ŽURNÁL – Quo vadis?

Vážený pán Krno,

Nedá mi, aby som po prečítaní príspevku autorky Sone Koželovej nezareagoval na príspevok v časopise Žurnál zo dňa 27.9.2007. Obraciam sa na Vás v domnienke, že ako redaktor týždenníka máte v gescii aj mediálnu rubriku. Pred nejakým časom som Vám poslal príspevok o verejnej službe, ktorú ste hodlali zverejniť. To že sa tak nestalo nie je asi vaša chyba, ale moje terajšie riadky nie sú o tom, aj keď vlastne opakujem, čo bolo predmetom môjho článku.

Priznám sa, zaujal ma nadpis článku o Slovenskej televízii "POCHYBNOSTI O VEREJNOPRÁVNOSTI“, pretože až doteraz som nepochyboval o verejnoprávnosti STV, a priznám sa, ani po prečítaní je tento pojem pre mňa nespochybniteľný.

Prečo sa ozývam? Jednoducho preto, lebo článok, aspoň v tej verzii ako ste uverejnili, je rozporuplný a nejasný, navyše vnáša do tematiky chaos. Nepoznám autorku, ale tuším vašu osobnú snahu kompetentne sa vyjadrovať k veciam verejným a tou Slovenská televízia  nesporne je.

Už samotný názov článku je rozporuplný, pretože o postavení Slovenskej televízie ako o verejnoprávnom médiu sa v článku nehovorí, i keď, podľa mňa, by sa malo hovoriť aj o tom. Krátka zastávka nad pojmom. Verejnoprávny, ako pojem používaný v zákonodarstve, špecifikuje právne postavenie inštitúcie, ktorá je zriadená na základe zákona. To znamená, ak STV je zriadená podľa zákona o Slovenskej televízii a vysiela, a je financovaná z poplatkov verejnosti – koncesionárov, tak potom je verejnoprávna. Je to len technická časť výkladu, aby sa vedelo, o čom sa hovorí.

V článku sa  vôbec nehovorí o probléme verejnoprávnosti a je financovania, ale probléme naplnenia  verejnej služby, ktorá v zákone o STV je naozaj prítomná a jasne definovaná. Preto názov článku by mal znieť „ Pochybnosti o naplnení úloh verejnej služby v STV“ Vtedy by sa bolo možné zapojiť do akejkoľvek diskusie. Takto zmätočné pomenovanie témy je buď prejavom diletantizmu alebo cieleného vytvorenia informačného šumu, čo, dúfam, nie je poslaním vášho týždenníka. Navyše autorka s týmto termínom v článku ani neoperovala.

K samotnej náplni článku možno len konštatovať, že autorka nepriniesla jasný pohľad na problematiku duálnosti mediálneho priestoru v SR a ani sa nesnažila pomenovať problémy, tie ozajstné problémy, ktoré vznikajú najmä na pôde kompetentných orgánov a konkrétnych zodpovedných úradníkov a poslancov, ktorí sa oháňajú svojou zanietenosťou v riešení situácie okolo STV. Zväčša sú to len stranícke, prípadne súkromné ambície konkrétnych ľudí. Autorka popisuje jednotlivé televízne žánre a hodnotí ich naplnenie v ponuke programovej služby STV. Je to len akýsi flash, pohľad z rýchlika, čo tam je, čo tam nie je a čo by tam malo byť, bez ohľadu na to, či autorka argumentuje relevantnými informáciami alebo nie. Je to len akýsi pohľad jedného diváka, ktorý tradične, sedí pri televíznej obrazovke a čaká na ten svoj program. A ten sedí a sedí, a programu nikde. Možno táto charakteristika je vzhľadom na autorku až príliš príkra, ale prepáčte mi moju nezdvorilosť. V médiách pracujem už dlhé roky a viem o čom hovorím. Navyše si autorka  pomohla tvrdeniami pána Augustína zo serveru mediálne.sk, ktorý doteraz nepreukázal dostatočnú zručnosť a kvalitu na to, aby bol nielen akýmsi odborným publicistom v otázkach televízneho média, ale ani hodnotiteľom stavu televíznych médií. Aj on podobne, ako  autorka tohto článku si nezakladá na relevantných argumentoch ale len na dojmológii. Je to napríklad očividné pri tvrdení, že tým, že STV vyrába v externom prostredí, nebuduje si svoj archív. Pri sústredenejšom sledovaní záverečných titulkov relácií vyrobených v externom prostredí by sa obaja jasne dozvedeli, že copyright má STV a tým i všetky práva na vysielanie a archivovanie. Navyše je neraz v titulkoch spomenutá aj účasť dramaturga či redaktora za STV, čím je zaručená gescia dramaturgie STV. Preto tvrdenie, že si STV nebuduje svoj archív, keď vyrába v externom prostredí je v najlepšom prípade diletantské, v najhoršom prípade ide o zámerne zmätočnú informáciu, ktorá niekomu slúži.

Začal som čítať váš týždenník, pretože som si myslel, že máte snahu priniesť na denné svetlo články, ktoré majú aj iný ako bulvárny charakter. Jazyk ulice nechajte ulici a ujasnite si, komu sú tie články určené. Pritom, podotýkam, že mám veľké výhrady k fungovaniu a obsahu tejto inštitúcie. Nie však na základe vzťahu či sa mi to páči, alebo nepáči. Snažím sa byť čo najobjektívnejší.

Som presvedčený, že moje slová sa v najlepšom ocitnú v koši, ale asi skôr si ich okamžite vymažete zo svojej e-mailovej pošty. Som sklamaný, nie preto, že môj názor sa neobjavil vo vami proklamovanej diskusii o STV, ale preto, že namiesto relevantných a slušných odborníkov dávate priestor diletantizmu a bulváru.

Osobne vám, pán Krno, želám aby ste v budúcnosti pracovali v prostredí, ktoré žičí kvalitnej žurnalistike a ponúka témy, ktoré sú určené čitateľom akým som aj ja.

PhDr. Ľubomír Belák

V Bratislave 27.9.2007