Aj tam ZEM SPIEVA
Bombardovanie Srbska 1999 lietadlami NATO
Je čas si pripomínať udalosti, ktoré nás hlboko zasiahli. Jednou z nich sú nálety NATO na Nový Sad, kde mám rodinu a blízkych.
Tu je sumár náletov na Vojvodinu, kam cez Bratislavu prelietali bombardovacie lietadlá....(text zaslaný priamo z Kulpínu)
Vráťte verejnoprávnu televíziu a rozhlas verejnosti !
Výzva znie v týchto časoch ako balzam pre tých, ktorí nemajú prístup k akémukoľvek elektronickému médiu, okrem politikov a reklamy na pracie prášky. Tí prví to ako fosílie 89 vnímajú ako službu verejnosti. Zabudli na to, že RTVS, teda verejnoprávna televízia a rozhlas už od minulého storočia zo zákona patria verejnosti. Nie je to dávno, kedy prebehla polemika o koncesionárskych poplatkoch, ktoré by mali zvýšiť poplatok za tieto médiá. Proti boli na prekvapenie dvaja súperiaci politici, nikto sa nepýtal verejnosti. Slovenská národná strana a ich opozičný parter OĽANO.
Čítať ďalej: Vráťte verejnoprávnu televíziu a rozhlas verejnosti !
Milý Maroš Kramár, herec a môj priateľ,
nedá mi trochu nerozšíriť moju odpoveď na tvoje slová "Ľubo je mi ťa ľúto. Škoda. Mal som ťa rád." , ktoré si ako reakciu na môj blog o prezidentovi Kiskovi zverejnil ako poznámku na mojej facebookovej stránke. Z toho som vyrozumel, že ma už nemáš rád preto, lebo som vyjadril svoj názor. Vzal som to na vedomie, ale nestačí len počúvať, potrebné je aj odpovedať.
Dve otázky pánovi Kiskovi
Vážený pán prezident, aj napriek tomu, že ste mi zatiaľ neodpovedali ani na jedu z mojich predchádzajúcich otázok, prosím vás o vyjadrenie. Aj vzhľadom na požiadavky demonštrujúcich občanov za politické zmeny bude určite dôležité dopovedať to, čo aj Vás určite ťaží.
Tá prvá otázka je už dnes čiastočne zodpovedaná „Dokedy bude podvodník bývať v prezidentskom paláci a dokedy bude bývať premiér v dome podvodníka?“. Otázka o ubytovaní je stále legitímna, pretože sa zakladá na zrejmých faktoch. Odstúpením premiéra je časť otázky zodpovedaná, a čo s tou druhou?
Ako sa robí „prevrat“ na Slovensku
Máme tu marcové udalosti, až príliš podobné tým februárovým v roku 1948. To, že vtedy mali prsty v „puči“ komunisti, neznamená, že takýto spôsob boja o moc patrí len marxistom-leninistom. V dnešnom svete väčšina politických nálepiek je len pokrytecké prekrytie skupinových záujmov milionárov, mafiánov, bláznov a podvodníkov. Len malá hŕstka politikov sa správa kompetentne s plným vedomím, že politika nie je o moci, aj keď bez nej to nejde, ale o riadení spoločnosti, ktorá má jediný záujem, žiť v bezpečnom a prosperujúcom štáte. Preto je namieste pripomenúť „rozprávku“ Georga Orwella Zvieracia farma. Spolu s románom 1984 sú aktuálnymi dielami a večnou témou nielen u nás, ale aj v ostatnom civilizovanom svete. Stačí si zabehnúť do Starého divadla Karola Spišáka v Nitre, kde majú v repertoári satirickú drámu Farmu zvierat. Dozvedeli by ste sa, že svine zostanú sviňami, sliepky sliepkami a vlci, vlkmi. Len ich úlohy sa v spoločenstve menia podľa charakterových vlastností toho-ktorého zvieraťa.
Šimečkov dobrý priateľ George Soros
Na Slovensku je to tak. Na nepatrnom území, kde sa tlačí päť miliónov obyvateľov vrie hrniec plný nenávisti a alchýmie zvanej boj o politickú moc. Kde sú tie časy, keď moc prechádzala z otca na syna, z kráľa na princa, z cisára na knieža. Gréci v čase Platóna a Sokrata netušili, čo vynašli. Demokraciu, vládu ľudí, občanov republiky v štáte, kde sú si všetci rovní. Ich naivita je ospravedlniteľná. Nemali počítače, mobily, internet, ani Facebook či Instagram. Už vtedy však ústami Sokrata vedeli, že s tou vládou ľudu nie je, a ani nebude všetko v poriadku. Sám autor Sokrates na to doplatil, dali mu vypiť jed. Vypil ho dobrovoľne. Tým zvečnil posolstvo, že demokracia prináša obete a tie sa zákonite zneužívajú na politický boj. Preto vo svojom závete nakoniec ľudstvu odporúčal vládu aristokracie pred oligarchiou a D E M O K R A C I O U. Doteraz sa s ňou nepohlo. Preto od čias peloponézskych vojen a mestských štátov sa neustále ľudstvo vracia vo svojej histórii späť. Opakovane, od začiatku sa pokúša usporiadať spoločenstvo ľudí tak, aby chudobní zbohatli, zlí sa stali dobrými, chorí ozdraveli, prípadne mladí nestarli. Žiaľ život, aj ten spoločenský, nemožno vpratať do brehov riečiska, na asfaltovú cestu, alebo do televíznej šou, kde sa všetci usmievajú a žiaria šťastím. Aj napriek tomu vznikali stáročiami teórie Slnečných štátov, beztriednych spoločností a rozprávkových krajín plných sladkostí a hračiek. Neraz ich tvorcov ľudia označovali ako bláznov, rojkov a výmyselníkov. Len párkrát dostali šancu zrealizovať to, čo si vymysleli. Kedysi to bol cisár Nero, Ivan Hrozný, Rasputin, Hitler, Lenin so Stalinom, Gottwald, alebo náš Husák. Vždy to dopadlo zle. Sociálni inžinieri zlyhali na celej čiare. Navyše to stálo životy miliónov ľudí. Stačí sa pozrieť na takzvanú Arabskú jar a jej dôsledok, vznik Islamského štátu. Nie je možné preskočiť svoj tieň, predbehnúť vlastnú históriu spoločenstva. Každý takýto krok stojí životy nevinných ľudí, ktorí nepotrebujú víťazov vo vojne alebo v politike. Chcú žiť, mať svoju rodinu, poznávať a zažiť aspoň kúsok osobného šťastia.