Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Návštevnosť

823992
DnesDnes89
VčeraVčera146
Tento týždeňTento týždeň89
Tento mesiacTento mesiac862
CelkoveCelkove823992

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Sme banner central

 

lubo4

Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BIGBÍŤÁK

Predna strana Bigbitak web

  SLOVÁ

                                                                                                                                                                                         Lubo CD predny obal web

 

Redline s Teréziou Pekárikovou

Lubo 11 obcankaZomrela speváčka zo SKLA

Koncom minulého roka som netušil, že Terézia bola zdravotne na mizine. Ešte z nemocnice mi poslala hlasovú správu. Potešila sa môjmu CD Slová. Žili sme paralelné životy. Ona, kedysi hviezda francúzskych šansónov, ktoré spievala na nerozoznanie od Mireille Mathieu, sa v sedemdesiatych rokoch pristavila aj v mojej kapele. Vždy som si potrpel na dobré, ale aj pekné speváčky. Terka sa po čase začala venovať sklu. Presnejšie dizajnu zo skla. A bola úspešná. Neuveriteľne pracovitá, húževnatá, neodbytná. V sklenených vázach si nosila svoj sen o speváckej kariére až do konca. Tak trochu z toho sna odovzdala aj svojej dcére. Naše cesty sa začiatkom nového tisícročia spojili pri nakrúcaní televízneho dokumentu v USA. Presnejšie v Los Angeles. REDLINE 2000/2001 - spomienka na chvíle, kedy sme nielen pracovali, ale aj spievali, zabávali sa a vítali Nový rok na brehu Tichého oceánu. Tak Ticho na nemocničnej posteli odišla Terézia Pekáriková - speváčka zo SKLA. Spomínam...

Pekarikova USA 2000 copy

 

 (video)

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

 

ZALO 000088

Zalo preukaz 1Nie náhodou som použil k Zalovi číslo 000088. Je to číslo z jeho DJ preukazu z roku 1969. Boli sme mladí, krásni a plní očakávania, čo nám prinesie život. Neviem, či sa Zalovi, Palovi Záhorovi splnil jeho životný sen. Určite však v prostredí V klubu si ho začal napĺňať. Patril do prvej elitnej várky diskdžokejov, ktorí nám do tanca hrali najnovšie svetové hity. Aj napriek tomu, že v predajniach Opusu by ste ich márne hľadali. Nosili sme ich my, muzikanti, ktorí sa po roku 1968 rozpŕchli do sveta ako neposlušné vrabce. Tak sa stalo, že Zalo sa ocitol medzi nami na fotografii zo začiatku sedemdesiatych rokov. Narýchlo zastúpil chýbajúceho trumpetistu. Stačilo, aby si obliekol našu muzikantskú uniformu a postavil sa na ľavú stranu, hneď vedľa mňa. Neraz mi pripomínal, aby som mu dal jednu kópiu z fotografie, ktorú si osobne veľmi cenil. Sľub zostal nesplnený. Fotografiu už nemám komu poslať. Zalo sa pobral, ako mnohí z nás, na druhú stranu rieky deliacej život od smrti, aby dokončil to, čo sme si v roku 1969 sľúbili, nádherný a pestrý život. Určite sa mu to splnilo.
Ľubo Belák a jeho skupina

Lubo Belak ZALO

Juraj Takáč

Juraj Takáč

Nie je nič nezvyčajné, keď filip_radicľudia už pár rokoch po smrti niekoho z blízkych, priateľov alebo spolupracovníkov jednoducho zabudnú na jeho tvár, na jeho prácu, alebo na meno. Myslím si, že takýto osud stihol aj Ďura Takáča, televízneho režiséra, ktorý sa už dávnejšie ako jeden z prvých pobral na opačný breh. Osobne si na neho neraz spomeniem, keď vidím naše populárne hviezdy zo slovenského šoubiznisu. Elán, Žbirka, Gombitová, Tublatanka, Müller, a veľa ďalších môžu ďakovať Ďurovej tvrdohlavosti pri vzniku vtedy nového televízneho žánru VIDEOKLIP. Práve on povýšil televízne spracovanie pesničky na televízny žáner. Iste, pred ním ich bolo viac, ktorí začali inscenovať piesne a tak vytvorili druhý život melódii a interpretom. Janko Roháč už v relácii 6+1 inscenoval v štúdiu Československej televízie v Bratislave skladby, ktoré dramaturgia zaradila do súťažnej pesničkovej relácie. Bratislavské štúdio / vtedy ešte Slovenská televízia neexistovala/ bolo celoštátne uznávané nielen dramatickými Pondelkami, ale aj videoklipmi. Dokonca aj českí speváci a skupiny s radosťou chodili do bratislavského štúdia na nakrúcanie. Vedeli, že bude o ich dielko dobre postarané.

Ďuro, Juraj, Takáč sa však nevenoval len pesničkám. Bol výraznou osobnosťou aj v dramatickom umení. Režíroval nejednu televíznu inscenáciu. Pamätný je jeho Šétafi, televízny dramatický cyklus o slávnom bratislavskom detektívovi z minulého storočia / ak nie z predminulého/.  Pod jeho rukami vznikali humoristické relácie s Lasicom a Satinským, MIlanom Markovičom, Jarom Filipom, Rasťom Piškom, Štefanom Skrúcaným a Mirom Nogom. Bol priekopníkom nových televíznych technológií. I napriek nechuti vtedajších šéfov presadzoval mladosť do televíznej tvorby, experimentoval, ale hlavne sa nebál.

Posledná spomienka patrí Jurajovi Takáčovi, ako búrlivákovi, vždy nespokojnom, otvorenom, nekompromisnom človeku, ktorý sa nevedel vyrovnať takmer s ničím. Práve táto povahová črta ho stiahla do víru zmien v roku 1989-1990. V Bratislavskej televízii sa zapojil do skupiny ľudí, ktorí otvorili brány novému spoločenskému poriadku. Ako člen Organizačného výboru riadil niektoré zmeny vo vnútri televízie a navonok vystupoval ako jedna z tvárí novej histórie Slovenskej televízie.

Ako každý, mal aj svoje neresti. Tou smrtonosnou bola chuť po alkohole. Tá ho nakoniec aj zabila. Ďuro odišiel, zostalo po ňom veľa práce. Bolo by dobré, aby po ňom zostalo aj viac tých, ktorí si na neho spomenú.

 

Ľubo Belák

1.2.2010

Bratislava

Tomáš Janovic

Janovic_TomasTomáš Janovic


spisovateľ, aforista, epigramatik, básnik, textár, dramatik a prekladateľ

* 22.05.1937 Bratislava
motto

„Vrážame si nože do chrbta, aby sme mohli obedovať strieborným príborom.“

vzdelanie

Základnú školu navštevoval v Bratislave, kde začal chodiť aj do gymnázia. Zmaturoval však na Gymnáziu v Košiciach v roku 1954.
1954 - 1960 študoval slovenský jazyk a dejepis na Filozofickej fakulte UK v Bratislave.

životopis

Narodil sa v úradníckej rodine. Publikovať začal hneď po nástupe na vysokú školu v satirickom týždenníku Roháč, kde sa neskôr zamestnal. Knižne debutoval básnickou zbierkou Život je biely holub, v ktorej reagoval na vojnové zážitky z detstva. Už tu prejavil svoj aforistický talent, ktorý naplno rozvinul v neskorších epigramoch a aforizmoch. Účinnosť svojej poetiky postavil na voľnom priraďovaní faktov, ktoré ústia do nečakanej metafory a kontrapunktickej pointy. Konštrukcia takejto poetiky má blízko ku krátkym satiricko-humoristickým žánrom, čo nakoniec ovplyvnilo celú jeho ďalšiu tvorbu.

Je predovšetkým satirikom a múdrym a posmutnelým klaunom našej literárnej scény, generačný druh Lasicu a Satinského. Vždy dokáže objaviť pár najvýstižnejších slov, do ktorých zahalí konkrétne metafory zrkadliace chybičky krásy ľudskej duše aj defekty vzťahov. Jeho mnohostranné literárne záujmy smerujú od satirickej poézie a prózy pre dospelých, deti a mládež , k textom piesní, až po rozhlasové hry a scenáre televíznych hudobno-zábavných programov. Jednoduchosť a priezračnosť bez zložitých abstrakcií je doménou v jeho tvorbe. Dokáže využívať a kombinovať aj prvky absurdného humoru a nonsensu. Hravosť, poeticko-humoristický nezmysel, irónia a sebairónia sú prostriedky, ktorými dokáže veľmi účinne a presvedčivo navodiť komické situácie. Sám neraz povedal, že na vystihnutie prostých právd netreba veľa, iba talent a otvorené oči.

Zameriava sa na spoločenské neduhy spoločnosti (ako sú spoločenská pretvárka, byrokratický stereotyp, protekcionizmus, rodinkárstvo, absolutizácia kádrových princípov a pod.), ktoré vyjadruje bohatou metaforikou, slovnými hrami, využívaním dobovej frazeológie, ale aj posunom k nadrealistickej bizarnosti a dadaistickej absurdite. Iróniu a satiru využíva na zachytenie našej národnej povahy – slabosť, zápecníctvo, zakomplexovanosť, ale aj pozitívnejších čŕt našej povahy.
Ani pri zobrazovaní najzávažnejších tém, akými sú vojnové reminiscencie, rasové prenasledovanie, koncentračné tábory, nevolil silné slová. Emotívny účinok dosahoval jednoduchým radením slov a faktov.

Rovnocennú pozornosť venoval aj literárnym žánrom pre deti, pričom sa sústredil na najmladších čitateľov. Najmä v dramatickej tvorbe okrem hravosti, humoru a fantázie podnetne uplatnil partnerstvo rozprávača-autora s deťmi s lyrickým ladením. Tým sa mu podarilo navodiť dramatické napätie s vtipne komponovanými príbehmi, ktoré umocnili pútavosť.

Jeho rozprávky boli preložené do češtiny, slovinčiny a srbčiny.

Pôsobenie:

1960 - 1990 redaktor satirického týždenníka Roháč
1990 profesionálny spisovateľ

Ocenenia:

1979 Cena vydavateľstva Mladé letá za knižku Drevený tato 1982 Cena Zväzu slovenských spisovateľov za knihu Jeleňvízor
1984 zápis na Čestnú listinu IBBY s knihou Drevený tato a jeho rozprávkové varechy
1985 Cena Haškovej Lipnice
1985 zápis na Čestnú listinu H.CH. Andersena
1987 Cena trojruža
2006 Cena Dominika Tatarku za rok 2005 za knihu Maj ma rád

tvorba

Próza:

1965 Podpisy analfabetov (zbierka aforizmov, epigramov, bájok)
1969 Posledná večera (kniha próz, aforizmov a dialógov)

Poézia:

1959 Život je biely holub
1962 Epigramatika (zbierka aforizmov, epigramov, bájok)
1983 Óda po Zet (zbierka aforizmov a anekdot)
1986 Ko(z)mické piesne (zbierka aforizmov a anekdot)
1987 Od ucha k /d/uchu (široký výber textov publikovaných v zborníkoch a časopisoch)
1991 Moje najmilšie hriechy (zbierka aforizmov a anekdot)
1993 Smutné anekdoty (zbierka aforizmov a anekdot)
1995 Najsmutnejšie anekdoty (zbierka aforizmov a anekdot)
1997 Ruka majstra (zbierka aforizmov a anekdot)
1998 spolu s Pavlom Vilikovským vydal knihu Okrídlená klietka, ktorá obsahuje texty a aforizmy autora publikované v týždenníku Domino-fórum
2001 Dostal rozum (zbierka aforizmov a anekdoty)
2003 Nikoho nezabije
2004 Je taký
2005 Maj ma rád

tvorba pre deti

Próza:

1968 (Ne)ukradni tri vajcia (spoluautor M. Vanek; humoristické rozprávky)
1985 Snehuliaci (spoločne s Vladom Bednárom)

Poézia:

1963 Malá samoobsluha
1965 O cestovaní nosa Dlhonosa z paneláku na Island (leporelo)
1973 Zakopol som o kalamár (zbierku básničiek zo školského prostredia),
1975 Zvieratká na dvore (leporelo) , Čítanie z ruky (leporelo)
1975 Rozprávkové varechy
1977 Dín a Dán
1979 Drevený tato (neskôr vyšli uvedené tri básničky spoločne pod názvom Drevený tato a jeho rozprávkové varechy 1982)
1982 Jeleňvízor
1986 Kráľovná krásy (verše pre deti)
1983 My sme majstri nad majstrov (spoločne s Vladom Bednárom)
1986 Kto sa nehrá, z kola von (verše pre deti)
1987 Les (kniha poézie i krátkych próz s tematikou prírody a jej zázračných premien)
2001 Veselá knižka do prvej ľavice (verše pre deti)

Rozhlasové hry:

1972 O žuvačkovom kráľovstve (spolu s V. Bednárom)
1974 Vzducholoď (spolu s V. Bednárom)
1977 Požičaná gitara (spolu s V. Bednárom)
1979 Kľúčikové kráľovstvo (spolu s V. Bednárom)
1982 Rozprávkový šľabikár (spolu s V. Bednárom)

Scenáristika:

Soľ zeme
Husle a cimbál
Drevený program (scenáre televíznych hudobno-zábavných programov a iné texty)
My sme malí muzikanti (piesne do seriálu, spolu s V. Bednárom)
Snehuliaci (spolu s V. Bednárom)

Preklady:

1988 výber z poézie J. Čejku Čítanie z ruky (z češtiny)
prekladal aj sovietsku literatúru (S. J. Maršak a iné)

Preložené diela:

1976 Zvieratká na dvore (po slovinsky)
1981 Čo je väčšie (po slovinsky, srbsky)

Iné:

1987 zostavil antológiu českej básnickej satiry Kniha sťažností
Posvieťme si na seba (zostavovateľ zborníka estrádnych materiálov)

články linky Tomáš Janovic skolaboval a na Pohodu neprišiel
Tomáš Janovic bude mať 70 rokov
Tomáš Janovic držiteľom Ceny Dominika Tatarku za rok 2005

Staršie články o osobnosti >>

Milan Lasica

lasica_milanMilan Lasica
herec, dramatik, prozaik, textár, režisér, humorista, moderátor

* 03.02.1940 Zvolen
vzdelanie

VŠMU - dramaturgia

životopis

Milan Lasica už počas štúdia začal vystupovať s J. Satinským v autorských dialógoch v bratislavskej Tatre.

V Divadle na korze pôsobil koncom 60.-tych rokov.

Roku 1970 mu normalizačná štátna moc znemožnila pôsobenie na Slovensku (spolu so Satinským vystupovali v kabarete Večerní Brno), o dva roky neskôr aj v Čechách.

Dlhší čas účinkovali v spevohre Novej scény, potom v činohre.

V roku 1982 sa stal neoddeliteľnou súčasťou novozaloženého Štúdia S, kde je v súčasnosti riaditeľom. Známym sa stal predovšetkým ako herec v autorských divadelných predstaveniach spolu s J. Satinským.

Ich spoločný knižný debut Nečakanie na Godota, ale i ďalšie knihy sú súbormi dramatických scénok a poviedok. Komika je založená na ironickom posunutí tých najbanálnejších životných situácií do absurdity. Ich texty sú venované slovenskej národnej mentalite, ku ktorej sa vyslovujú so skeptickým humorom.
M. Lasica zdramatizoval román V. Mináča (Výrobca šťastia) a mnohých hier (niektoré sa stali súčasťou knihy Tri hry), spolu s J. Satinským je aturom muzikálového prepracovania hry J. Soloviča (Žobrácke dobrodružstvo).

Samostatnú autorskú tvorbu predstavujú najmä Lasicove piesňové texty. Časť z nich vyšla knižne (Bolo nás jedenásť, Piesne o ničom). Jeho texty nenápadne reflektujú smutno-smiešne stránky ľudskej povahy, malosť a radosť a spokojnú obmedzenosť. Iné sú zasa lyricko-komickým odhaľovaním drobných potešení každodenného života.
V roku 2008 získal Milan Lasica prestížne ocenenie Cena Dominika Tatarku za knihu Bodka.

Spolu s J. Satinským oslávili štyridsať rokov spolupráce v Štúdiu S 20. decembra 1999.

Je ženatý s Magdalénou Vášáryovou.

články linky Vášáryová, Kňažko a Lasica. Hviezdne trio v novej hre
Milan Lasica odstráni nudu
Milan Lasica: Som reklamnou značkou
Cenou Dominika Tatarku poctili Milana Lasicu a Jozefa Jablonického
Milan Lasica a Bolek Polívka sú starci, ktorí utekajú z nemocnice
Milan Lasica a Bolek Polívka na úteku v Štúdiu L+S
Milan Lasica: "Julo Satinský ma vždy podržal"

Dnešný dátum

pondelok, 6 február 2023

Návštevníci

We have 159 guests and no members online

Novinky

Rádio TWIST 30 Rádio TWIST 30 2023-02-01 - Rádio TWIST 30 Boli sme pri tom. V roku 1993 ožilo rádio... Čítaj viac
Redline s Teréziou Pekárikovou Redline s Teréziou Pekárikovou 2023-01-20 - Zomrela speváčka zo SKLA Koncom minulého roka som netušil,... Čítaj viac
Demokracia 2023 Demokracia 2023 2023-01-20 - Pár slov na tému Demokracia...   (video)   ... Čítaj viac
Ďakujem Životu Ďakujem Životu 2023-01-06 - Ďakujem Životu za život, ktorý si už 72 rokov užívam. Čítaj viac
Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť Anton Hykisch - Vyhrnúť si rukávy pre budúcnosť 2023-01-03 - Zrelý pohľad na súčasnú spoločenskú a politickú situáciu... Čítaj viac

JEvents Calendar

February 2023
S M T W T F S
29 30 31 1 2 3 4
5 6 7 8 9 10 11
12 13 14 15 16 17 18
19 20 21 22 23 24 25
26 27 28 1 2 3 4
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.