Povahu Slovákov v dejinách zväčša vystihovali pojmy ako bača, ovce, salaš, bryndza, fujara. S tým sme sa  príchodom počítačov, internetu a sociálnych sietí definitívne rozlúčili. Stali sme sa, aj keď na poslednú chvíľu, súčasťou Európy. Jediné, čo nám zostalo, je frflanie na všetko, čo nie je naše, čo nemá korene na Slovensku. Napriek tomu sa prezentujeme ako moderný národ so všetkým, čo takéto označenie znamená. Preto ak som použil v názve slovesný tvar usalašiť sa v spojení s Broadwayom, nemýlil som sa. Na niekoľko mesiacov sa v podobe muzikálu West Side Story usalašil v ružinovskom Cultuse. Príbeh Rómea a Júlie v prostredí New Yorskej štvrte Upper West Side päťdesiatych rokov napriek sťahovaniu na Slovensko nestratil na svojej príťažlivosti.

História muzikálu West Side Story začala ešte v roku 1949. Začiatkom roka Jerome Robbins dal do pohybu koncepciu nového diela, ktoré malo vzniknúť podľa divadelnej hry Williama Shakespeara Rómeo a Júlia. Možno práve pár poznámok Leonarda Bernsteina z roku 1940 zachovaných v scenári hry bolo impulzom pre vznik novej hudobnej drámy. Nápad urobiť príbeh o netolerancii a rasizme vdýchol príbehu nový rozmer. Z konfliktu dvoch aristokratických rodín v talianskom meste Verona sa stal krutý spor dvoch skupín, bánd newyorskej mládeže. Na jednej strane prisťahovalci, mladí imigranti z Portorika, na druhej strane mladí Američania z Upper West Side. Príbeh, ktorý uzrel svetlo sveta v roku 1957 sa rodil niekoľko rokov. Pôvodne sa v dráme s názvom East Side Story mali stretnúť dve rodiny. Írska a židovská. Ešte z nedávnej vojny doznievala tragédia holokaustu. Neskôr sa z katolíckych Írov stali Portorikánci a zo židovského gangu, z Lower East Side na Manhattane, pestrá zmes americkej proletárskej mládeže. Pôvodná téma o rasovej neznášanlivosti dostala nový rozmer.  Malo to aj praktický význam. Takto sa hudobný materiál rozdelil na etnicky kontrastné témy. Popri džeze, hudobnej komédii a symfonickému zvuku dostala miesto aj latinsko-americká  melodika a rytmus. Choreograf Jerome Robbins a hudobný skladateľ Leonard Bernstein si pôvodne mená hlavných postáv požičali od Shakespeara. Až neskôr, v šesťstranovej synopse libretistu Arthura Laurentsa z Rómea sa stáva Tony a z Júlie Mária.  K trojici autorov sa pridáva Stephen Sondheim, autor textov piesní. Celý projekt od roku 1949 prešiel viacerými zmenami. Sám hudobný skladateľ Leonard Bernstein spomínal: „Každý nám hovoril, že je to nereálny projekt...a pochybovali, že niekto zaspieva melódie obsahujúce zväčšené kvarty, ako to bolo v piesni Ma-ri-a ... Taktiež nám vyčítali, že na popmusic je hudba príliš náročná...a kto by chce vidieť predstavenie, kde už v závere prvej časti ležia na scéne dvaja mŕtvi... potom sme mali skutočne ťažký problém s jeho obsadením. Postavy museli vedieť nielen spievať, ale aj tancovať a hrať. Navyše všetci mali byť tínedžeri. Nakoniec mali 21, niektorí 30, ale aj tí vyzeral na 16. Niektorí boli úžasní speváci, ale nevedeli tancovať ... a ak dokázali robiť oboje, nevedeli hrať.“ V tom čase Bernstein pracoval aj na voltairovskej operete Candide. Preto sa stalo, že sa niektoré skladby z operety ocitli vo West Side Story. Ako napríklad komická pieseň Gee, Officer Krupke, alebo duet Toniho a Márie One Hand, One Heart. Aj počas práce na librete osciloval posun od príbehu o nenávisti a netolerancii k romantickému príbehu lásky. Nakoniec vzniklo dielo, ktoré aj dnes má rovnakú výpovednú hodnotu. V premiére sa predstavili Don McKay v úlohe Tonyho a Marlys Watters ako Mária. V broadwayskom divadle Winter Garden sa odohralo 732 repríz. John Chapman  ho v New York Daily News nazval „manhattanskou juke-box operou s  rafinovanou zmesou hudby, tanca a sprisahania.“ Vyzdvihol najmä hudbu a tanec. Odvtedy muzikál, ktorý v roku 1997 vstúpil do americkej siene slávy a stal sa kultúrnym dedičstvom Spojených štátov, zaznamenal viacero svetových návratov.

V roku 1961 vznikla filmová verzia West Side Story. Robert Wise a Jerome Robbins, režisérska dvojica, nakrútila film s Nataliou Woodovou a Richardom Beymerom  v hlavných úlohách. V roku 1962 získal  10 Oscarov. Na prekvapenie Slovákov, najmä umeleckej obce, sa v šesťdesiatych rokoch dostal aj k nám a znamenal búrku v radoch československých choreografov. V tom čase zareagovala aj Nová scéna, kde sa muzikál objavil v slovenskej verzii. Tento rok (2019) je muzikál opäť v kurze. 10. decembra by sa mal v novom naštudovaní Iva van Hovea a choreografii Anne Teresy De Keersmaekerovej objaviť v The Broadway Theatre. Steven Spielberg, známy filmový režisér a producent, spolu so scenáristom Tonym Kushnerom ohlásili premiéru nového filmového spracovania West Side Story na december  2020. Príbeh lásky a nenávisti čaká na ďalšie generácie milovníkov hudobného divadla.

Možno práve tento grandiózny návrat West Side Story vo svete vyprovokoval producentskú spoločnosť Mystic v spolupráci so spoločnosťou Music Theatre International Europe, aby sa s obnovenou premiérou broadwayskej inscenácie objavili na jeseň v Bratislave. Mali jednu výhodu. Práve Bratislava aj zásluhou fanatikov do muzikálu, akým bol Jozef Bednárik a stále je Ján Ďurovčík alebo Ingrid Fašiangová, dali príležitosť nastupujúcej generácii získať dostatok skúseností a schopností na interpretáciu aj tých najnáročnejších muzikálových diel. A tým nesporne Bernsteinova a Robbinsova West Side Story je. Na prvý pohľad je prekvapujúce, že sa réžie ujal herec, populárny z mnohých televíznych seriálov, Ján Jackuliak. Vymenil pódium za režisérsku stoličku. Sám účinkoval v brnenskej inscenácii West Side Story v úlohe Anitinho brata Bernarda. Od roku 1996 ho tam uviedli 648 krat. Bratislavský realizačný tím 2019 sa rozhodol pre broadwayskú verziu muzikálu s originálnou hudbou, inštrumentáciou, ale najmä s anglickými textami piesní. A urobili dobre. Na Slovensku doteraz vznikali len verzie  so slovenským prekladom textov. V roku 2008 sa toho ujal Ľubo Feldek. Originálny broadwayský ansámbel v naštudovaní muzikálu choreografom Joeyom Mckneelym sme mohli pred dvoma rokmi vidieť aj v Bratislave.

Réžijná koncepcia Jána Jackuliaka vychádzala z licenčných požiadaviek držať sa pôvodnej divadelnej verzie. K tomu patrila aj podmienka divadelnej rekonštrukcie choreografie otca muzikálu Jerome Robbinsa. Vyše troch mesiacov trvalo, kým sa celá mašinéria gigantického predstavenia spustila na premiére 19. októbra 2019. Po 62 rokoch v bratislavskom Ružinove reinkarnovala inscenácia, ktorá bez ujmy na kvalite a atraktivite preplávala tisícročiami.

Scénografka Diana Štrauszová musela na javisku Cultusu pripraviť priestor nielen pre tanečníkov, ale aj pre orchester. Len minimálnou zmenou pohyblivých častí scény sa dej premiestnil do kiosku, krajčírskeho salónu, alebo interiéru Máriinej izby.  Kostymérka Veronika Vartíková obliekla inscenáciu do päťdesiatych rokov. V jemných farebných náznakoch dokázala oddeliť Portoričanov od mladých Američanov. Pokiaľ scéna a kostýmy nehýrili farbami, hudba a tanec znásobili sled dramatických udalostí. Aj v Bratislave sa ukázalo, že tandem réžia a choreografia sú základom úspechu muzikálu. Ten vytvorila dvojica, režisér Ján Jackuliak a Silvia Hudec Beláková. Dvojjedinosť tvorcov možno len ťažko od seba oddeliť. Preto je zarážajúce, že si to vo svojich propagačných výstupoch do médií nevšimli ani sami producenti. Robbinsova choreografia  je náročná nielen pre účinkujúcich, ale najmä pre choreografa. Silvii Hudec Belákovej, účinkovala v Ďurovčíkovych West Side Story na Novej Scéne,  sa podarilo v nie práve komfortných priestoroch stredne veľkej sály Cultusu plnohodnotne roztancovať gang Žralokov a Tryskáčov (Sharks and Jets). Spolu s originálnymi piesňami v anglickom jazyku ožila atmosféra pôvodného broadwayského muzikálu. S podporou orchestra dirigenta Vlada Valoviča (v alternácii Ľubomír Raši) ožila rekonštrukcia amerického predstavenia. Podiel na detailnom hudobnom naštudovaní mal mal aj Karel Škarka. Hlavných postáv sa na premiére ujali Tomáš Palonder (v alternácii Dárius Kočí) v úlohe Tonyho a Romana Dang Van (v alternácii Silvia Soldan) ako Mária. Dobre zvládli náročné árie Bernsteinovej hudby. Navyše aj typovo zodpovedali predstave mileneckej dvojice. Vysoký Tony a útla Mária. Ich snaha nepreexponovať herecký výraz určite presvedčila nadšených premiérových divákov. Pozornosť si zaslúži najmä Katarína Ivanková (v alternácii Natália Baloghová) v úlohe Anity. Jej spev a herecký prejav bol znásobený dobrým tancom. Určite pri pohľade na hercov a spevákov by boli pôvodní tvorcovia West Side Story spokojní. Účinkujúci vyzneli mladistvo a plní elánu. Leonard Bernstein by sa v Bratislave nemusel sťažovať na nedostatok hercov, ktorí vedia nielen spievať, ale aj tancovať. V muzikáli majú svoj priestor aj ďalší. Máriinho brata Bernarda stvárnil Ondrej Antálek. Riff v podaní Tomáša Gregu (v alternácii Tomáš Smička) presvedčil svojou razantnosťou a pohybom na scéne. Osviežujúco pôsobila Radka Šutláková (v alternácii Petra Dubayová) v postave boy-girl Čiara. Aj ďalší, Martin Mikulášek, Jakub Janotík, Martin Macko, Simon Kopunec, Adam Jančina, či Samuel Adam sa zaslúžili o presvedčivé podanie broadwayského hudobného diela. Len ťažko možno niekoho zvlášť vyzdvihnúť v mozaike postáv a zborových tancov. Dobre zvládnutý tanec a temperament po celý čas dominovali na scéne ponorenej do oceánu nádhernej Bersteinovej hudby. V defenzíve, ale len vzhľadom na pomer spevákov a činohercov, boli traja. Dušan Cinkota v úlohe rasistického poručíka Schranka (v alternácii Ján Jackuliak), Gregor Hološka v komickom policajnom oficierovi Krupke (v alternácii Štefan Richtárek) a Peter Trník v úlohe Doktora. V ich podaní sa len na chvíľu utíšilo pódium s nadmernou dávkou adrenalínu. Posledných dvoch spolu s Jánom Jackuliakom je možno tieto dni vidieť v divadle Aréna v úspešnej tragikomédii Na mol.

Nenávisť a agresivita, je mor, ktorý neraz v spoločnosti vyhráva nad priateľstvom a láskou. Podobne ako v príbehu Tonyho a Márie. Pritom stačilo málo, aby sa dráma skončila podaním ruky. Je jedno, či sa príbeh odohráva v New Yorku, Moskve alebo v Bratislave. Tak, ako v muzikáli West Side Story, ktorý sa načas usalašil v Ružinove.

Ľubo Belák

21.11.2019