Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
SME TU EŠTE MY
Výzva
Na slovenskej politickej scéne už vyše dvadsať rokov prebieha divadlo priamo pred očami občanov, kde volení politici stále arogantnejšie a sebeckejšie povyšujú vlastné záujmy nad záujmami svojich voličov. Zámerne píšu scenáre boja ľavice s pravicou, v ktorých používajú historicky prekonanú rétoriku akéhosi spravodlivého boja za lepšiu spoločnosť. Dávno zabudli, alebo pravidelne po voľbách zabúdajú, že SME TU EŠTE MY, ich voliči. Nie sme žiadni občania druhej kategórie. Sme tí, na ktorých pleciach stojí a padá všetka ťarcha problémov Slovenska a v poslednom čase aj Európy. Naši politickí predstavitelia neraz používajú lož ako metódu zakrývania kradnutia, nesprávnych rozhodnutí, alebo klientelizmu. Je nenápadná, ale o to zhubnejšia, pretože sa zakrývajú všetky nezákonnosti, nekompetentnosť a hrubosť v riadení našej krajiny. Zabúdajú na to, že Slovensko je počtom malá krajina, kde sa len ťažko niečo zakryje, zakope, schová, nechá zmiznúť v priepasti nekonečných machinácií s verejnou mienkou. Zabúdajú na to, že SME TU EŠTE MY – občania, ktorí sa len neprizerajú, ale sú ochotní aktívne zdvihnúť svoj hlas. Dnes ho dvíhajú signatári tejto výzvy za morálku a kultúrnosť v politike na Slovensku. Je to aj naše ústavné právo a zároveň povinnosť pre budúcnosť generácie našich detí.