Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Dzurinda odíď!
Prežívame rušné obdobie. Snáď v novoveku Slovenskej republiky sme ešte nezažili taký hurhaj, ako v týchto dňoch, pár dní do volieb. Určite nie som jediný, na koho sa obracajú ľudia, známi, neznámi, ľavičiari, pravičiari s jedinou otázkou. Vlastne s dvoma.
Mám ísť vôbec voliť?
Koho mám voliť, keď nemám koho?
Tieto axiómy sú o to bolestivejšie, že po dvadsiatich dvoch rokoch nastolenia demokratického systému nevieme, načo je nám. Demokracia je určite historicky najzraniteľnejší politický systém. Práve preto je však jediným systémom, ktorý sa vie vnútorne meniť, samoregulovať. Umožňuje spoločenstvám vyrovnávať sa s minulosťou bez tvrdých spoločenských stretnutí. Tou najhoršou formou je občianska vojna, ozbrojená revolúcia, ohrozenie existencie ľudskosti. Jedinou podmienkou fungujúcej demokracie je aktivita občanov, ľudí, ktorí majú právo združovať sa, voliť, slobodne sa vyjadrovať a keď je potrebné, verejne vystúpiť a zvýšiť hlas.
Predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci GORILA
Predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci GORILA
Dňa: 16.2.2012
Miesto: Bratislava
Vec: Návrh predbežného opatrenia na pozastavenie ústavných práv volených funkcionárov a strán
Návrh rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky:
Vzhľadom na dôvodné podozrenie páchania trestnej činnosti a zneužitia právomocí verejného činiteľa Ústavný súd Slovenskej republiky
vydáva
Predbežné opatrenie
na pozastavenie ústavných práv vykonávať akúkoľvek funkciu
vo Vláde SR, v Národnej rade SR a na ostatných ústavných stupňoch verejných inštitúcií, ako aj
sa zúčastňovať volieb
do akýchkoľvek verejných zákonodarných, výkonných a súdnych orgánov až do ukončenia vyšetrovania orgánmi činnými v trestnom konaní,
Mikulášovi Dzurindovi, Róbertovi Ficovi, Ivanovi Miklošovi, Pavlovi Hrušovskému a spol.
Odôvodnenie:
Čítať ďalej: Predbežné opatrenie Ústavného súdu vo veci GORILA
Rádio Lumen O Gorile, revolucii, Ivete a o nás
O Gorile, revolucii, Ivete a o nás
Sobota je pre mnohých dňom pokoja. Ráno sa nemusí nikto ponáhľať do práce, v televízii, alebo rádiu idú len reprízy a domáce zvieratá akoby zaspali zimným spánkom. Asi takto to vidím v sobotu ja. Sobota 11. februára však pre mňa bola iná. Dostal som pozvanie do Banskej Bystrice. Mladý rozhlasový redaktor Boris Koróni ma pozval do svojej relácie rádia Lumen. Priznám sa, nie som poslucháčom rádií. Maximálne mám v aute naladenú jednu stanicu, aj to takú, ktorá ma svojou hudobnou produkciou a hlúpymi moderátormi nezabije.
Sľuby, politici, kultúra a Otvorený list
Sľuby, politici, kultúra a Otvorený list
S úžasom sedím pri televíznom spravodajstve a počúvam plamenné reči našich – vašich politikov. Tie isté tváre, účesy, obleky, ale najmä reči. Čo všetko sa v predvolebnom tanci sype z úst našich známych z parlamentu. Akoby sme posledných dvadsať rokov žili v Raji. Presnejšie povedané s prísľubom cesty do Raja. Kedysi dávno nám jeden z prvých sľúbil, že si budeme môcť vybrať v ako štátoprávnom zriadení budeme chcieť žiť. Nakoniec sa nás nikto na to nespýtal a jednoducho nás roztrhli. Pamätné boli dvojnásobné platy od bicyklistu, alebo vybudovanie sociálneho štátu od fešáka zo Súmračnej ulice. To prvé skončilo fiaskom a to druhé na jachte v Monte Carle. Ušlo sa nám aj sľubov od nováčikov. Dekriminalizácia fajčenia trávy a riešenie homosexuálnych partnerstiev. Tráva sa vyfajčila, homosexuáli stratili nádej a mládežníci odtrúbili fajront celej vláde. Jednoducho zobrali hoblipilku a podrezali si konár. Bol z toho veľký rachot. Ale čo už, keď sa nesplnil ani v poradí posledný sľub prvej dámy, že reformy sa obyčajných občanov nedotknú. Dotkli sa a dnes to už aj cítime na peňaženke, v zdravotníctve, v elektrických zásuvkách, plynových kotloch a ešte kde všade, o čom ani nevieme.