Dežo Hoffmann, slovenský fotograf, ktorý cez svoje čiernobiele fotografie objavil britskú skupinu The Beatles. Bolo to v praveku rockovej hudby, kedy sa rodili nesmrteľné melódie, nová popkultúra. Kedy už aj Elvis Presley bol pomaly nemoderný. Písali sa šesťdesiate roky, rodila sa nová renesancia ľudstva a my, bigbítová generácia, sme začali preberať zo „západu“ nielen hudbu, ale aj oblečenie, správanie, účesy a slobodu, ktorú nám zo západu posielali najmä gitarové skupiny, akými boli The Rolling Stones, The Animals, The Shadows, The Kinks, speváčka Janis Joplinová, gitarista Jimi Hendrix a mnohí ďalší, ktorých hudba žije dodnes.

O šesťdesiatych rokoch, ale aj o španielskej revolúcii a nástupe novej doby rozpráva dokumentárny príbeh spoločnosti Trigon production „Dežo Hoffmann – Fotograf Beatles“. Jeho televíznu verziu pripravili slovenskí filmári v spolupráci s RTVS. Môžete ju uvidieť vo sviatočnom vysielaní v sobotu 30. decembra o 20:10 na Dvojke.

V jednom rozhovore sa redaktorka obrátila na producenta a spoluautora námetu Patrika Pašša s otázkou: „Nedávno vyšiel prieskum, že v Británii každý tretí človek narodený po roku 2000 už nepozná Beatles. A čo meno Dežo Hoffmann?“. Patrikova odpoveď bola jednoznačná: „Je mi to jedno. Mne nejde o vyrábanie celebrity ex post. Rozprávam príbeh skvelého fotografa.“ Meno tejto významnej slovenskej osobnosti je pre súčasnú verejnosť takmer neznáme. Ak však k jeho menu pridáme nálepku The Beatles, určite sa mnohým v hlave rozsvieti žiarovka a pochopia, že ide o fotografa, ktorý začiatkom šesťdesiatych rokov cez čiernobiele fotografie objavil anglickú  beatovú skupinu. Už tento fakt znamená pre slovenskú niečo jedinečné, svetové a hodné ocenenia. Napriek tomu, že ide o neraz zaznávanú popkultúru, je pozostalosť Deža Hoffmanna vzácna najmä svojou originalitou, umeleckosťou a nenapodobiteľnosťou.

Dokument nie je len filmovou archeológiou, kde sa sumarizuje dielo Deža Hoffmanna, ktoré po sebe zanechal. Osud fotografa bol dostatočne dramatický, aby sa z dokumentu stal príbeh o človeku, ktorý sám o sebe hovoril: „My (pozn. myslí tým fotografov) nie sme dôležití. My nie sme hviezdy. Osoba, ktorú fotografuješ, je dôležitá.“ Nemalú zásluhu na novom televíznom projekte mali ďalší dvaja tvorcovia, ktorí sa zúčastnili realizácie diela. V prvom rade to bol dnes už nebohý Marián Sloboda, kameraman žijúci v Nemecku, ktorý sám dávnejšie nakrútil viacero materiálov a odložil ich do svojho archívu. O hľadanie pamätníkov a ďalších artefaktov sa postaral publicista a televízny scenárista Marián Pauer. K hudobnej archeológii patrí aj spolupráca so slovenskou hudobnou skupinou The Backwards, ktorá sa postarala o cover verzie originálnych piesní The Beatles.

Rodáka z Banskej Štiavnice zavial osud do sveta, kde ho najprv očaril film. Mal šťastie. Na svojej ceste sa stretol napríklad s dvornou fotografkou Adolfa Hitlera Leni Riefenstahl alebo Hedy Lamarrovou, známu svojim „aktom“ vo filme Extáza. Načas, ako kameraman, zakotvil  v spoločnosti 20th Century Fox. Stal sa vojnovým filmovým korešpondentom a prinášal zábery z bojov. Tak sa dostal aj do Španielska, kde vypukla občianska vojna. Boli to dramatické chvíle, ktoré Deža poznačili na celý život. Našiel si tam aj priateľov, fotografa Roberta Capa a spisovateľa Ernesta Hemingwaya. Práve tu ho núdza o filmový materiál prinútila vziať do ruky fotoaparát. Filmovú dynamiku a zmysel pre zachytenie dramatickej situácie preniesol aj do čiernobielych fotografií. Neustále hľadal zlomové momenty, v ktorých sa človek pred kamerou ocitol. Toto všetko si neskôr vzal do ďalšieho života, ktorý ho „ubytoval“ vo svete anglosaského šoubiznisu a popmusic. Ako imigrant a neskôr aj príslušník britskej armády nakoniec zakotvil v Londýne. S fotoaparátom sa okamžite ponoril do sveta zábavy a hudby. Tá mu poskytla možnosť pohybovať sa slobodne po svete, ktorý mu síce nepatril, ale poskytol mu alternatívu vzrušujúceho života počas Španielskej občianskej vojny. Bol outsiderom bohatej triedy celebrít a hviezd. Napriek tomu ho akceptovali a umožnili mu priblížiť ich život nezvyčajnou formou žánrových fotografií.

Sám Patrik Pašš pripomína: „Od stretnutia s The Beatles sa začala druhá, kľúčová etapa jeho osudu a možno mu to zachránilo život. Spomeňte si, ako skončili Dežovi spolupútnici, fotograf Robert Capa (tragicky zahynul ako 40-ročný, keď počas francúzsko-vietnamskej vojny v roku 1952 stúpil na mínu) a Ernest Hemingway (v roku 1961 spáchal samovraždu). Hoffmann sa totiž stretol s The Beatles predtým, ako sa stali slávnymi. Oni ako neznámi chalani ho oslovili svojou absolútne spontánnou energiou, boli plní života a radosti. Dežo Hoffmann v dokumente hovorí, „...že sa s nimi cítil, ako by mal znovu sedemnásť.“ Bol jedným z tých, ktorý na mladú liverpoolskú hudobnú skupinu upozornil, a tak sa čiastočne zaslúžil o jej objavenie. Stal sa ich dvorným fotografom. Nabúral dovtedy zaužívané hollywoodske klišé strojených aranžovaných fotografií filmových a hudobných hviezd. Boli medzi nimi Rolling Stones, Pink Floyd, Beach Boys, Louis Armstrong, Bob Dylan, Elvis Presley, Elton John, David Bowie, ale aj osobnosti ako Charlie Chaplin či Judy Garlandová. Určite bol prvým, ktorý vniesol do fotografovania šoubiznisu život. Nadšenie zo spolupráce s The Beatles zmaril osobný konflikt s Johnom Lennonom. Tony Bramwell, priateľ členov skupiny sa vyjadril, že: „John bol bezohľadný, protivný chalan“. Ponížený Dežo sa tak ocitol bez svojej „lásky“, hudobnej skupiny, kde nielenže omladol o desať rokov, ale našiel aj sám seba ako umeleckého fotografa.

„Dežo Hoffmann, majster čiernobieleho“, takto ho charakterizoval britský filmár Graham Walker, autor staršieho dokumentu o Dežovi z roku 1967. Pre Deža farebná fotografia neprinášala toľko výziev ako tisíc odtieňov čiernej a bielej, ktorým zostal verný. Vo svojom umení išiel tak ďaleko, že ho nezaujímal ani finančný efekt z predaja práv. Ku koncu života celý svoj archív s negatívmi bezodplatne odovzdal spoločnosti, ktorá spravuje materiály The Beatles. Keď zastrelili Johna Lennona a chceli od Hoffmanna fotografie, sám povedal: „...nie je správne zarobiť na niekoho smrti“. Pred svojim odchodom do čiernobieleho neba nám chudobný fotograf, Slovák s britským pasom zanechal bohatstvo vpísané do fotografií. Je to aj pozvánka na sledovanie nového televízneho dokumentu na Dvojke v sobotu 30 decembra o 20:20.

V Bratislave, 6.7.2022 – 27.12.2023

Ľubo Belák