Príhovor na rozlúčke s Martinom Valentom

(video)

Film bez happyendu

Ľubo Belák

Martin,

len málokedy som náš rozhovor začínal ja. Zväčša si práve ty prinášal myšlienky, vtipy a výzvy, ktoré mi rozprúdili krv v žilách a naštartovali energiu do ďalších dní. Tentoraz to bude monológ, aj keď si myslím, že väčšinu z toho, čo poviem, by si určite lepšie povedal ty.

Moja posledná spomienka na teba bola vlastne pozvánka na koncert k príležitosti sedemdesiatin Jana Baláža, člena skupiny Elán. Chcel som ťa mať v bratislavskej Inchebe. Nebolo to len zdvorilostné pozvanie na koncert, ktorý som pripravil z pesničiek a videoklipov Elánu. Počas koncertu sa neraz na videoprojekcii objavili klipy, ktoré si kedysi pre Elán robil aj ty. Hudba, speváci, skupiny a televízia. Tak som ťa veľa rokov vnímal pri našej televíznej ceste životom.

Ak na začiatku všetkého bolo slovo, tak pri našom prvom stretnutí to platilo dvojnásobne. Na svedomí ho mala moja Darinka, ktorá ťa v pravý čas a na pravom mieste stretla a naštartovala tvoju televíznu kariéru. Na chodbe vo výškovej budove vtedajšej Československej televízie. Dokonca bola aj pri tvojom prvom stretnutí s Dadou Bachovou. Tvojou bývalou manželkou a matkou vašich detí, Denisky a Martina mladšieho. Ak si dobre pamätám, a moja pamäť je zaťažená sedemdesiatkou, tak sa ti do rúk dostala moja seminárna práca o Manifeste francúzskych surrealistov. André Breton nám obom učaroval a stačila tvoja prvá návšteva u nás, aby začalo naše nekonečné priateľstvo. Vtedy som netušil, že každý z nás surrealizmus chápal trochu inak. U mňa to bol názor, u teba spôsob života, ktorý si doslovne naplnil do poslednej kvapky.

Mal si o sedem rokov menej ako ja. Preto som ťa bral ako predstaviteľa novej, nastupujúcej generácie. Cítil som sa pri tebe starý a unavený. Bolo to v období, kedy som sa rozhodoval ako ísť životom ďalej. Zrazu si sa objavil ty, tvoj elán do života a neskrotná túžba byť najmenej takým úspešným ako bol Felíni. Skončil si vysokú umeleckú školu a svet sa pred tebou otváral. Uniesol si ma do sveta tvojich rovesníkov a nabil si ma neuveriteľnou energiou. Tá mi vydržala až doteraz. Stal sa zázrak. Zo mňa, muzikanta a človeka bez budúcnosti sa zrazu stal televízny dramaturg a scenárista. Práve ty si ma nútil nastúpiť do televízie, Hlavnej redakcie zábavných programov. Práve sa tam uvoľnila stolička po Borisovi Filanovi. Tak som si na tvoje naliehanie na ňu sadol ja. Dodnes ti za to ďakujem, len mi je ľúto, že som ti to nepovedal skôr. Narodil sa nielen nový dramaturg, ale aj partner trojice televíznych tvorcov - Valent, Galvánek a Belák. Režisér, kameraman a dramaturg. Začali sme žiť ako trio naplno. Nielen umelecky, ale aj na ulici, žúroch, vo Véčku, ale aj v bratislavských krčmách. Robilo sa, pilo sa a oslavoval život taký, akým sme si ho spravili pre seba. Neskôr k triu pribudol Martin Sarvaš. Úspešne sa zapojil nielen do osláv, ale aj do práce. Hneď na začiatku to bol hudobný program Keď stojíš, obzri sa.  Odvtedy vznikli desiatky televíznych projektov so záverečnými titulkami s tvojim menom. Réžia Martin Valent.

Spolu s televíznou prácou plynul aj rodinný život. Napriek vášmu rozchodu s Dadou som si istý, že tvoja láska k nej, tvojej manželke, bola úprimná, žeravá a výbušná. Mal som pocit, akoby ste žili počas nekonečného karnevalu, plnom osláv, spoločných stretnutí, narodenín a dovoleniek. Už to, že Belákovci boli v takmer rodinnom vzťahu k rodine Bachových, znamenalo rozšírenie tohto vzťahu aj na rodinu Valentových. Tak to je až dodnes.

Čo život spojí, to človek neroztrhne. Napriek problémom, sporom, sklamaniam a roztržkám. Je to voda, z ktorej sa môže každý napiť. Lieči a dáva nádej. Naše vzťahy sme často utužovali na Valentovskej chate v Harmónii. Nádherné prostredie, blízkosť Bratislavy, veľa izieb, ale aj neďaleký rybník, poskytovali komfort na krátke zájazdy do prírody. Aj tu si bol hlavným aktérom zábavy a udalostí, ktoré sa my vryli do pamäte. Takou bol aj náš dočasný záujem o rybolov v neďalekom družstevnom rybníku, kde bolo zakázané chytať. Napriek tomu sme si sadli na breh a bez rybárskeho lístku sme lovili jedného kapra za druhým. Keď sme ich mali v sieťke dosť pre celú Harmóniu, prikvitla rybárska stráž. Nastalo združovanie. Koniec krátkeho rybolovu patril opäť slávnosti. Spolu s rybárskou strážou sme po pár fľašiach borovičky prikvitli na chatu. Martin sa ukázal ako majster kuchár, ktorý mal jedinečný recept na halászlé. Po niekoľkých hodinách útoku na kuchyňu bolo halászlé uvarené. A aká bola pointa? Halászlé sa nedalo jesť a rozbombardovanú kuchyňu naše ženičky aj s Martinovou mamou dávali niekoľko dní do poriadku.

Spolu sme stretli nekonečný rad ľudí a zažili množstvo situácií, ktoré mali punc nevšednosti. Jednou z nich bola Nežná revolúcia. Vtedy sme po prvýkrát precitli a zdalo sa nám, že sme súčasťou veľkých zmien, o ktorých sme ani nesnívali. Tesne pred tým sa ti ešte počas Bratislavskej lýry podarilo spred hotela uniesť americkú speváčku Joan Baez. Počiatočné nadšenie sa menilo na sklamanie. A tých bolo neskôr veľa. V pamäti mi zostala spomienka na stretnutie filmárov na Kolibe, kam si ma zavolal, aby som porozprával o revolučnej situácii v televízii. Ako strela z dela ma zasiahla výzva organizátorov, aby sme zo stretnutia odišli a nechali filmárov osamote. Dodnes sa tento zárez v pažbe vzťahu filmu a televízie nezahojil. Filmári stratili Kolibu a televízia šancu pokračovať v tvorbe zmysluplných programov. Ešte v roku 1990  si stihol nakrútiť celovečerný film z prostredia vtedajšej mládeže R.S.C. Bol to tvoj druhý väčší hraný film po umeleckom dokumente Slovo podľa básnickej zbierky Miroslava Válka. Z našej spolupráce sa zachovalo viacero televíznych projektov. S Mekym Žbirkom to bol cyklus RHYTMICK. Presťahovali sme ho z Holandska do bratislavského štúdia L+S. Nezabudnuteľný bol aj REDLINE, ktorý sme nakrúcali v New Yorku. Spomienky, spomienky, spomienky...Veľa sa zmenilo a začal si sa meniť aj ty. Vlastne ani neviem, či som sa nezačal meniť ja a ty si zostal stále sám sebou, plný pozitívnej energie a vášne pre užívanie si slastí života. Tvoj veľký sen o filme, ktorý by zažiaril, sa začal rozpadať. Snáď tomu dopomohla aj fabrika v Hronskom Beňadiku, ktorú rodine Valentových vrátili späť. Celého ťa pohltila. Všetky sny o filmoch a umeleckej práci si odložil do vitríny svojich úspechov a neúspechov. Už ťa nič nemotivovalo vrátiť sa späť. Zostali ti len spomienky a presvedčenie, že v súčasnosti svet nepotrebuje kvalitu v umení, len jednoduchú zábavu. Stále viac si unikal. Naše stretnutia postupne chradli.

Život plynie pomaly a nezadržateľne. V čase mladosti a dospelosti tečie ako rieka. Až po čase, keď začnú bolieť kolená a ženy majú často migrény, všetko začína mať patinu smútku. V starobe je už ranné prebudenie zázrakom. Toho si sa však už nedožil. Posledná tretina života ťa našla v neutíchajúcej oslave, ktorú som už nestíhal. Preto sa dohodnime, že moja rozlúčka s tebou bude končiť. Môj monológ nie je námetom pre tvoj nový hraný film. Vždy si chcel nakrúcať príbehy o živote. Tentoraz Život nakrútil príbeh o tebe. Scenárista Osud ti dal úlohu trpiteľa.  Klasické filmové príbehy končievali happyendom. Tento film však nemal ambície na Krištáľový Globus. Budeme si ho prehrávať v svojich spomienkach, kde budeš naveky vystupovať v úlohe toho, ktorého život plynul ako Slávnosť v Botanickej záhrade, bez Ela Havettu s Martinom Valentom v hlavnej úlohe.

21.7.2022

Ľubo Belák

NA.
Martin Sarvaš

Toto bol náš pozdrav. Žiadne :“ Ahoj, ako sa máš ?“ „ Ako sa ti darí ?“ „Aký pekný deň pred nami!“ Proste len NA. Je to citoslovce, ktoré v mnohých obmenách vyjadrovalo náš svetonázor. Pôvodne to bol vraj komentár maďarského televízneho reportéra ku výkonu čínskej krasokorčuliarskej dvojice, ktorá viac padala, než stála na korčuliach. Záznam tejto jazdy sa ale nikdy nenašiel.
Ale poďme po poriadku. Vráťme sa do roku , povedzme 1976. Na gymnáziu GAMČA, kam chodil aj Martinov brat Jano, sme organizovali turnaj bratislavských stredných škôl v šachu. Gymnázium Makarenkova reprezentovali : Dodo Molér a Martin Valent. Tak sme sa zoznámili...
Strih. Prvé návštevy Véčka. Tam hrávala kapela YPS. Martin o nich točí ultraavantgardný film „Ťahanie mrkvy.“
Prešvenk. Panoráma hôr .Silvester 1981. Martin nám prináša skutočný vysokohorský adrenalín – zlaňovanie z balkóna hotela Patria na piatom poschodí o poschodie nižšie.
Nájazd na detail. Blatfusová noha. Cca 1982. Martin sedí na chodníku pred Dvomi levmi a čaká ma, kým ja vypovedám hore kvôli jazde dolu kopcom od Veľkého Baťu na babete pod vplyvom.
O niečo neskôr u nás v byte. Niekto zvoní. Je to Martin, vypadol mu protagonista pre ročníkový film. A tak točí o mne u nás v byte poetickú haluz „Stopa človeka na druhom poschodí“ . Moja nebohá mama tento film, žiaľ, tiež videla.
Prestrih, odjazd . Cca 1983. Šafárikovo nám. Mestský výbor SZM. Vtedajší tajomník pre kultúru Jano Kasper nám oznamuje, že po incidente s diskotékarom Ferom Labudom / vyvolali sme vulgárne skandovanie na jeho adresu, lebo o pol tretej ráno už nechcel znovu zahrať skladbu Da, Da Da / nám udeľuje dištanc do Vé klubu na letnú sezónu.
1985. Interiér autobusu, deň. Zájazd CKM na majstrovstvá sveta v hokeji do Kolína nad Rýnom. Prvýkrát v nesocialistickej cudzine. Colníci prezerali len nás dvoch so Šimakom, ktorý je už tiež na pravde božej. Po našej návšteve sa Martin s Dadou rozhodnú pre návrat do vlasti.
Celok. Amfík Búdkova. 1987. Nakrúcanie klipu „Loď do neznáma“, réžia Martin Valent. Černý, ktorý leží tu opodiaľ, mal v ten deň úspešnú štátnicu...
Vtáčia perspektíva. Moskva 1988. Medzinárodná hitparáda pop music, réžia Martin.. Dva koncerty denne pre 14 000 divákov. Dva týždne, kedy zajtra znamenalo už včera... Honorár v rubloch sme obdržali v krabici od ruských bonbónov.
Jazda, PKO 1989. Záznam koncertu skupiny Tublatanka. Hystéria.
1996. Skupinový portrét, polocelok. Bratislava – vidiek. Spolu s Danom Mikletičom vznik a réžia jedného z najsledovanejších programov v histórii Slovenskej televízie – Senzi Senzus.
Zooom out. Grafika. Zemeguľa. Lietadielko, prerušovaná čiara, Bratislava - Los Angeles.1998. My s Palom Gáborom a Janom Valentom už tam. Boom magazín z Holywoodu . Martin s Lacom Krausom a Alenkou Heribanovou sa prišli pozrieť, ako je to možné, že na to neprišli oni a skôr.
Roky po roku 2000. Dym z cigary. Plesy v Skalici. Silvester Chez David. Silvester Lagáň.
Silvester Berlín 2011/2012. Celú noc spolu v uliciach, aj s našou pudlicou.
Funus , cca 2019. rozostrený obraz. Krátke večerné stretnutie nad nerealizovateľným projektom.
Zatmievačka, bežia titulky. Koniec.

Na vlastný náhrobný kameň som si – v rokoch najdivokejšej mladosti - chcel dať nápis :„Bol by žil dlhšie, keby sa nebol spoznal s Martinom Valentom“ Žiaľ, tento fór už nevyjde.
V takýchto chvíľach sa niekedy obviňujeme , že sme neustriehli , že sme mohli zabrániť... Prečo sme nezbadali signály, že niekto nám svojou sebadeštrukciou vysiela signály, volanie o záchranu?
Deti sa pýtajú, akých sme to mali rodičov ? Deti majú málokedy to šťastie, aby poznali celý život svojich otcov. Ťažko uveria, že otec, ktorého poznali oni, bol inšpirátor a ústredná postava jednej generácie, a to nielen v zábave , ale aj tvorbe.
A prečo sme my vôbec ešte tu? Možno preto, že sme v sebaobrane pred realitou otupeli a zabudli plakať. A smrť blízkych nás to má znova naučiť .

SLZY sú posledným zrkadlom živej duše. Kým sú, dá sa čítať z ľudského vnútra, čo nie je vždy dobré. Ale bez nich všetko hynie.
Na poriadnu TMU čakáš celý deň. Vždy ťa ukryla, ale tu slnko nezapadá ani v noci. A tvoji démoni ťa v polospánku oblúkom obídu.
Priprav sa na TEMNO. Blahodárnu slepotu, keď si už videl všetko. Pozeraj radšej do seba, a uvidíš to podstatné. Pozri, kto všetko ťa ochraňuje.
NOCĽAH sa počíta až od svitania. Dovtedy si len vlk na love. Keď sa nevraciaš, spoznajú tvoju tvár. Preto si sa doteraz vždy vrátil. Nemysli si, že tí ostatní majú DOMOV. Proste sa len boja prebudenia na neznámom mieste. Pred úsvitom sa všetko zlieta späť. Duše i telá.
Ozajstnú vlastnú POSTEĽ si aj tak nikdy nemal. Vždy si z nich len utekal pred prenasledovateľmi. Aj keď ti žiadni neboli v pätách. Keď si už necítiš kosti, je lepšia PRIČŇA. Tvrdé pod sebou. Ako si bol zvyknutý. Aj tri dni pod zemou, a vstal si.
Na konci všetkých koncov je nič. KONIEC KONCOV, každý začiatok je ťažký. Noc už nie je čierna, život je znesiteľný. Voda nestúpa, ani nepadá.
SMRŤ nepríde nečakane. Netvár sa. Budeš mŕtvy už od ústia rieky. Staneš sa morom a splníš svoje poslanie. Navonok je to smutné.
Naozaj ? Veď si po tom tichu celý čas túžil. A každá splnená túžba niečo stojí, sám si vravieval. Nechaj sa unášať, nech sú unesení iní.
ISTOTA ťa bude sprevádzať po celý čas. Pochybuješ, len keď iní chcú. To ťa bude stáť celý život, ale budeš všetkým – prameňom, bystrinou, riekou.
ÚĽAVA tvoje údy oslabuje, ako inak. Obzrieť sa dozadu nebude čas, preto dôjdeš ďaleko, až sem.
V diaľke už badať prvé začiatky.
Priprav sa.

Martin Sarvaš

26.7.2022