Čierne na bielom
Návštevnosť
 | Dnes | 1354 |
 | Včera | 3914 |
 | Tento týždeň | 8021 |
 | Tento mesiac | 15557 |
 | Celkove | 2197795 |
Čitáreň
Video vyhľadávanie
Foto
Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Neďaleko, do neba za Mariánom Geišbergom
Marián Geišberg, muž so smutnými očami, ale s večným úsmevom v duši. Tak si ho budem pamätať, pokiaľ sa k tomu Nebu, kam odletel, nepriblížim aj ja. Mnohí budú určite na neho spomínať ako na vynikajúceho herca, divadelného básnika, ktorého každé slovo na scéne ukrývalo niečo záhadné.
Moje spomienky sú osobné. A takými aj zastanú. Obaja sme hrali na gitare. On spieval svoje piesne a ja zas svoje. Nemali sme spoločný repertoár a tak je to dobre. Vlastne sme si tak nemali ako konkurovať. Živo si pripomínam koniec augusta v Hronskej Dúbrave u nášho priateľa Romana Vykysalého. Len sme tak sedeli a mlčali. To mlčanie však nebolo naplnené tichom. Nepočuteľný hluk sa šíril z našich myšlienok. Ale tak to malo byť. Hlasné ticho. Potom zobral do rúk gitaru a nenápadne začal brnkať na strunách. Tak to bolo dobre.
S jeho hudbou, ale aj s jeho synom som sa stretával na Kremnických gagoch. Boli to roky so Stanom Radičom, výborným chlapom. Ten sa do toho Neba vybral skôr. Asi sa Bohvieako na tejto Zemi necítil a šiel si zavtipkovať do oblakov. Už tam bol aj Maroš Kochanský so svojim širokým úsmevom a harmonikou prevesenou cez plece. Vždy v pohotovosti. Čo ak bude treba zahrať, keby niekto znenazdajky prišiel. Dnes to bol Marián. Určite si vzal so sebou gitaru. Neďaleko, do Neba. Tam si môže ďalej spievať svoje pesničky.
Marián Geišberg básnik? Pre mňa bol väčším básnikom ako hercom. Miloval svoje metafory a s privretými očami ich vplietal do svojich piesní. Bola to náruživosť, akýsi pretek so slovami. Nebol to strach, že by mu ušli. Bola to vášeň poľovníka, ktorý je hrdý na svoj úlovok. Preto som sa potešil, keď prijal moje pozvanie do Tatranskej Polianky na stretnutie mladých básnikov. Wolkrova Polianka bola presne tým miestom, kam sa Marián dokonale hodil. On, jeho privreté oči, hon na slová a v ruke gitara a mladí poeti a poetky, ktorí ho hltali očami a ušami. Bol tam v tandeme so svojim synom. Je zlé, že sa na nás vykašľal, je dobré, že nám tu nechal svojich synov. Budú ho naďalej pripomínať. Básnika, ktorý mal Neďaleko do Neba.
10.11.2018
Ľubo Belák
Rozhovor s Mariánom na Wolkrovej polianke 2014
Dnešný dátum
Návštevníci
Práve tu je 279 návštevníkov a žiadni členovia on-line
Novinky
2025-01-31 -
Signály pohrebného sprievodu na Slovensku sa stávajú realitou.... Čítaj viac
2025-01-21 -
Už dávno sa slovenská divadelná scéna potkýna na zlovestných... Čítaj viac
