Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Oslava No.60
Oslava No.60
Stretnutie s priateľmi 19.1.2011
Klub slovenských spisovateľov
Preniesol som sa do veku, kedy každé stretnutie s priateľmi začína byť skôr oslavou ako obyčajným posedením. Také bolo aj to včerajšie. Moja pozvánka do Klubu slovenských spisovateľov sa dostala do správnych rúk. Prišli takmer všetci, ktorí pre mňa niečo znamenajú. V prvom rade je to možnosť nádherných debát a dialógov, ktoré nemajú konca. Stále je o čom hovoriť. Má to len jednu chybu. Čas až príliš rýchlo beží. Aj ten na stretnutí nás donútil rozlúčiť sa. Pret o je dobré, keď jedným z priateľov je pofesionálny fotograf. Aspoň na fotografiách zastaví čas. Ten bude prítomný a živý v mojich spomienkach.