Keď sa mi z mobilu vysypali esemesky s oznámením o úmrtí Fedora Freša, myslel som si, že ide o nejaký hlúpy žart. Nebol. Vzápätí sa správa potvrdila od Agnesa, Romana, Petra, Martina........ Nepomohlo ani prvé odmietnutie mojich myšlienok o absurdnosti takejto správy. Veď sme len pred pár týždňami nám vlastným humorom komentovali stretnutie starých muzikantov na koncerte Jožka Barinu v Petržalke, kde Fedor zastúpil basgitaristu Ďura Korenku z našej bigbítovej skupiny The Players. Moja poznámka, že bez Fedora sa už žiadna bigbítová skupina zo šesťdesiatych rokov na pódiu neobjaví, sa stala zo dňa na deň konečná. Fedor už nenastúpi v Soulmene, Collegiu Musicu, Prúdoch, Kabinete 112, Fermáte, ........ Rovnako sme si pokecali aj u Andyho Hryca pri odhalení Pičúza, sochy, ktorú vytvoril Fedorov syn Viktor a stala sa ozdobou uličky vedúcej k hradu.

Jan Werich číta Jana Masaryka

O slobode

Dovoľte, aby som sa Vám predstavil. Som občan, ktorý sa po celý život snažil skladať hudbu, trochu spievať, režírovať televízne relácie, písať texty pesničiek, televízne scenáre, a v ostatnom čase krátke blogy. Som taký údržbár kultúry. Toto pomenovanie vymyslel môj otec Michal Belák, ktorého komunisti v minulom storočí vykopli z divadla a vo filme mohol hrať len záporné postavy a fašistov. Napriek tomu sme po celý čas, a patria k tomu aj ostatní členovia rodiny, žili pre umenie a samozrejme sme z neho aj žili tak, ako nám to vtedajší páni dovolili. Žiaľ sme nevedeli nič inšie. Rovnako ako mnohí podobní, ktorí sa venujú umeniu, som podpísal výzvu za vaše odstúpenie z funkcie ministerky kultúry Slovenskej republiky.

Skrátený úryvok z rozhovoru Emira Kusturicu pre DVTV

nielen o umení...

Rozhovor si môžete pozrieť v celkovej dĺžke, neskrátený

Neskrátený záznamz rozhovoru Emira Kusturicu pre DVTV