Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Objednávka CD Bigbíťák

Objednávka CD
CD Bigbíťák

Návštevnosť

809771
DnesDnes110
VčeraVčera92
Tento týždeňTento týždeň110
Tento mesiacTento mesiac7883
CelkoveCelkove809771

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Dušanov pohreb

Lubo 11 obcankaDušan zomrel. Poviete si „Čo už len je na tom zvláštne?“. Každý raz zomrie. Smrť je nedočkavá partnerka, ktorá je vždy poruke. Potiaľto sú všetky príbehy rovnaké.

Dušan Bol a už Nie je. Bodka.

Môj príbeh o priateľovi sa vlastne odohral až potom, keď nešťastnou náhodou počas večernej jazdy na bicykli spadol do Šúrskeho kanála a zomrel. Bol pri tom sám, len s priateľkou Smrť. Tá bola k nemu milostivá a nedovolila telu, aby trpelo. Sú všelijaké vysvetlenia, čo sa deje po smrti. Mnohí smrteľníci veria na to, že duša každého ide do očistca a odtiaľ podľa zásluh putuje do Neba alebo do Pekla. Aj tu sa nájdu optimisti, že Peklo je fajn, pretože sa až príliš podobá pozemskému živou. Až nato, že sa nebožtíkovia varia v kotloch. Naopak Nebo ponúka slastný odpočinok, žiaľ bez nerestí pozemského života. Ťažko si vybrať. Našťastie o tom nerozhodujú ľudia. Ani tí, ktorí si zatiaľ naživo užívajú slastné neresti pozemského života. Takí sme a asi aj zostaneme.

Smrť má však jednu zvláštnu výsadu. Vie zabezpečiť, že aj po smrti človeka sa jeho duch, nie dušička, začne správať neočakávane. Smrť nie je konečným riešením akejkoľvek živej bytosti. To sa nepodarilo ani počas dejín ľudstva. Hitler nevyriešil konečnú otázku „Čo so Židmi“, komunisti nevyriešili otázku „Čo s kapitalistami“ a kapitalisti nevyriešili otázku „Čo s robotníkmi a roľníkmi“. A otázku „Čo s pandémiou Corona vírusu“ nevedia v súčasnosti, v dobe rozkvetu vedy a technológií, vyriešiť ani žiadni lekári, imunológovia, a to nehovorím o politikoch, ktorí sľubujú nesplniteľné a hrozia ukameňovaním všetkých kritikov protipandemických opatrení. Sme úplne bezmocní? Nevieme v sebe vygumovať nenávisť, čiernobiele videnie sveta, neustále vytváranie vnútorných a vonkajších nepriateľov? V konečnom dôsledku ani nenávisť voči samému sebe?

Zrazu zomrie človek, priateľ, vlastník malej auto opravárne, o ktorom poniektorí machri hovorili, že mal neustále ruky od oleja a motorovej nafty. Športovec, ktorý nikomu nevedel povedať nie a vždy bol pripravený pomôcť. Neriešil konečné otázky ľudstva, bytia a nebytia. Len žil život naplno. V práci, ktorú mal rád, v športe, ktorému odovzdal syna, elitného futbalistu, a medzi priateľmi, ktorým rozdával všetko, čo mohol. Bol plný optimizmu a elánu do života.  Hľadel do budúcnosti s rukami otvorenými pre nové výzvy. Ale čo smrť? Jedna osudná cesta na bicykli a všetkému je koniec? Nebola táto smrť zbytočná?

Pohreb.

Ivanka pri Dunaji.

Zlepené domčeky s úzkou rovnou cestou, ktorá vedie priamo k obecnému cintorínu. Sobota predpoludním. Napriek jeseni sa slnko vyhrieva na predných sklách áut, ktoré pomaly zapĺňajú uličku. Vystupujú z nich ľudia v čiernych plášťoch, dámy v klobúkoch, všade plno kvetov v náručiach pokojného sprievodu na cintorín. Ako v spomalenom filme sa odvíja príbeh rozlúčky. Mám ťažký krok. Je to odkaz desiatok rokov na nohách. Konečná. Kaplnka v areáli cintorína pripomína skromný stánok, akúsi zastávku na ceste... Sadám si na lavičku , ktorú mi poskytla náhoda.

A vtedy to začalo.

Hudba napĺňa priestor pokojom, pokorou a láskou. Tí ktorí obsadili priestranstvo pred kaplnkou zrazu stíchli a akoby znehybneli. Stojí tam aj kamarát Vlado. V prežiarenom vzduchu počuť tlkot sŕdc a dýchanie smútiaceho davu. Postupne som začal chápať Dušana, ktorý ležal len pár metrov odo mňa v hnedej rakve. To nebol pohreb, to len Dušan svojim nebytím ovládol prírodu, slnko, hroby a smútiaci dav. Akoby to, čo vládne každodenne na uliciach, pri rozhovoroch, na pracovisku, v televízii a novinách sa zrazu vyparilo. Prestalo existovať. Bolo len jedno, súzvuk toho, ktorý už nemohol nič povedať a ostatných, ktorí zabudli, že sa ešte včera hádali na ulici, či nosiť rúška, alebo sa dať zaočkovať proti vírusu. V Ivanke pri Dunaji začal pôsobiť len jeden vírus. Covid porozumenia, úcty a pokory. To sa Dušan klaňal všetkým, ktorí sa prišli rozlúčiť s tichým odkazom, aby sa svet spamätal. Aby sa vrátil tam, kam bol určený. Do lona súzvuku prírody a človeka, harmónie rodiny, úžasu pri vzniku čohokoľvek krásneho a potrebného, čo človek urobil, povedal, alebo napísal. Tento zázračný okamih jednoduchej ľudskosti sa vznášal nad hlavami všetkých. Bez nálepiek a transparentov. Sedím na lavičke, hľadím na smútiaci dav a usmievam sa. Vznášam sa spolu s Dušanom a je mi dobre. Jeho smrť stála za tento okamžik  vytriezvenia. Do očistca vstúpil nielen on, ale spolu s ním aj my ostatní. Spolu s Dušanom, ktorého smrť nebola zbytočná.

Ľubo Belák a tí, ktorým nie je všetko jedno.

V Bratislave, dňa 13.11.2021

Dnešný dátum

pondelok, 28 november 2022

Návštevníci

We have 248 guests and no members online

Novinky

CD SLOVÁ - už aj na internete CD SLOVÁ - už aj na internete 2022-11-18 - Od 17. novembra si môžete pesničky z CD SLOVÁ vypočuť ... Čítaj viac
Moje Nežné, revolučné spomínanie z roku 2010 Moje Nežné, revolučné spomínanie z roku 2010 2022-11-17 - Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali,... Čítaj viac
Pieseň pre Janka - videoklip 2022-10-28 -   Protestujem, teda som Pieseň pre Janka Ľubo Belák... Čítaj viac
Spomienka na Braňa Hronca 2022-10-25 -   Braňo Hronec spomienka na významnú osobnosť a... Čítaj viac

JEvents Calendar

November 2022
S M T W T F S
30 31 1 2 3 4 5
6 7 8 9 10 11 12
13 14 15 16 17 18 19
20 21 22 23 24 25 26
27 28 29 30 1 2 3
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.