Obľúbenou zábavou na spoločenských garden partys je nesporne grilovačka. Ku grilu sa prinesú dostatočne veľké a krvavé kusy mäsa a hodia sa na rozpálený rošt, ktorý tróni nad žeravým uhlím. Niečo podobné sa v posledných dňoch odohrávalo v Čechách, presnejšie v českých televíziách. Masovo sledované stupídne seriály nahradili politické debaty v priamom prenose, ktoré prilákali tisíce hladných divákov. Nešlo o málo. Obsadenie prezidentského úradu na ďalšie roky je dostatočne atraktívnym sústom pre milovníkov adrenalínových športov, aj keď sa týka politiky. A tak sa prezidentskí kandidáti, jeden ostrieľaný politik a jeden politický nováčik ocitli na televíznom grile. Tentoraz sa grilovačka odohrávala až na troch miestach. V televízii Barrandov, na Prime a v Českej televízii. Aj keď grilovanie má štandardný kuchársky postup, v podmienkach jednotlivých televízií sme boli svedkami rozdielnych receptov.

Ak by sme mali známkovať jednotlivé televízne produkty, tak najhoršie by na tom bola Barrandovská televízia. Jej generálny riaditeľ, nezvyčajne narcistický moderátor, napriek zásadám vyváženosti a korektnosti politickej žurnalistiky, v priebehu niekoľkých dní porušil nielen princípy novinárskej etiky, ale určite porušil aj zákony Českej republiky. Divák mohol už 16. januára, pár dní po prvom kole volieb,  spozornieť, pretože do štúdia televíznej relácie Aréna Jaromíra Soukupa napochodovala štvorica „objektívnych“ a „nezaujatých“ zástupcov politických strán, Jaroslav Foldyna (ČSSD), Radek Vondráček (Hnutí ANO 2011), Václav Klaus ml. (ODS) a Tomio Okamura (SPD). Zdanie politickej plurality sa pod taktovkou generálneho riaditeľa TV Barrandov zmenilo na televíznu frašku, ktorá mala jediný cieľ, nekriticky podporiť Miloša Zemana a zdiskreditovať Jiřího Drahoša, eléva na českej politickej scéne, ktorý prekvapujúco dostal množstvo voličských hlasov a postúpil do druhého kola volieb. Soukup však tým nepovedal posledné slovo. Už 22. januára na stoličke v štúdiu Barrandov sedel opustený terajší prezident Českej republiky a v družnom rozhovore si s moderátorom vymieňali bonmoty a vtipy na úkor protikandidáta Jiřího Drahoša. Pozvánku dostal aj on. Neprijal ju a tak Duel Jaroslava Soukupa napriek jasnej dramaturgii relácie sa nekonal. Zemanova TV Barrandov, inak sa táto televízia ani nemôže nazývať, využila aj ďalší vysielací priestor na „víťazný pochod“ za zvolenie Miloša Zemana. Už pár minút po skončení prvého, ozajstného duelu na Prime odštartovala barrandovská televízia ďalší formát Soukupovej pravidelnej relácie, tentoraz Arény Jaromíra Soukupa s hosťom Andrejom Babišom, premiérom ČR v demisii, horlivého zástancu Zemana a partnera v mocenskej kráľovskej jazde s prezidentom. Ich neuveriteľná spanilá jazda naprieč politickým spektrom v Čechách je do očí bijúca arogancia tanečného páru Zeman – Babiš. Ich valčík na hlavách českých politických strán nemá obdobu v histórii demokratických krajín. Opäť sa v televíznom štúdiu odohralo ďalšie AntiDrahošovské dejstvo plné invektív a pohŕdania. Otázkou je, čo na to česká verejnosť a demokratický systém, ktorý by sa mal rázne postaviť proti takémuto zneužívaniu verejného priestoru, a tým televízne vysielanie je. Barrandovsklý Absurdistan je nielen odsúdeniahodný, ale aj, aspoň dúfam, v Čechách nezákonný.

Druhým vydaním duelu kandidátov na prezidenta ČR bolo vysielanie televízie Prima z hudobného divadla v Karlíne. Už priestor predznačoval, že pôjde skôr o zábavu, ako serióznu politickú debatu. Moderátor Karel Voříšek aj napriek úlohe nezávislého hostiteľa vyzeral ako konferencier v zábavnom programe. Aj hľadisko bolo do posledného miesta obsadené fanúšikmi politického futbalu. Inak to nemožno pomenovať. Vykrikovanie, prerušovanie rozhovorov a všeobecná atmosféra večera vytvorila nedôstojné miesto na debatu, kde nešlo o fazuľky, alebo zlú zábavu, ale o budúcnosť vlastnej krajiny, Českej republiky. Očividne bol priestor obsadený neprajníkmi Jiřího Drahoša a moderátor nedokázal zmravniť Miloša Zemana, ktorý vstupoval do dialógu, kedy uznal za vhodné. Odpovedal na pračudesné otázky tak, že sa im zväčša vyhol. Ale to už je pri tomto Úkaze českej politiky známe. Divák pri televíznom prijímači sa určite dobre zabavil, ale nič sa nedozvedel. Nanajvýš, že fajčiť v dedinskej krčme by malo byť povolené a cirkev by mala platiť za vrátené majetky. To, že funkciou prezidenta je najmä jeho politická nadstraníckosť, dodržiavanie morálnych princípov spoločnosti, prípadne úloha vzorového občana demokratickej spoločnosti nemala vo vysielaní miesto. Podstatné bolo, že na to „čumelo“ a zabávalo sa vyše dva milióny divákov, a to už je pre televíznu reklamu dobré číslo.

Posledné televízne stretnutie mala na starosť Česká televízia. Moravcova televízia, ako ju s obľubou nazýva prezident „dolných desať miliónov občanov“ Miloš Zeman, sa nakoniec obišla bez televízneho moderátora Václava Moravca. A urobila dobre. Vyfúkla súčasnému prezidentovi vietor z plachiet. Na prominentné miesto moderátora si sadla šarmantná redaktorka Světlana Witowská. Už zabývanie priestoru pražského Rudolfína napovedalo, že nepôjde o fazuľky, ale po prvý raz v českom mediálnom priestore o vážny moderovaný politický dialóg, kde sa mali voliči konečne niečo dozvedieť o oboch kandidátoch na prezidentský úrad. Česká televízia dokázala, a nám na Slovensku ukázala, ako sa má médium k voľbe prezidenta štátu postaviť. Významný bol najmä prístup k spracovaniu informácií, ktoré mali slúžiť pri kladení neraz nepríjemných otázok jednotlivým kandidátom. Dnes sa veľa hovorí o fake news a hoaxoch, čiže o nepravdivých a skresľujúcich informáciách, ktoré obiehajú nielen na sociálnych sieťach, ale žiaľ aj v serióznych médiách, ak tie naše možno takto nazývať. Spravodajská redakcia, ktorá mala duel v dramaturgii, sa profesionálne zhostila tejto úlohy. Fejky a Houksy nechala bulváru. Výber tém, ale aj presnosť formulácií otázok na telo neraz zaskočili aktérov na oboch stranách českej politickej barikády. Aj atmosféra v sále, kde sedel obmedzený počet pozvaných divákov, bola dôstojná a potvrdzovala vážnosť podujatia.

Poviete si, no a čo, veď je to len hra a televízia má zabávať. Ak si to poviete aj o vlastnom živote, tak máte problém. Určite nie je jedno, kde žijeme, ako sa k sebe správame a čo od budúcnosti očakávame. V hre a televíznej zábave ide naozaj len o fazuľky. V živote však ide o jednotlivca, o jeho rodinu, potomkov, pre ktorých práve politický systém vytvára šancu na naplnenie vlastných snov o šťastí. Hra na to nestačí. Tak aj médiá, ktoré rezignujú vo vážnych chvíľach na zábavu, posmešky a klamstvo, sú spoluzodpovedné za stav krajiny. Aj tej našej, kde si nemôžme sťažovať na politikov zlodejov a podvodníkov, či už sedia v parlamente, vo vláde alebo v prezidentskom paláci.

Ľubo Belák

26.1.2018