Moja milá mamička,

už viackrát som sa ti chystal povedať to, čo nosím na srdci. Nikdy nebola príležitosť pozastaviť čas a povedať ti pár slov. Viem, slová sú len drobné priateľky viet a tie sa v riekach spájajú do oceánov príbehov. Tie moje slová sú len pre teba.

Deň sa prebúdzal tak, ako inokedy. Jeseň sa začala hlásiť najprv na teplomeri. Netušil som, že práve v tento deň moja mama v tichosti a bez náreku odletí do sveta, kam my, smrtelníci máme prístup zakázaný. Umieranie je nehumánne, avšak smrť je vykúpením každého z nás.

Ďakujem prozreteľnosti, či sa už na Zemi volá Boh alebo Príroda, za bezbolestný spánok, v ktorom sa dušička mojej mamičky rozlúčila a odletela tam, kde nájde nielen všetkých tých, ktorí ju už tam čakali, ale aj pokoj a spravodlivosť. Tie za odmenu dostanú tí, ktorí si to zaslúžili. A naša mamiča bola jednou z nich.