Mário a kúzelník odišli do Večnosti

Minulý týždeň, v kriku prezidentských volieb v Čechách, potichu odišiel môj priateľ Alex Koenigsmark. Vážil som si ho nielen preto, že bol pre mňa vzorom televíznej a divadelnej dramaturgie, ale najmä pre jeho inštinkt pri hľadaní pravdy a nekompromisnosť v používaní slova.

Priateľmi sme sa nestali preto, že by sme chodili spolu do školy, alebo sme mali spoločné cesty na mape česko-slovenskej kultúry. Stretli sme sa na pôde centra P.E.N. Bolo to zvláštne stretnutie. V tom čase bývalý predseda Slovenského centra P.E.N. nepochopiteľne vystúpil proti osobnosti Václava Havla, čo mu českí priatelia a s nimi aj Alex nevedeli odpustiť. Aj napriek tomu neodmietli stretnutie v Luhačoviciach. S Alexom sme od začiatku vedeli, že stojíme na rovnakej palube názorov. Tak to bolo aj v prípade môjho postoja voči predsedovi Slovenského centra P.E.N., kde som porušil štábnu kultúru a postavil som sa proti nemu na stranu českých spisovateľov.

S Alexom sme mali spoločného priateľa Deža Ursínyiho, hudobníka a filmového dramaturga. Práve Alex mi minulý rok pripomenul „historický“ krátky film, ktorý Dežo dramaturgoval. Aj dnes je neuveriteľné, s akou odvahou nekonvenčný film vznikol. Bol v duchu, ktorý žil vo Véčku. Vysokoškolskom klube našej generácie. Bol som síce od Alexa o niečo mladší, ale vtedy ročník a spoločenské postavenie nič neznamenalo. Všetci sme boli na jednej palube lode dobrého ročníka – sixties.

Smrť človeka zaskočí vždy. Možno len tá vlastná býva vykúpením. Smrť však prináša so sebou aj akési čaro nadprirodzeného. Keď sa Alex minulý týždeň lúčil s týmto svetom, jeho peňácky kolega Karel Schwarzenberg si vo svojom úprimnom prejave spomenul na slová prvého československého prezidenta „Pravda vítězí“. Bolo to motto Alexovho života. Pre mňa je to aj môj sľub Alexovi, že sa tieto slová budú cez literatúru, hudbu, divadlo a film ozývať naďalej. A Alex Koenigsmark bude pri tom.

Ľubo Belák

Slovenské centrum P.E.N.

28.1.2013

S