Povahu Slovákov v dejinách zväčša vystihovali pojmy ako bača, ovce, salaš, bryndza, fujara. S tým sme sa  príchodom počítačov, internetu a sociálnych sietí definitívne rozlúčili. Stali sme sa, aj keď na poslednú chvíľu, súčasťou Európy. Jediné, čo nám zostalo, je frflanie na všetko, čo nie je naše, čo nemá korene na Slovensku. Napriek tomu sa prezentujeme ako moderný národ so všetkým, čo takéto označenie znamená. Preto ak som použil v názve slovesný tvar usalašiť sa v spojení s Broadwayom, nemýlil som sa. Na niekoľko mesiacov sa v podobe muzikálu West Side Story usalašil v ružinovskom Cultuse. Príbeh Rómea a Júlie v prostredí New Yorskej štvrte Upper West Side päťdesiatych rokov napriek sťahovaniu na Slovensko nestratil na svojej príťažlivosti.

Prešla jar, leto ubehlo ako povodeň a ani sme sa nenazdali, je tu Nežná revolúcia. Presnejšie akési oslavy výročia udalostí z roku 1989. Keď mi niekto v šesťdesiatych rokoch rozprával o Druhej svetovej vojne a Slovenskom národnom povstaní, zdalo sa mi to až príliš dávno na to, aby som to bral vážne. Niečo sa zmenilo. To niečo som ja. Na moje dvadsiate narodeniny si už nepamätám a moje športové výkony sú len matné spomienky na smiešne pohyby.

Roky na deväťročenke pretiekli ako voda v Dunaji a ja som sa chystal na strenú školu. Pomaly sa vo mne rodil akýsi plán, čo budem v budúcnosti robiť. Mal som za sebou úspešný štart v bigbítovej skupine THE PLAYERS a hrať pred publikom ma bavilo. Mama s otcom už vo mne videli  nástupcu operných sólistov, Martvoňa, Pappa, prípadne Krištofa Veselého alebo Kuchára. Začal som sa u pani Frešovej – Hudcovej pripravovať na svoju spevácku kariéru. Žiaľ bigbít a moderná populárna hudba ma zaujímali viac a tak namiesto Konzervatória som si vybral Strednú všeobecnovzdelávaciu školu.

Poznáte ten ošúchaný vtip, ktorý kedysi rád používal herec Jožko Hanúsek? Bol to jeden z najlepších komikov v minulom storočí na Slovensku. Rozprával ho ako príhodu zo svojho života. „Mám v sebe dvoch. Jeden mi hovorí „Jožinko nepi, nepi!“ Druhý mu zas oponuje „Ale Jožinko, len pi, pi!“. Nuž a pokiaľ sa tí dvaja dohodnú, ja som už NA MOL.“

Keď mi dnes Dodo Šuhajda zatelefonoval, že zomrel Kája, myslel som si, že hovorí o nejakom našom priateľovi. Vlastne mal pravdu. Napriek tomu, že sme sa stretávali zväčša pracovne, bol našim priateľom z brandže. Určite je to šokujúce spoznanie, že každý má vyhradený čas na život. U ľudí akým bol Karel Gott to však neplatí. Kája bude žiť naveky v našich spomienkach, ale najmä v pesničkách ktoré daroval všetkým. A bolo nás dosť.

Záznam piesne Mám rozprávkový dom - Lýra 50 rok 2016