Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Dnes pôjdem do Véčka...
Pesnička, ktorá vznikla ešte v minulom storočí pre mňa ožila včera vo Véčku. Pôvodne som ju hrával v unplugged verzii s Andrejom Šebanom za éry LBT (Lubo Belak Team). Neskôr som ju oživil opäť v duete s Milanom Markovičom. Do tretice mi pomohla skupina The Buttons, s ktorou som ju naskúšal pre V klub 2013. A to bolo včera 1.2.2013.
S Dodom Šuhajdom sme sa dali do práce na organizovaní podujatia V-klub 2013 niekedy v polovici januára. Iste, dosť neskoro, ale čas nehral žiadnu úlohu. Vedeli sme, že to stihneme. Veď išlo o naše Véčko, v ktorom sme hrávali ako puberťáci, kde sme našli svoje partnerky a kde nám zostalo kus mladosti. Tak trochu som bol prekvapený, že po afére pod krycím názvom „Cylinder“, kde sa rozmazávalo aj moje meno, som dostal priestor aspoň na jeden deň realizovať to, o čom sme pred vyše rokom hovorili. Nezabudnem denníku SME a rádiu FM, že na základe absolútne vymyslených argumentov sa podujali na intervenciu vo farbách „nového umenia“. Skrýval sa za tým podlý zápas o priestory bývalého V klubu, ktorý kedysi patril všetkým. Posledných pár rokov len pár vyvoleným. Všetko zlé je na voľačo dobré. Neraz opakoval môj otec, keď prišlo k najhoršiemu. Podobne, vtedy, za vlády jeho veličenstva D. Krajcera na ministerstve kultúry som dostal priamo od šéfa informáciu o rozhodnutí prideliť časť peňazí od holandského dobrodinca aj na rekonštrukciu V-klubu. Vtedy to bol sľub, včera to bola realita. Véčko na jeden deň ožilo vo farbách originálnych véčkarov, s ich hudbou, len všetko bolo o pár rokov staršie.
Nohavica - spieva nielen o Rusoch
Nohavica spieva nielen o Rusoch
Mailom mi prišlo video s piesňou Jaromíra Nohavicu. Už som si dávno zvykol, že jeho piesne sa nielen dobre počúvajú, ale sú aj vždy o niečom. Tentoraz to nie je len o Rusoch
You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.
Morbid Pig
Andrej Belák MORBID PIG
V 90tych rokoch bol členom punkovej skupiny MORBID PIG
V roku 1990 vzniká bratislavská kapela MORBID PIG. Svoj prvý koncert odohralo morbídne prasa v októbri 1990 v klube Rock-pop-jazz . Po personálnej zmene na poste speváka, nahrávajú v januári 1991 prvé bezmenné demo. Od februára 1991 do marca 1993 skupina sústavne koncertuje , na čo v marci 1993 nahráva druhý demáč . V máji 1993 Morbid pig hosťuje na platni nebohej izraelskej speváčky Ofra Haza. Od júna 1996 formácia stagnuje z dôvodu hosťovania jej gitaristu v maďarskej hard rockovej skupine Sex syzstém . V auguste 1996 nahrávajú tretie demo a v septembri 1996 Morbid pig ukončuje svoju činnosť. Zdá sa , že sa s kapelou tak skoro nerozlúčime , pretože už v auguste 1998 sa dáva v štúdiu do hromady a nahráva v poradí štvrté demo.
MORBID PIG played in period 1990 - 1998 in Bratislava/Slovakia. HC/rock band influenced mainly of independent US scene of 90´s.
(Zapnúť v prehliadači zásuvný modul Flash)