V Darwinovej teórii O pôvode druhov sa objavuje STRACH ako motivácia živočícha na reakciu, čin, ktorý má neraz charakter nezmyselného konania. Naopak „Skrotiť strach je začiatkom múdrosti“. To sú slová amerického filozofa Emersona

Akokoľvek sa mu bránime, nevšímame si ho, dokonca ho neakceptujeme, zalieza pod kožu ako vírus chrípky. V spoločnosti neraz narobil nenapraviteľné škody. Hitler, Stalin, Gottwald, to všetko boli produkty kolektívneho strachu. Začíname sa správať nevypočítateľne, masochisticky a tým dávame priestor zlu. V prostredí, kde panuje dobro, strach nemá žiadne fatálne účinky. Teda v akom čase žijeme? V blahobyte? Mieri? V dostatku? Ako sa hovorí Odtiaľ potiaľ. Aj v týchto dňoch sme sa ocitli na dlažbe, ktorá rezonuje strachom z popravy mladého novinára. Rituálna vražda dvoch mladých ľudí opäť rozbehla súkolia strachu. To, čo sa stalo im, sa kedykoľvek môže stať mne, tebe, im, nám. Zabiť človeka je také jednoduché. Navyše s chladnou hlavou a s presvedčením, že konám správnu vec za peniaze, s vierou, ako pomstu, v mene Alláha. Dnešok ponúka strach aj ako zábavu. Stačí si pozrieť televízne vysielanie, alebo si zájsť do kníhkupectva. 90 percent tovaru ponúka STRACH. Svet je znečistený strachom ako výdychom fabrík, výfukmi áut alebo vyliatou naftou.

Je vôbec možné nebáť sa? Jedným z možných liekov v spoločnosti je spolupatričnosť, solidarita jednotlivcov, ktorí i napriek rôznorodosti pováh, skúseností, názorov, sa vedia spojiť v jeden pevný celok, ktorý navyše každému dodáva energiu, pilulku proti strachu. Enzýmom na jeho riedenie je osobná statočnosť. Príkladom dnešných dní je postoj Mareka Maďariča, ktorý aj napriek tomu, že trestná činnosť sa nerieši v rezorte kultúry, vyvodil osobnú zodpovednosť a odstúpil z funkcie ministra kultúry. Tým vystúpil z vlaku znečistenom aroganciou moci, suverenitou grázlov a podvodníkov a dal sa na cestu svedomia. To mu nedovolilo ďalej kráčať v šíku „nekresťansky“ tvrdej politiky Smeru. A čo my, ostatní? Vidíme, že k nekresťanskému správaniu môžeme pridať ministra vnútra, prezidenta, poniektorí predsedovia strán, poslancov, úradníkov, ktorí sa svojimi konkrétnymi činmi prejavili ako kriváci. Syndróm nenávisti, vzájomného ponižovania vytvára zo Slovenska a Slovákov eldorádo, kde si pokojne v tichosti môže otvoriť svoj obchod zahraničná mafia.

Ak sa máme z tohto marazmu dostať, budeme si musieť hľadať cestu k sebe navzájom a pokúšať sa zmeniť atmosféru v spoločnosti. Určite by si to mali uvedomiť najmä tí, ktorí sú každodenne viditeľní na stránkach novín, televíznych obrazovkách a na internete. Vždy je čas spamätať sa, zbaliť kufre a odísť z výslnia verejného života a prenechať miesto iným. Nevieme, či lepším, ale aspoň nezababraným svojou pokrivenou minulosťou. Otvorili by tým výfuk strachu, ktorý by sa mal kam stratiť, alebo aspoň rozriediť. Jeho pretlak v spoločnosti je nebezpečný. Vyvoláva to, o čom hovoril Darwin, aj keď nespomenul človeka, ale živočícha. Ale vlastne sme tiež len živočíchmi, ktorí sa neraz správajú ako zvieratá. Nezabudnuteľná je veta Švejka vo filme Poslušně hlásím „Co blázníte, vždyť jsou tady lidi!

V Bratislave, 1.3.2018

Ľubo Belák