SLOVENSKÁ TELEVÍZIA

V SLUŽBÁCH VEREJNOSTI

projekt riadenia a rozvoja STV

február 2008

Autor: PhDr. Ľubomír Belák

OBSAH

 

I. Východiská............................................................................................................4

I.1.    Stav mediálneho priestoru na Slovensku. ...................................................4

I.2.  Stav  naplnenia úlohy verejnej služby .. ........................................................6

I.3.   Slovenská televízia vo faktoch a číslach.......................................................8

I.4.  Stav ľudských zdrojov STV............................................................................10

I.5.   Súčasné legislatívne prostredie STV.......................................................... 10

II.      Ciele............................................................................................................... 11

II.1. Identita..............................................................................................................11

II.2. Program............................................................................................................11

II.3. Výroba...............................................................................................................13

II.4. Ľudské zdroje...................................................................................................13

II.5. Ekonomika....................................................................................................... 14

II.6. Legislatíva........................................................................................................ 16

II.7. Organizačná štruktúra.....................................................................................16

II.8. Digitalizácia..................................................................................................... 19

II.9.Integrácia verejnoprávnych médií.................................................................. 21

III.     Plán zmien..................................................................................................... 22

III.1. Prvá fáza – Audit.............................................................................................22

III.2. Druhá fáza – Realizácia zmien v organizačnej štruktúre a v pracovných pozíciách.................................................................................................................22

III.3.  Tretia fáza – Tvorba programového konceptu  na rok 2008/2009............ 23

IV.    Záver............................................................................................................... 25

 

Spracovateľ projektu PhDr. Ľubomír Belák

 

PhDr. Ľubomír Belák je odborníkom na televíznu tvorbu a vysielanie. Odborné vedomosti a schopnosti preukazujú ukončené štúdiá na FFUK – Teória kultúry, Open university – The financial and effective manager. Absolvoval viacero študijných pobytov v BBC Londýn, Bristol, Northern Ireland, Voice of America, NED – holandskej televízii, FOX network.

Začínal v roku 1984 v Československej televízii Bratislava ako dramaturg hudobných a zábavných relácií. V roku 1988 sa stal hlavným dramaturgom Československej televízie HRZP. Tu ako dramaturg sa podieľal na niekoľkých významných projektoch ako bol celovečerný film Juraja Jakubiska TATKMER RUŽOVÝ PRÍBEH, baletný koprodukčný film ALIBABA A ŠTYRIDSAŤ ZBOJNÍKOV a mnohé ďalšie.  Po roku 1992 zakladá nezávislú televíznu producentskú firmu REDSTONE, s.r.o. so zahraničnou kapitálovou účasťou. Ako producent pripravoval úspešné televízne formáty ako RHYTMICK, ČO DOKÁŽE ULICA. Neskôr sa podieľal na vzniku prvej českej komerčnej televízie NOVA, kde produkoval úspešný zábavný cyklus PTÁKOVINY. Neskôr zakladá firmu TATRA ABB, s.r.o., kde sa naďalej venuje producentskej činnosti. Vznikajú programy ako KEĎ ODCHÁDZA KAPELA, PRÍBEH ZVANÝ DROGA, REDLINE, KORZO, TOPSET, MUZIK KLUB, FLUIDUM  a ďalšie.

Bol pri vzniku prvej bratislavskej regionálnej televízie CITY TV, ktorá v roku 1996 bola administratívne zrušená. Ako producent sa podieľal pri štarte televízie MARKÍZA. Produkoval úplne prvý televízny program, ktorý TV Markíza odvysielala – Jedálny lístok Markízy. V roku 1999 začal v televízii  VTV pôsobiť ako hlavný dramaturg. Tu vznikajú ďalšie jeho projekty, Vtipkári, Záhorácka búda, Ide pieseň okolo.

V roku 2000 sa stáva riaditeľom novo vznikajúcej lokálnej televízie mestskej časti Ružinov RTV. Podieľal sa na celkovej koncepcii ako i technickom zariaďovaní a rozbehu programového obsahu, ktorý bez veľkých zmien funguje dodnes.

V roku 2008 spracoval projekt IPTV, ktorý sa v súčasnosti už realizuje a o pár mesiacov sa objaví v ponuke televízneho vysielania. Projekt nielen plnohodnotne spracúva technológiu a finančný rozpočet, ale navrhuje aj ďalšie aktivity spojené s týmto médiom. Práve možnosti technológie prenosu signálu prostredníctvom internetového protokolu sú perspektívou nielen na rozšírenie interaktívnej služby ale aj výrazného zníženia finančného zaťaženia televízie pri prenose signálu a jeho ďalšieho využitia.

V ostatnom čase sa venuje masmediálnej komunikácii, ako vednému odboru a teórii digitálnej televízie a vysielania, kde patrí aj problematika internetovej televízie.

 

1. I. Východiská

 

I.1.    Stav mediálneho priestoru na Slovensku

Duálny systém vo sfére elektronických médií prešiel najmä v posledných šiestich rokoch viacerými zmenami. Nielen u nás, ale v celej Európe, pociťovať veľké rozdiely najmä medzi východoeurópskymi verejnoprávnymi médiami, ktoré museli prejsť cestu transformácie, nielen čo do formy, ale najmä obsahu a myslenia tých, ktorý ho napĺňajú - novinárov. Riadiaci pracovníci v médiách sa nevyhli výraznému tlaku potreby ekonomického rastu, ktorý podmieňuje všetky sféry spoločenského života. Pokiaľ medzi komerčnými médiami neraz vidíme takmer identickú zhodu v programovej stratégii, verejnoprávne média v jednotlivých štátoch Európy sa takmer vôbec nepodobajú. Je to závislé najmä od vnímania týchto médií danou spoločnosťou a štátom,  na území ktorého vysielajú. Pokiaľ staršie demokratické štáty, ako Francúzsko, Nemecko, Veľká Británia, Holandsko, majú verejnú službu jasne zadefinovanú, postsocialistické štáty sú pod vplyvom politických a ekonomických zmien, ktoré sa len okrajovo dotýkajú otázky verejnej služby. Neraz je to politická neochota, vyrovnať sa s problémom verejnej služby, inokedy je to podľahnutie tlaku diváckej verejnosti, ktorá mediálny trh vníma celistvo a neraz si neuvedomuje odlišnosť rolí, ktoré média vzhľadom na duálny systém hrajú.

Základnými znakmi verejnoprávneho média, ktorými sa odlišujú od súkromných médií je finančná samostatnosť, manažérska a redakčná nezávislosť najmä voči politickým a ekonomickým štruktúram.

Jedným zo súčasných  rozporov  vo vnímaní verejnoprávneho média je požiadavka vysokej sledovanosti /ratingu/ na jednej strane a na druhej  strane zodpovednosť zo zákona, kde je zadefinovaný spoločenský konsenzus o povinnostiach, postavení a právach, podľa ktorých sa musí verejnoprávne médium riadiť. Podobné rozpory vznikajú aj  v iných sférach, najmä v školstve a v zdravotníctve, kde sa neraz skloňuje problém financovania a zabúda sa na obsah – vzdelanie a zdravie. Ekonomická prosperita a ekonomický rast ešte nemusia znamenať kvalitu či úžitok pre naplnenie potrieb občana. Sú to aj kultúrne potreby, hodnotová stabilita, ktorá sa odráža v kultúrnej istote každého z nás. Práve formovanie tejto časti integrity osobnosti je v súčasnosti potláčané. Do popredia sa presadzuje spotreba, konzum, ktorý vyvoláva stres pri zabezpečovaní ekonomických prostriedkov.

Televízia ako jedno z médií sa významne podieľa práve na formovaní hodnotového systému a tým, i kultúrneho obrazu súčasného človeka. Za povšimnutie stojí, že vo vysielaní televízií sa o otázkach svetonázoru, etiky a filozofie zväčša preferuje len ideologický pohľad sprostredkovaný najmä v náboženských reláciách. Súčasný človek si zaslúži, aby sa o morálke, zmysle života alebo o iných základných otázkach existencie človeka a spoločnosti hovorilo aj bez ideologizmov a tendenčnosti. Občianska publicistika, ktorá by sa venovala hodnotovým systémom a hodnotovej orientácie vlastne na Slovensku ešte nevznikla. Práve verejnoprávne médium by malo významne prispievať k rozširovaniu kultúrneho priestoru, k oživovaniu a uplatňovaniu hodnôt, na ktorých naša spoločnosť stojí, a tak sa zapojiť sa do tvorby občianskej spoločnosti.

 

I napriek svojmu nezastupiteľnému miestu, spoločným znakom verejnoprávnych médií je, že ešte aj v súčasnosti zápasia s existenčnými problémami, ktoré nevedia vyriešiť bez spoločenského konsenzu.

Je to najmä nedostatok finančných prostriedkov, skepsa medzi novinármi a tvorcami televíznej publicistiky a spravodajstva v uplatňovaní profesionálnych kritérií žurnalistiky, výrazný tlak mediálneho prostredia na emotívnosť príspevkov bez hlbšieho a pravdivejšieho obsahu a posun žurnalistickej agendy smerom k bulváru a povrchnej zábave.

Popri otázkach pravdivosti a kontextuálnosti je tu aj obrovský problém absencie kultúrnych mechanizmov. Pritom práve kultúra zohrala pri civilizačnom a demokratizačnom procese najdôležitejšiu úlohu. Kultúru podľa autora tejto práce je potrebné chápať ako hodnotový systém spoločenstva s ambíciou tvorivo pristupovať ku všetkým činnostiam,  ktoré človek – občan vykonáva v pracovnom, ale aj súkromnom živote. Kultúra v tom najširšom kontexte je aj súbor vzorov, či už správania, postojov, názorov a záujmov, ktoré majú svoju historickú podstatu. Sú to aj tie najzákladnejšie idey, ktoré definujú existenciu spoločnosti. Jej hybnou silou je tvorivá činnosť. Je uchovávaná v  súboroch symbolov vyjadrených v artefaktoch a v systéme kultúrnych inštitúcií, ktorých funkcia je jasne definovaná. Na rozdiel od teórií, ktoré kultúru definujú len ako vzor správania, je toto vymedzenie dichotomické, kde oproti kultúre vystupuje ne-kultúra, ne-kultúrnosť, ne-hodnotnosť.

Na verejnosti je kultúra zväčša chápaná ako umelecká kultúra. Je to však len malý, aj keď podstatný úsek kultúry ako celku.

Práve kultúrne inštitúcie, akými sú verejnoprávne médiá, sú tým miestom, kde sa regeneruje hodnotový systém spoločnosti a oživuje ich funkcia v občianskom živote.  I napriek tomu, že v každej spoločnosti sa deklarujú kultúrne slogany, zväčša sú to už len ikony bez hodnotového pozadia a kontextu. Preto aj kultúrny slogan „kultúrna inštitúcia“, ktorý označuje organizáciu niečím, čo táto nevykonáva, je neraz len prázdnym ornamentom . Takáto inštitúcia je zbytočná.

 

Polemika či je potrebná verejnoprávna inštitúcia, alebo nie, v súčasnosti, po vstupe do Európskej únie je bezpredmetná.  Názor Európy bol vyjadrený v Protokole o systéme verejnoprávneho vysielania pripojenom k Amsterdamskej zmluve 1997, kde sa  verejnoprávne vysielanie považuje za „priamo prepojené s demokratickými, sociálnymi a kultúrnymi potrebami každej spoločnosti a s potrebou zachovania mediálnej plurality“. Protokol obsahuje záväzok, že v prípade ponechania verejnoprávneho vysielania v kompetencii členských štátov, zabezpečia jeho financovanie „v záujme splnenia verejnoprávneho poslania.“ V roku 2005 na siedmej Konferencií európskych ministrov o mediálnej politike (Kyjev) Rada Európy znovu potvrdila dôležitosť verejnoprávneho vysielania ako „prvku sociálnej spojitosti, reflexie kultúrnej diverzity a zásadného faktora pluralitnej komunikácie prístupnej všetkým.“ Európska komisia súčasne zdôraznila, že štátna podpora verejnoprávneho vysielania musí prejsť testom proporcionality, čo znamená, že táto podpora nesmie prekročiť konečné náklady na splnenie verejnoprávneho poslania.

 

/OS  monitorovacia správa TELEVÍZIE V EURÓPE – 2005/

 

I.2.  Stav  naplnenia úlohy verejnej služby

 

V posledných rokoch sa Slovenská televízia ako kultúrna inštitúcia zmieta v turbulentnej sebareflexii, či a ako napĺňa to, čo je jej poslaním. Už dva z posledných vedení STV naplno zlyhali. Prvý v znamení sloganu „nového začiatku“ a druhý so zástavou „digitalizácie televízneho média“. Ani jeden z nich však neriešil to podstatné - obsah verejnej služby, ktorý má táto inštitúcia napĺňať.

Aj napriek zákonom určených úloh si nikto nepoložil otázku ako slúžiť verejnosti. Zväčša sa problém zúžil len na otázku za koľko.

Nie je potrebné meniť slová v zákone o verejnej službe, dodávať nové formulácie. Čo je treba, je nastaviť jej činnosť, aby dlhodobo spĺňala zákonom stanovené úlohy a dodržiavala kódex, ktorý prináša duálny systém.

 

V ostatnom období možno STV, a to ako sa javí prostredníctvom svojej programovej služby, charakterizovať ako plnoformátovú televíziu s jasnou stratégiou vysielať pre väčšinového diváka. Je to najmä programová štruktúra Jednotky a nie najšťastnejšia existencia Dvojky, akéhosi intelektuálneho verejnoprávneho kanála s akousi pseudoelitnou programovou ponukou. Základným ukazovateľom kvality inštitúcie je stále podiel na sledovanosti medzi televíziami vysielajúcimi na Slovensku. Preto aj oba programy STV napriek vonkajškovej žánrovej odlišnosti len okrajovo akceptujú požiadavky menších diváckych skupín, ktoré požadujú iné relácie, iný prístup k informáciám a iný typ oslovenia diváka verejnoprávnou inštitúciou.

V posledných rokoch sa výrazne znížil podiel pôvodnej tvorby. Vytratili sa televízne žánre, ako sú vzdelávacie programy, programy pre najstaršiu generáciu, folklór a ľudové tradície, záznamy umeleckých a kultúrno-spoločensky dôležitých podujatí, relácie analytickej a kritickej publicistiky, a mnohé ďalšie. Jednoducho z televíznej obrazovky STV zmizli. Vedenie televízie malo jediný argument – nie sú na to peniaze. Je to naozaj tak?

Identita kultúrnej inštitúcie spojená s propagáciou kultúry Slovenskej republiky bola nahradená značkami /Jednotka, Dvojka/, ktoré práve naopak nivelizovali všetky identifikačné znaky národa, krajiny a občanov. Jednotka a Dvojka ako názvy dvoch programov STV vychádzali zo zámeru prestrihnúť minulosť STV a začať od začiatku. Podobne to robili a doteraz robia barbari, ktorí vždy začínajú od začiatku

Ani zámer komerčne posilniť STV v minulých rokoch nevyšiel tak, ako sa v novom televíznom slogane tvrdilo. V porovnaní s predchádzajúcimi obdobiami ku koncu pôsobenia manažmentu generálneho riaditeľa Richarda Rybníčka klesla priemerná sledovanosť Jednotky o 6 percent. Ani ďalšie „digitálne vedenie“ Radima Hrehu nezmenilo kurz televízie. Navyše neekonomickým správaním sa STV začala opäť zadlžovať. Čo utrpelo najviac? Bol to práve program, kvalita, ale aj šírka ponuky pôvodných a prevzatých relácií.

Negramotnosť v príprave televíznej zábavy a nesystematický okrajový prístup k dramatickej tvorbe sprevádzali celú dramaturgiu oboch manažmentov. Licenčný televízny cyklus Slovensko hľadá SuperStar nebolo možné realizovať bez toho, aby STV neporušovala zákon o reklame a zákon o vysielaní a retransmisii. STV dostala do úlohy súťažiaceho v zápase o diváka za každú cenu.

Prestalo sa vnímať poslanie verejnoprávnej inštitúcie napĺňať úlohy kultúrnej inštitúcie, ktorá slúži verejnosti a nie divákom. Ide o vyššiu kvalitu služby, ktorá nedegraduje na prenos obsahov na jednosmerný, od vysielateľa ku konzumentovi, ale o interaktívny kulturálny prenos, kde sú oba smery zrovnoprávnené, aj smer od občana k médiu.

Jediná možná cesta do blízkej, ale i vzdialenej budúcnosti nie je návrat, ale posun STV k modernému chápaniu dôležitosti objektívnej a pravdivej informácie, k obsahovej kvalite, podpore umeleckej sféry, vytváraniu  priestoru pre dialóg na televíznej obrazovke naozaj všetkým občanom a začať sa konečne správať ako dospelá verejnoprávna inštitúcia.

 

Preto je v úvode projektu riadenia a rozvoja Slovenskej televízie potrebné jasne definovať obsah verejnej služby v médiách, ktorý pozostáva zo skutočností, že:

-      ide o kulturálny model komunikácie. Je procesom zapájania sa do spoluvytvárania spoločnej kultúry.

-      Ide o zodpovedný a uvedomelý prístup k informáciám a k masmediálnej komunikácii, kde inštitúcia, médium poskytuje zdroje pri tvorbe a dynamizácii hodnotového systému spoločnosti -  a tým napĺňa verejnú službu

-      Poslaním Slovenskej televízie  je napĺňať verejnú službu s vedomím spoločenskej zodpovednosti.

-      Spoluzodpovedá za stav kultúrneho prostredia spoločnosti a kultúrnej istoty občana.

Slovenská televízia ako kultúrna inštitúcia musí plniť funkcie obsiahnuté vo verejnej službe a to najmä

-          neustálym získavaním a odovzdávaním relevantných a kontextuálnych poznatkov, či informácií ,

-          vytváraním vzťahov  medzi jednotlivými súčasťami spoločnosti /korelačná funkcia/

-          ukladaním a oživovaním kultúrneho dedičstva /kontinuitná funkcia/

-          poskytovaním uvolnenia oddychu a osobného uspokojenia formou zábavy a hry

-           mobilizovaním spoločnosti do verejnoprospešných aktivít, kde patrí aj politický život a trh.

Zákon o STV č. 16/2004 Z.z. jasne definuje základný obsah verejnej služby. Podľa neho je STV je vysielateľom a  poskytovateľom programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.

 

V materiáli PROGRAMOVÝ KONCEPT na rok 2008  -  druhý variant sa len v niektorých častiach uplatňuje načrtnutá optika vnímania verejnej služby verejnoprávnou inštitúciou. Nerieši ju však komplexne a systémovo. Opäť je tu badať kompilát názorov, čo by malo a čo je obsahom verejnej služby, bez hlbšieho poznania. Na jednej strane sa tu hrá s číslami sledovanosti a na druhej deklarovanými zámermi posilniť charakter vysielania národnej televízie tak, ako sa o nej hovorí v dokumentoch EBU.

Práve o tom je predložený projekt.  Je to súhrn činností, ktoré naštartujú mechanizmy

 

„trvalej udržateľnosti verejnej služby v STV“,

ktorá musí byť finančne, manažérsky a redakčne nezávislá.

 

I.3.   Slovenská televízia vo faktoch a číslach

 

Z doteraz dostupných materiálov sa o štruktúre výroby, vysielania, finančných nákladoch a výnosoch dozvedáme len málo. Navyše nie je k dispozícii oficiálna verzia Výročnej správy za rok 2007. Ale aj tieto čísla hovoria o nie práve najlichotivejších porovnaniach jednotlivých období.

Výber koncesionárskych poplatkov pre STV sa realizuje mimo inštitúcie /Koncesionár, s.r.o./ za províziu, ktorá významne odčerpáva finančné prostriedky /80 – 90 miliónov Sk/. .

Zvýšenie vysielacích hodín /r. 2002 - 10 763 hod., r. 2005 - 15 905hod., r. 2008-16376 hod./ je len optickým úspechom novej vysielacej štruktúry zaradením vyššieho pomeru repríz najmä v nočných vysielacích časoch.

Neúmerný nárast externej výroby / r. 2002 – 162 hod. , 2005 – 1670 hod./ , najmä dabingu, zapríčiňuje významný pokles vlastnej výroby /2005-2 800 hod/, čo, pri pohľade na fixné náklady televízie, predražuje celkovú vlastnú výrobu a neúmerne zaťažuje finančné zdroje vyplatené za externé služby.

V roku 2005 STV vyplatila takmer 119 miliónov korún na externú výrobu. V programe sa to odrazilo najmä v neúmernej presile zábavných relácií typu „Slovensko hľadá SuperStar“. Ku ktorým z diel, ktoré stáli koncesionárov 119 miliónov korún sa niekedy divák vráti? Odpoveď je jednoduchá – k žiadnym. Boli to nenávratne vyhodené peniaze.

Vo vykonávacom pláne zo dňa 14.1.2008 sa ráta so stratou 146 680 tis. Sk. Aj napriek plánu zvýšiť celkový objem príjmov o cca. 340 000 tisíc Sk je rizikom využiť na sanovanie straty kontokorentným úverom počas roka. Aj napriek charakteru úveru pôjde o ďalšie zadlžovanie STV a tak problém straty to nerieši, len ho oddiali na ďalšie obdobie.

V pláne sa podľa môjho názoru nereálne uvažuje o zvýšení príjmu za reklamu o 100 mil Sk. Súčasťou rozpočtu je aj plánovaný zvýšený príjem za koncesionárske poplatky vo výške 228,8 mil Sk, ktorý je však už zakomponovaný do celkového rozpočtu. To znamená, že vo vykonávacom pláne sa nerieši sanácia straty.

Plán nerieši ani investičné náklady na zriadenie STV3 – športového kanála, ktorý by mal začať vysielať už v lete 2008. Len ťažko možno z informácií vyčítať kde na to vziať, aké budú jeho prevádzkové náklady a náklady na jeho šírenie.

Čaká nás prechod na euro. V číslach  a materiáloch STV sa o tom nenájde ani zmienka, aj keď výrazne ovplyvní chod inštitúcie. Slovenská televízia podľa všetkého na tento prechod pripravená nie je. A ak je, tak o tom zaryte mlčí.

 

Výrazný pokles zamestnancov je opäť len optický úspech / r. 2002 – 2017 osôb, r. 2005 – 812 osôb, r. 2006 - 794/, pretože na výrobe a fungovaní STV sa podieľajú externí pracovníci, čo vo výsledných číslach /viď služby, honoráre/ znamená rovnaký stav ako v roku 2003, s prihliadnutím na zníženie odvodov za vlastných zamestnancov.

Skresľujúci je aj mzdový údaj vo vzťahu k zamestnanosti. Pokiaľ v roku 2003 sa na mzdách pre 2017 zamestnancov prefinancovalo 326 647 000.- Sk, čo je v priemere 161 946 .- Sk na jedného pracovníka, v roku 2005 to bolo pri stave 812 zamestnancov    260 853 000 .- Sk, čo je v priemere    321 247.- Sk na jedného zamestnanca a v roku 2006 – 342 899.- Sk. Tento nárast ceny pracovnej sily je neúmerný výkonom zamestnancov a rastu ceny za prácu v SR.

 

 

 

PROGRAMOVÉ TYPY

 

		Mer. Jedn.	2003	2004	2005	2006
Spravodajský		%	15,3	16,78	16,64	13,53
Publicistický		%	15,8	14,31	10,13	11,96
Športový		%	7,5	8,53	4,11	6,72
Vzdelávací		%	1,3	3,27	1,59	1,23
Zábavný		%	7,2	10,35	8,91	7,77
Náboženský		%	1,2	0,51	0,61	0,90
Hudobný		%	4	4,32	3,3	1,72
Dramatický		%	31,2	32,35	33,93	37,77
Dokument		%	6,2	9,58	10,55	9,28

 

V programe chýbajú vzdelávacie relácie, znižoval sa podiel športu a pokles zaznamenala aj publicistika. I napriek vysokému podielu dramatických programov je potrebné podotknúť, že išlo spravidla o zahraničnú tvorbu, televízne seriály a telenovely zväčša pochybnej úrovne. Argument, že STV vysiela pre ľudí, vyznieval populisticky, ale najmä alibisticky, pretože jednou  z požiadaviek na vysielanie verejnoprávnej inštitúcie je kvalita. Ako v mliekárni by sa nemala predávať americká whisky, a v supermarkete pokazené mäso, v STV by nemala prevažovať pochybná filmová a televízna tvorba, nízkej úrovne, plnej násilia a extrémizmu.

Výrazne nízky je podiel hudobnej tvorby. Hádam v posledných rokoch nebola odvysielaná ani jedna opera, nebol priamy prenos z otváracieho koncertu Bratislavských hudobných slávností a džez sa na televíznu obrazovku dostával v neskorých vysielacích časoch, kde konkuroval erotike a násiliu na obrazovke.

Okrajovou diváckou skupinou boli aj deti, mládež a občania v dôchodkovom veku a diváci s vyhranenými profesnými alebo osobnými záujmami. Pre všetkých servírovala verejnoprávna televízia takzvaný rodinný balík programov, ktorý psychológovia definujú ako program mentálne určený pre šestnásťročných divákov.  Otázky zdravia, životného prostredia, životného štýlu, spoločenských vied, umeleckej kritiky sa na obrazovke objavovali len sporadicky a to v pochybnej forme a obsahu.

Diskriminácia menšinového diváka odsúdeného na azyl Dvojky bola jasne preukázateľná v prospech marketingového argumentu sledovanosti, ktorý je dôležitý najmä vo vzťahu k predaju reklamného času.

-          pri hodnotení programu podľa jednotlivých programových typov za rok 2004 -2006  Radou STV sa opakovali konštatovania o nedostatočnom zastúpení pôvodnej televíznej tvorby v rámci jednotlivých programových typov a konkrétne odporúčania zaradiť ďalšie pôvodné formáty do vysielania Slovenskej televízie.

-

Som si vedomý, že tento pohľad na čísla STV nie je kompletný a je len náčrtom stavu STV. Absencia schválenej programového konceptu a rozpočtu je odrazom nekoncepčnosti a neprofesionality predchádzajúcich vedení, čo sa konštatovalo už v roku 2006 pri voľbe generálneho riaditeľa.

 

 

I.4.  Stav ľudských zdrojov STV

 

V STV sa po roku 2003 výrazne znížil počet pracovníkov. Podľa vtedajšieho vedenia bolo tak urobené na základe auditu, ktorý konštatoval prezamestnanosť v organizácii. Neselektívne hromadné prepúšťanie malo za následok odliv odborných pracovníkov so skúsenosťami. Bolo to viditeľné najmä na programových úsekoch, kde vedenie plánovalo výrazne zmeniť filozofiu vysielania a tým aj vlastnej práce. Opticky to vyzeralo výhodné aj po ekonomickej stránke, pretože sa tým mali pravdepodobne znížiť odvody za zamestnancov. Vyhovelo sa tlaku diváckej verejnosti, ale najmä ekonómov, zoštíhliť organizáciu, ktorá by bola flexibilnejšia, úspornejšia a tým i modernejšia. Táto personálna zmena však popri pozitívach znamenala, že v mnohým zložkách STV nastúpili pracovníci s krátkodobými zmluvami, prípadne zmluvami na služby u tých , ktorí mali živnostenské oprávnenie, alebo redaktori platený na základe honorárových zmlúv. Navyše sa nebral zreteľ na odbornosť a prax, ale predovšetkým na vek.

Preto sa reálne stav pracovníkov, ktorí zabezpečujú chod televízie, znížil len čiastkovo, čo má za následok personálna nestabilitu najmä v spravodajstve a publicistike.

Zrušenie vlastnej dabingovej výroby a uzatvorenie špecializovaných pracovísk znamenalo stopercentné prepustenie odborníkov, ktorí sa profesne orientovali na túto prácu. Argumentom bola ekonomická výhodnosť realizovať dabingy v externom prostredí. Žiaľ už len porovnaním cien a kvality dabingu je jasným dôkazom, že toto rozhodnutie bolo účelové. V roku 2006 podľa neoficiálnych informácií sa pomer vlastnej dabingovej tvorby zvýšil, ale vo vysielaní to nebolo badať.

I.5.   Súčasné legislatívne prostredie STV

 

Verejnoprávna inštitúcia je legislatívne upravená zákonom o Slovenskej televízii. (č. 16/2004 Z.z.). Zákon vymedzuje postavenie, poslanie, úlohy a činnosť Slovenskej televízie, jej orgánov, hospodárenie a financovanie.

Podľa zákona je vysielateľom a  poskytovateľom programovej služby, ktorá je univerzálna z hľadiska svojho geografického dosahu, programovo rozmanitá, pripravovaná na zásade redakčnej nezávislosti prostredníctvom kvalifikovanej pracovnej sily a s pocitom spoločenskej zodpovednosti, a ktorá rozvíja kultúrnu úroveň divákov, poskytuje priestor súčasným kultúrnym a umeleckým aktivitám, sprostredkúva kultúrne hodnoty iných národov a je financovaná najmä z verejných prostriedkov.

Aj keď zákon jasne vymedzuje obsah programovej služby a tým vlastne aj služby verejnosti, nemá silu presadiť sa v prostredí STV, pokiaľ vedenie televízie nemá cieľ, zo subjektívnych alebo objektívnych príčin, napĺňať vysielanie uvedeným obsahom. Výrazný voluntarizmus, ktorý prevláda s príchodom každého nového manažmentu je vyslovene barbarský čin, keď všetko, čo bolo predtým, je zlé a všetko čo príde je jediné dobré, kvalitné, účelné a správne.

 

V novom zákone o úhrade za služby verejnosti /nový koncesionársky zákon/ nedefinuje  valorizácia poplatku aj keď nastal posun v spôsobe výberu, ktorý zaručuje iba úspešnosť pri výbere.

Zákon 308/2000 Z.z. o vysielaní a retransmisii všeobecne upravuje povinnosti vysielateľa na území SR, ale jeho porušovanie je obvyklým javom vo všetkých televíziách. V prostredí STV navyše jeho porušovanie výrazne vplýva na vnímanie tohto média verejnosťou.  Pragmatický voluntarizmus vo verejnoprávnej inštitúcii nemá miesto. Nositeľka sloganu o kultúre nemôže navonok zámerne porušovať právne normy a nakladať s verejným majetkom ako so súkromným.

V neposlednom  rade je to aj zákon o reklame č. 147/2001 Z.z. a jeho uplatňovaní v STV.  Aj tu by verejnoprávne médium malo dôsledne dodržiavať všetky jeho ustanovenia, ktoré zaručujú vysokú mieru jeho kredibility, pretože tým zvyšuje aj svoju cenu.

Problematické je zákonné obmedzenie sponzoringu. Najmä v umeleckej sfére by tento zdroj príjmov výrazne posilnil finančnú základňu pre pôvodnú autorskú a interpretačnú  tvorbu.

Z finančného hľadiska je problematický zákon o DPH, kde si STV ročne nemôže pri odpočte DPH, ktorý je upravený pre verejnoprávnu inštitúciu tzv. koeficientom, uplatniť okolo 80 miliónov.

 

1. II.            Ciele

 

Ak jestvuje  celospoločenský konsenzus o STV, ako o kultúrnej a verejnoprávnej inštitúcii, potom je úlohou najbližšieho obdobia naplniť ciele, ktoré privedú túto inštitúciu bližšie k želanému ideálu. Ten sa naplní, len ak sa Slovenská televízia stane organizáciou s programovou a finančnou stabilitou. Organizáciou s trvale udržateľnou vysokou kultúrnou a informačnou hodnotou, ktorá prostredníctvom odborne vyspelých pracovníkov bude zárukou kvality a náročnosti.

Na tejto ceste je potrebné naplniť tieto ciele.

 

II.1. Identita

Jedným z prvých cieľov je návrat k identite televízie, ktorá nie je len jedna z radu slovenských televízií, ale je zároveň aj nositeľka obrazu Slovenska – národným vysielateľom, médiom, ktoré šíri všetko to, čo pozitívne naša spoločnosť prináša súčasnému multikulturálnemu svetu. Preto spojenie vysielateľa a krajiny, ktorej občanom robí verejnú službu musí byť základom jednotnej identity televízie.

V projekte odporúčam nielen návrat k označeniu Jednotka STV  a Dvojka STV, ale aj k charakteru verejnej služby deklarovanej v materiáloch EBU.

 

 

II.2. Program

 

Ústredným motívom zmien v najbližšom období je práca nad koncepciou programovej služby rozmenenej do programovej skladby a programových typov.

Poslanie verejnoprávnej televízie nie je vysielať pre všetkých a tým preferovať väčšinového diváka, ktorý je hlavným argumentom komerčného efektu premietnutého do ratingu. čím  prehlbuje diskrimináciu menších záujmových skupín.

Chceme budovať televíziu pre každého. Právo na ňu majú nielen diváci Superstar a telenoviel, ale aj milovníci divadla, ochrancovia životného prostredia a iní, ktorých parciálne potreby v STV nie sú naplnené. Preto je potrebné zmeniť filozofiu z vysielania pre divákov na službu verejnosti, ktorá je plnohodnotnejšia a nezastupiteľná v dnešnom duálnom mediálnom svete.

Zo zákona, ale aj zo zmyslu jej poslania je v prvom rade vysielateľom a propagátorom kultúrnych obsahov, ktoré ako médium zbiera, triedi, spracováva a šíri. Jej akčný priestor je éter, vysielanie, šírenie kultúrnych posolstiev. Zažité vnímanie STV ako hlavného tvorcu kultúry na Slovensku nemá opodstatnenie a nie je ani správne. Jej najhlavnejšou úlohou je byť zrkadlom a priesečníkom snáh verejnosti o zdravý životný štýl, uplatňovanie pozitívnych hodnôt a postojov, ale aj spôsobov správania. Ale najmä by mala byť platformou, kde sa stretáva rôznorodosť názorov na všetky spoločenské témy.

Slovenská televízia plní nemalú úlohu ako iniciátor tvorivých počinov v oblasti umeleckej kultúry. Za posledných pätnásť rokov vyrástla nezávislá skupina producentov, a prichádzajú noví, ktorí na profesionálnej báze realizujú pôvodnú audiovizuálnu slovenskú a európsku tvorbu. Nie sú to akýsi cudzopasníci, ktorí vyciciavajú inštitúcie s jediným zámerom finančne profitovať z takejto spolupráce. Dnes je celosvetovým trendom, aby práve umelecká tvorba bola nezávislá, ale zároveň aj zodpovedná za dielo, ktorému vdychuje život. Práve verejnoprávne médiá musia byť spoluiniciátormi spolupráce s externým prostredím za jasne definovaných vzťahov, do ktorých vstupujú buď ako koproducenti, vysielatelia alebo objednávatelia. Je bytostne dôležité, už aj vzhľadom na doterajšiu absenciu filmovej tvorby na Slovensku, aby  zintenzívnela medzinárodnú spoluprácu a tak dávala našej profesionálnej umeleckej sfére priestor na prácu. Práve cez kvalitné umelecké diela sa môže naša krajina zviditeľniť. Nové prostredie Európskej únie kladie dôraz na stabilizáciu národných kultúr, aby nezostali len tradíciou a spomienkou na minulosť, ale aby neustále obohacovali pestrú ponuku krajín Európy. Preto jedným z hlavných programových cieľov je výrazne posilniť pôvodnú umeleckú a dokumentárnu tvorbu vo vysielaní a v realizácii nových diel .

V programovej skladbe sa musí odraziť polyžánrovosť, pestrosť ale najmä vlastná náročnosť v príprave a realizácii. Tu bude potrebné nadviazať permanentný dialóg s celou kultúrnou obcou, aby spolurozhodovali o náplni a obsahu prezentovanom v programovej službe.

V oblasti televíznej žurnalistiky bude potrebné  od základu postaviť najmä spravodajstvo, ktoré sa nechalo vtiahnuť do súťaže o povrchné a bulvárne správy jazykom, ktorý chce skôr zabaviť diváka ako ho plnohodnotne a objektívne informovať.

Bude potrebné hľadať nových ľudí najmä do vedenia tak dôležitého úseku STV. Jedným z hlavných kritérií prinášaných informácií bude ich užitočnosť pre občana pri jeho rozhodovaní v každodennom živote a potreba naplnenia spoločenských ideálov, na ktorých stojí aj naša krajina.  Je to najmä hodnotová orientácia demokratického civilizovaného sveta v mene ľudskej dôstojnosti, zákonnosti, slušnosti a humanistickej angažovanosti.

Informácie musia byť kontextuálne, zrozumiteľné a netendenčné.

Zrovnoprávnenie regionálnych a celoslovenských informácií vo vysielaní by mala byť súčasťou koncepcie spravodajstva nielen čo do formy ale aj obsahu. Pluralita názorov a poskytnutie priestoru tretiemu sektoru je ďalšou nenaplnenou prioritou televíznej žurnalistiky. Informačná diskriminácia je žiaľ z minulosti akoby nálepkou verejnoprávnej inštitúcie, kde pri každej politickej zmene, a tým i zmene vedenia STV, nastala zmena kurzu obsahu a zaraďovania informácií.

V oblasti národnostných menšín vzniká neraz dojem, že na Slovensku žijú len občania jednej národnosti. Aj tu musí dôjsť k naplneniu potrieb informovanosti všetkých občanov národnostných menšín nielen vo vyhradenom čase, ale aj v dennom spravodajstve.

 

II.3. Výroba

 

Realizácia televíznych relácií je kľúčovým problémom riadenia vo vnútri inštitúcie, kde tvorba je kolektívna, tímová, s vysokým nárokom na profesionálne zručnosti a vedomosti, ktoré sú pre tento druh práce jedinečné, blízke filmovej tvorbe.

Je potrebné systemizovať výrobné nadväznosti od redakčnej prípravy až po vysielanie. Vzhľadom na to, že STV prešla výraznými zmenami, ktoré zasiahli aj organizáciu výroby, je len ťažko možné bez pravdivého poznania stavu, navrhnúť zmeny vo výrobe. Očakávam, že po vnútornom audite vystúpia na povrch viaceré anomálie nefunkčnosti výroby STV, ktoré bude nutné opäť oživiť.

Televízia je fabrika na zvukovo-obrazové informácie, kde alfou a omegou je vysielací termín. Vysielanie dané vysielacou štruktúrou predurčuje celé plánovanie, ktoré musí mať svoj časový rozvrh, kontinuálnu spoluprácu realizačného tímu a citlivú kontrolu celého procesu až po vysielanie.

Pri zavádzaní výrobných mechanizmov do televíznej práce je potrebné uplatňovať viacero východísk, aby celý proces mal nielen systém, ale aj logiku, časopriestorovú bezbariérovosť a racionalitu. Takýmito východiskami sú napríklad::

-       tímovosť

-       profesionálna náročnosť

-       plánovitosť

-       finančná ukáznenosť

-       osobná zodpovednosť

-       tvorivosť

K prehľadnosti a plynulosti výroby významne prispeje zavedenie operatívneho dispečingu. Tento bude nielen zjednodušovať rozhodovanie pri realizácii, ale bude zároveň aj účinným nástrojom kontroly čerpania finančných a výrobných zdrojov.

 

II.4. Ľudské zdroje

 

Televízne profesie sú špecifické a vyžadujú si popri vzdelaní aj skúsenosť a kreatívnosť. Každá televízna relácia je originálne dielo. Jeho realizácia si vyžaduje skúsených a odborne pripravených ľudí. Preto si treba uvedomiť, že plnohodnotného pracovníka nezískame len jeho odborným vzdelaním. Významná je najmä prax. Preto treba stabilizovať ľudské zdroje s cieľom trvale zabezpečiť vysokú úroveň pracovníkov. Redakčné, umelecké a technické profesie by mali byť obsadzované v prvom rade na základe overenej kvality a odbornosti.

 

Predposlednému kindermanažmentu sa podarilo číselne znížiť počet pracovníkov, čo opticky a ekonomicky znamenalo  posun v stave prezamestnanosti televízie. Žiaľ na úkor požadovaných odborných schopností a praxe, čo ublížilo inštitúcii, kde po desaťročia vyrastali osobnosti televíznej tvorby. Zároveň sa  pretrhol kontinuálny rast nových odborníkov.

 

Bude potrebné prehodnotiť stav pracovníkov a doplniť, prípadne vymeniť tých, ktorí chýbajú najmä na vedúcich pozíciách jednotlivých úsekov.

STV by sa mala sústrediť na vyhľadávanie nových spolupracovníkov najmä z prostredia spravodajstva a publicistiky. Tu vidím najväčší deficit ľudských zdrojov. Na druhej strane je potrebné spravodajcom a publicistom vytvoriť priestor na ďalší rast a zdokonaľovanie, možnosť zahraničných študijných pobytov a ďalšieho vzdelávania. Významnou požiadavkou je ovládanie a používanie spisovného slovenského jazyka, na čo sa musí brať zvláštny dôraz nielen pri prijímaní žurnalistov, ale aj pri ich účinkovaní pred kamerou a pri ich ďalšej odbornej príprave.

Nemalo by ísť o čistky, ktoré boli známe z predchádzajúcich pôsobení manažmentov STV. Každý dostane šancu preukázať svoje schopnosti a vedomosti a samozrejme lojalitu k inštitúcii. V prípade, že sa pracovník v krátkom čase neprejaví, bude mu ponúknutá náhradná práca, alebo s ním bude rozviazaný pracovný pomer v zmysle zákona o pracovnom pomere.

 

II.5. Ekonomika

 

Slovenská televízia, ktorá zabezpečuje vysielanie na dvoch svojich programoch je po dlhé roky finančne poddimenzovaná. Úlohy ktoré plní zo zákona ako i nastávajúce obdobie rozvoja digitálneho vysielania si vyžadujú hlbšiu analýzu finančných potrieb verejnoprávnej inštitúcie.

V súčasnosti sú zdroje financovania jasne definované zákonmi o STV a o výbere koncesionárskych poplatkov. Schválením zákona podľa  tlače NR 439 – Zákon z 15. februára 2008 o úhrade za služby verejnosti sa vytvára priestor pre zvýšenie príjmov z koncesionárskych poplatkov.

Pri pohľade na rok 2007 je zrejmé, že v roku 2008 STV hrozia nielen sankčné poplatky za právne spory, ale aj nedostatok finančných prostriedkov na tvorbu programu. Neoficiálna zadĺženosť STV, ktorú vygenerovalo ostatné vedenie STV sa údajne vyšplhala na 300 miliónov korún. Z prognóz na reklamnom trhu a z plánovaných zmeny charakteru programovej služby nemožno očakávať nárast príjmov z reklamy.

Preto v najbližšom období bude potrebné znížiť výdavkovú časť rozpočtu STV na maximálnu možnú hranicu.  Rezervy v príjmovej časti sú v ostatných službách, kde intenzívnou obchodnou činnosťou by bolo možné rátať s istým nárastom. Veľkým otáznikom sú agentúrne provízie. Z oficiálneho rozpočtu nevidno štruktúru týchto nákladov, ktoré pravdepodobne budú potrebovať prehodnotenie.

Rozšírenie vlastnej dabingovej výroby by sa znížili náklady na výrobu programu. Analýzy, ktoré hovoria o výhodnosti dabingu v externom prostredí je potrebné prehodnotiť a cenové relácie očistiť od nánosu súkromných záujmov pre tento typ podnikateľskej činnosti. Áno, ide o isté výhody v externom prostredí, ale nie je to priamo v cene za služby, ktoré sú viazané len na výrobu dabingu.

Dôležitým cieľom zabezpečovania výroby pôvodnej tvorby bude hľadanie rôznych možností spolufinancovania perspektívnych projektov či už príspevkami  z grantov v SR alebo Európskej únie.

Hľadanie koprodukčných partnerov a možností vstupovať do koprodukčnej spolupráce je aj ekonomickým nástrojom pri hľadaní zdrojov najmä na výrobu filmových a televíznych dramatických diel.

V oblasti nákupu programov do vysielania bude potrebné hľadať možnosti výhodnejších cenových relácií u dodávateľov, s ktorými STV dlhodobo spolupracuje. V každom prípade nie je namieste vstupovať do konkurenčného boja s komerčnými televíziami s tým, že STV ponúkne vyššiu cenu za dielo, o ktoré má záujem aj iná televízia na Slovensku.

Televízia musí vytvoriť taký systém plánovania kapacít, aby pracoviská boli plne vyťažené aj mimo vlastnej výroby. To znamená výraznejšiu iniciatívu v obchodnej činnosti pri zabezpečovaní výroby televíznych diel pre iných platiacich objednávateľov.

V otázke majetku STV stojí veľký otáznik nad výškovou budovou v Mlynskej doline. Už v súčasnosti je jej využitie malé. Navyše nevyhovuje potrebám modernej flexibilnej televízie. V projekte sa ráta s odstavením priestorov budovy a premiestnenie personálu do iných častí stavby STV. Perspektívna je možnosť odpredaja celej výškovej budovy.

Veľkú čiastku tvoria platby za prenos signálu pre vlastné účely STV. Aj tu sa dajú hľadať možnosti ako ušetriť pri priamych prenosoch a nadužívaní satelitnej konektivity.

Isté je, že iba šetrením sa STV nedostane z krízového postavenia pri zabezpečovaní verejnej služby.

V príjmovej časti bude potrebné oživiť viaceré možnosti, ktoré však v súčasnosti sú len vo forme úvahy.

Je to najmä štátny príspevok viazaný na účelové čerpanie finančných zdrojov, ktoré by poskytla vláda a parlament SR. Politické štruktúry by si mali uvedomiť, že nemôžu a niekedy našťastie ani nestoja mimo problematiky STV. Vzťah štátu a verejnoprávneho média nemôže stáť iba na úrovni legislatívnych zmien. Je potrebné si uvedomiť, že konsenzus medzi politikou a verejnou službou je v tom, že politici dajú médiu finančnú a programovú slobodu, aby verejnoprávne médium mohlo pravdivo a nezaujato informovať koncesionárov,  a tým aj budúcich voličov. Verejný život znamená zmenu, a neraz ten, čo rozhoduje sa stáva tým, čo rozhodnutia príma. Aj politici sú občania, súčasť verejnosti, ktorá nezastupiteľne potrebuje verejnú službu médií. Preto by STV a nepriamo tým aj koncesionári nemali byť zaťažení platením aj za výrobu a vysielanie informácií, ktoré zviditeľňujú prácu politikov, poslancov, súdy, armádu a iné zložky štátnej a politickej moci. Malo by byť samozrejmé, že v štátnom rozpočte bude v budúcnosti figurovať položka „účelová dotácia verejnoprávnym médiám“, ktorej výška by bola vždy stanovená na základe auditu. Podobne je to aj v iných krajinách /Nemecko, Rakúsko/.

Už dnes sa črtá spolupráca s Ministerstvom kultúry SR, kde by štátny orgán spolufinancoval prostredníctvom audiovizuálneho fondu vznik umeleckých televíznych diel. Podobne by to malo byť aj v prípade ministerstva obrany, vlády SR, Národnej rady SR a inštitútu prezidenta republiky.

Navyše nie je na zahodenie myšlienka vytvoriť neštátny fond pre verejnú službu Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu, kde by sa združovali aj iné finančné prostriedky na zabezpečenie verejnej služby v elektronických médiách /dary, štátne príspevky, európske dotácie/.

Za dverami je digitálne vysielanie. Slovenská televízia technologicky nie je pripravená na štart novej éry vysielania. Aj tu bude potrebné jasné rozhodnutie štátnej a legislatívnej moci vyčleniť finančné prostriedky na technologickú inováciu STV. Nečakajme len na peniaze z Európskej únie.

V oblasti príjmov za reklamu a sponzoring pôjde najmä o inovovanú obchodnú stratégiu. Klientom sa budú ponúkať jasnejšie definované divácke cieľové skupiny so špecifickými záujmami a požiadavkami. Klient bude vedieť, za čo platí.

Všetky tieto opatrenia vedú iba k jednému cieľu. Hľadanie zdrojov pre pôvodnú tvorbu a vysielanie. Finančné krytie a prerozdelenie musí mať za cieľ zvýšiť percentuálny podiel finančných prostriedkov určený na nové pôvodné projekty.

Zámer vedenia „nového začiatku“ spustiť rad komerčných televíznych cyklov, ktoré mali „zarobiť“ na pôvodnú tvorbu sa neosvedčil. Slovenská televízia sa musí ubrániť tlaku komercionalizácie na úkor verejnej služby

Jedným z prvých krokov nasledujúcich po hospodárskej analýze nového vedenia by mal byť návrh na riešenie zadĺženosti Slovenskej televízie aj vo vzťahu k rozpočtu STV na rok 2008..

 

II.6. Legislatíva

 

Verejná služba definovaná obsahovým zameraním Slovenskej televízie v zákone o STV má jasné ciele, poskytovať potrebné a dôležité informácie obyvateľom v celom spoločenskom spektre, bez diskriminácie diváckych skupín a jednostranných príspevkov zverejnených v programovej službe.

Zákon však nehovorí o možných dôsledkoch neuváženého správania vedenia organizácie, čo sa zatiaľ vždy vypomstilo, a za odchádzajúcim manažmentom sa vždy zabuchli dvere s horkou príchuťou nedôvery a nespokojnosti, bez akejkoľvek možnosti sankcií. Navyše po nich neraz zostával aj nedoriešený finančný záväzok, či nevýhodné zmluvy o budúcej spolupráci.

Bude potrebné iniciovať novelu zákona o verejnoprávnych médiách a verejnej službe, ktorý by akceptoval skúsenosti z predchádzajúcich období a posunuli by fungovanie organizácie tak, aby bol zabezpečený trvale udržateľný chod a kvalita Slovenskej televízie. Je načase iniciovať v súčinnosti so Slovenským rozhlasom, Ministerstvom kultúry a Ministerstvom financií nové znenia zákonov vyhovujúcich novej dobe už aj vzhľadom na zámer integrácie oboch médií.

 

II.7. Organizačná štruktúra

Kultúrny manažment je dávno deklarovaný a uplatňovaný typ riadenia inštitúcií s kultúrnym poslaním.

Organizačná štruktúra musí akceptovať vzťahy v organizácii s presným delegovaním kompetencií a rozhodovaní, ktoré podliehajú permanentnej kontrole. Nie je možné, aby napríklad šéfredaktor spravodajstva bol len zamestnancom a vykonávateľom príkazom „zhora“. Nezávislosť  žurnalistickej práce s plnou zodpovednosťou za všetky svoje výsledky spolu s profesionalitou je alfou a omegou kvalitnej žurnalistiky. V umeleckej tvorbe by malo ísť najmä o organizovanie umeleckých aktivít vo vnútri inštitúcie, ale aj o prácu s externým prostredím pri vytváraní nových umeleckých projektov.

Sprehľadnením organizačnej štruktúry sa zjednodušia nadväznosti v procese tvorby a vysielania, ktoré sú mottom celej práce. Je nevyhnutné odstrániť duplicitné aktivity a nezmyselné konglomeráty odborov, ktoré sú zakomponované do terajšej organizačnej štruktúry.

 

 

Riadiaci proces musí akceptovať požiadavku

-  presnej  a pravdivej informovanosti

-  stanovenia si jasných cieľov

- definovania kompetencií a zodpovednosti na každom stupni riadenia, ale i v jednotlivých odborných činnostiach

- spätnej kontroly na všetkých stupňoch riadenia

- flexibilnosti pri operatívnom rozhodovaní

- budovania firemnej kultúry

 

Návrh organizačnej štruktúry /viď. Organizačnú schému – príloha 1/ je len základným modelom fungovania STV, ktorý dostane jasnejšie a presnejší tvar až po programovom a výrobnom audite. Avšak už dnes je možné naznačiť základné smerovanie v budovaní organizačnej štruktúry od roku 2008.

Základné organizačné členenie ráta s trojstupňovým riadením

1. stupeň riadenia Generálne riaditeľstvo.

2. stupeň riadenia – televízne centrá, riaditeľstvá a štúdiá

3. stupeň riadenia  - odbory, oddelenia, redakcie a redakčné a dramaturgické skupiny.

Tejto hierarchii zodpovedá i stupeň kompetencií a zodpovednosti pri tvorbe, vysielaní a zabezpečovania chodu STV.

 

Najvyšším orgánom STV je generálny riaditeľ. Ten kreuje Radu riaditeľov – grémium, kde sa budú tvoriť zásadné rozhodnutia o výrobe, vysielaní a chode televízie.

Generálne riaditeľstvo zabezpečuje na úrovni prvého stupňa riadenia

-       sekretariát GR

-       Rada Slovenskej televízie

-       Dozorná rada Slovenskej televízie

-       Odbor kontroly

-       Odbor styku s verejnosťou

-       Odbor výskumu a strategického rozhodovania

-       Odbor medzinárodných vzťahov

-       Odbor ľudských zdrojov

 

Základné členenie na druhom stupni riadenia je vymedzené počtom centier a štúdií, na ktorých čele stoja riaditelia.

1.    Centrum žurnalistiky

2.    Centrum umeleckej tvorby

3.    Centrum televíznej realizácie

4.    Centrum televíznej techniky

5.    Centrum vysielania

6.    Centrum služieb

7.    Archív

8.    Riaditeľstvo ekonomiky

9.    Riaditeľstvo obchodu a marketingu

10. Úsek právnych služieb

11. Televízne štúdio Banská Bystrica

12. Televízne štúdio Košice

Zrušenie samostatného Televízneho štúdia Bratislava je racionalizačným prvkom. Tento útvar nemá opodstatnenie, pretože systém druhého stupňa nahrádza funkcie bratislavského štúdia kompetenciami jednotlivých centier pre celé územie SR.

 

Ďalším dôležitým organizačnej štruktúry bude zavedenie Rady riaditeľov, najvyšší operatívny orgán STV, ktorý bude na pravidelných gremiálnych poradách iniciovať všetky zásadné rozhodnutia chodu verejnoprávneho média.

Novým prvkom by malo byť zavedenie operatívneho dispečingu vo všetkých orgánoch druhého stupňa riadenia, ktorý bude mať vymedzené kompetencie na urýchlenie rozhodovaní pri výrobe a vysielaní. Zároveň bude plniť aj kontrolnú funkciu s priamou väzbou na generálne riaditeľstvo.

 

Tretí stupeň riadenia by mal byť rozpracovaný na základe auditu. Pôjde o jednotlivé úseky, ktorých vzájomná spolupráca bude definovaná vytvorením maticových väzieb medzi jednotlivými centrami a riaditeľstvami na horizontálnej platforme.

 

Pri tvorbe programovej zložky sa vychádza zo základnej úvahy spôsobu práce buď formou redakcií a redakčných skupín v žurnalistike, alebo v umeleckej tvorbe formou dramaturgických a tvorivých skupín.  Základným rozlíšením je charakter ich práce, ktorý výrazne odlišuje oba profesné inštitúty. Nový bude organizačný pohľad na dokumentárnu tvorbu, ktorá by mala podliehať zložke umeleckej tvorby. Dôvodom je charakter dokumentaristickej práce, ktorá i napriek prísnemu faktografickému obsahu, v sebe zahŕňa osobitosť autorského prístupu, ale najmä umelecké inštrumentárium, ktoré je dôležité pri vzniku kvalitných dokumentárnych diel.

 

Intendatúry , prípadne odbory skladby programu sú včlenené do jedného centra vysielania pre zabezpečenie jednoduchšieho kontaktu s výrobou programu,  plánovaním  a realizáciou vysielania. Ich počet bude závisieť od rozvoja digitálneho vysielania a vzniku nových televíznych digitálnych vysielaní programovej služby / Slovensko DNES, športové vysielanie/

 

Archív je chápaný nielen ako skladište listín, vyrobených televíznych relácií a prepisové pracoviská. Je to informačná databáza, ktorá poskytuje všetky možné druhy informácií od audiovizuálnych diel až po spravodajské databázy, poskytovanie monitoringu domácich a zahraničných médií a historické dokumenty spracované pre potreby verejnosti. Archívu bude patriť aj publikačná a vydavateľská činnosť. Cieľom bude vytvoriť informačný systém nielen pre vlastnú potrebu, ale aj pre potrebu verejnosti a inštitúcií. Zároveň bude zdrojom pre prípadné spustenie samostatnej digitálnej interaktívnej služby – VIDEO KNIŽNICA.

 

Výskum v STV nebude znamenať len výskum diváckych ohlasov na vysielanie. Je v záujme celej spoločnosti zintenzívniť popri sociologickej práci aj výskum optikou masmediálnej komunikácie a kultúrnej antropológie, ktoré prinesú relevantné poznatky pri ďalšom smerovaní verejnoprávnych médií na Slovensku. Bude zabezpečovať pravidelný kontakt s verejnosťou, organizovať focus group prieskumy a spracovávať relevantné prognostické údaje na konkrétne tituly.

 

Nedeliteľnou súčasťou riadenia je dokonalý a presný systém informácií pri manažérskom rozhodovaní. Vzhľadom na to, že v žiadnom materiáli sa nespomína informačný systém STV, nie je možné do projektu uviesť prípadné zmeny, či doplnky. Systém by mal kopírovať organizačné členenie podľa návrhu projektu s hierarchiou kompetencií pri zadávaní a kontrole údajov. Zároveň by mal plniť bezpečnostné kritériá pred prípadným zneužitím systému.

Jeho najdôležitejšou zložkou bude operatívny dispečing, ktorý bude mať v kompetencii koordinačnú činnosť. Odstráni sa tým nadbytočné rozhodovanie na vyššom stupni a zároveň sa zabezpečí kontinuálna kontrola čerpania finančných a kapacitných zdrojov.

 

II.8. Digitalizácia

 

Na základe výzvy Európskej komisie z roku 2005 je Slovenská republika povinná do roku 2012 dokončiť digitalizáciu vysielania televízie a rozhlasu na celom území. Táto úloha je o to náročnejšia, že doteraz, až na pokusné vysielanie v niektorých mestách, sa pre rozvoj digitálneho vysielania urobilo len málo. Z technických parametrov DVB-T vyplýva, že zmena nepostihne len počet nových televíznych staníc, ale aj charakter vysielania už existujúcich televízií na Slovensku.

Digitálna televízia prinesie:

-       väčší výber televíznych programov

-       príjem tv digitálneho signálu cez mobilných a sieťových operátorov /IPTV, DVB-H/

-       väčšiu konkurenciu vďaka vstupu ďalších mediálnych subjektov

-        jednoduchší príjem signálu

-       efektívnejšie využitie kmitočtového spektra, zníženie elektromagnetického smogu a úsporu energie

-        moderné doplnkové a interaktívne služby

-        nové možnosti mediálnej tvorby a jej technické skvalitnenie – záznam na HDTV, 5.1 zvuk,

-      povinnosť pre Slovenskú televíziu zabezpečiť štyri vysielacie okruhy.

 

Pre Slovenskú televíziu to znamená prebudovať nielen technologické zázemie od záznamu relácií až po vysielanie, ale zmeniť aj základnú filozofiu verejnej služby.

 

Najvzdialenejšia vízia digitálneho vysielania je spojená s takzvanou multimediálnou IT technológiou, kde každá domácnosť bude vybavená počítačovým komplexom, v ktorom nebude len klasický PC počítač, ale aj interaktívna možnosť prijímania a spätnej väzby televízneho  a rozhlasového vysielania.  Tento integrovaný digitálny sprievodca životom zmení charakter masmediálnej komunikácie, kde už nepôjde o takzvané prepínanie kanálov na jednotlivé vysielania televízií, ale o zostavovanie programovej služby na základe vlastných predstáv diváka a ponuky, ktorá bude v tom čase realizovaná výrobnými a distribučnými firmami. Sám prijímateľ, divák, poslucháč, si zostaví, prípadne zakúpi relácie podľa vkusu, záujmov a potrieb, alebo sa obráti na poskytovateľa programových balíkov, ktoré mu firma ušije na mieru. Zároveň sa radikálne zmení reklamný trh. Inzerenti budú hľadať nové formy uplatnenia reklamných a propagačných prvkov, podprahových prienikov do vedomia zákazníkov a nové médiá. Už teraz sa napríklad na internete uplatňuje reklamný priestor priamo v hrách, ktorý si môžu reklamní klienti zakúpiť. Súčasné reklamné brejky vo vysielaní „kamenných televízií“ zaniknú spolu s nimi.

Táto vízia sa zdá byť z prostredia sci-fi, ale je to len otázka vývoja IT technológie, aby sa stala skutočnosťou. Už teraz vo svete existujú služby ako Video on demand alebo Pay Tv.

Pre Slovenskú televíziu z toho vyplýva, že sa musí technicky, ale najmä programovo pripraviť na tieto zmeny, ktoré budú mať charakter postupných prechodov.

Prvá fáza bude tá najradikálnejšia.  Šírenie programovej služby prvého a druhého programu bude postupne prechádzať  z analógového na digitálne, v rámci digitálneho programového multiplexu /DPM/. Napríklad v Českej republike je v jednom DPM  zaradených 5 televíznych programov, 7 rozhlasových programov a informačné a interaktívne služby.

V tejto fáze je potrebné rozšíriť ponuku verejnoprávnej televízie o ďalšie programové služby. Závisieť to bude nielen od finančných možností, ale aj spôsobe organizovania výroby a vysielania Slovenskej televízie.

 

Slovensko DNES - V návrhu projektu sa prikláňam dobudovať samostatné vysielanie spravodajskej programovej služby na spôsob ČT 24.  Toto spravodajské vysielanie bude vyrábané ako súčasť spravodajskej redakcie, kde je potrebné kapacitne a profesne dobudovať spravodajské centrum.

Slovensko ŠPORT – tento model programovej služby je už podľa mojich informácií rozpracovaný. Žiaľ zvonku nie je možné posúdiť jeho zmysluplnosť a opodstatnenosť.

Archívu STV bude zároveň plniť úlohu informačných databáz, videopožičovne a vydavateľstva. V súčasnosti je archív dostatočne spracovaný na to, aby plnil programovú službu VIDEO KNIŽNICE /video on demand/. Zároveň by sa organizovalo prepisové pracovisko z analógových nosičov na digitálne médiá.

Po naštartovaní dvoch nových vysielaní možno podľa reálnych možností a skúseností z digitálneho vysielania prikročiť i k ďalším samostatným programovým službám ako je

-       televízne vysielanie pre deti,

-       televízne vysielanie pre dospievajúcu mládež,

-       televízne vysielanie dokumentu a publicistiky

-       a samozrejme zábavné vysielanie, kde by sa popri zábavnej hudbe a televíznych show uplatnili aj sitcomy, komédie, kabarety a súťažné hry.

 

Vzhľadom na víziu o budúcnosti televíznej programovej služby sa tak Slovenská televízia postupne bude pripravovať na prechod k interaktívnej podobe televízneho vysielania, kde výraznejšie nastúpi divák, koncesionár. Ten si bude môcť cez svoje zariadenie naprogramovať večerné vysielanie zostavené z rôznych zdrojov, čo mu ponúkne program šitý na mieru. Práve vtedy vystúpi do popredia dôležitosť pôvodnej, originálnej ponuky. Pokiaľ dnes sme svedkami, že sa televízne stanice predbiehajú, ktorá prvá uvedie film zo svetovej distribúcie, či prinesie všadeprítomný formát televíznej show /SuperStar, Big Brother a pod./ , v budúcnosti to už nebude mať zmysel. Na televíznom trhu budú zaujímavé len tie televízne služby, ktoré ponúkajú to, čo iní nemajú. Preto už teraz je potrebné v dramaturgii Slovenskej televízie budovať databázu projektov, ktoré budú jednak nadčasové, budú mať charakter originálnej témy, formátu, alebo obsahu a budú jedinečné na budúcom televíznom trhu. Navyše v tejto budúcej digitálnej situácii bude môcť STV ponúkať celé programové balíky šité na mieru zákazníka, koncesionára. Práve tu možno uplatniť idey verejnej služby, ktorá má byť spolutvorcom kultúrneho prostredia.

 

Je tu ešte jeden rozmer, ktorý nemožno nespomenúť pri strategickom vnímaní problematiky digitálneho vysielania. Je to cena, za ktorú si v budúcnosti bude môcť, alebo skôr, musieť zákazník, divák kúpiť tú ktorú reláciu, film alebo programový balík. Práve existencia verejnoprávneho média zaručí, že verejnosť bude mať možnosť zdarma sledovať určité typy programových balíkov, prípadne bude celá ponuka STV, vzhľadom na koncesionárske poplatky, zadarmo. VIDEO KNIŽNICA je významnou doplnkovou službou verejnosti.. Tu niekde možno začať uvažovať o adekvátnej dichotómii, či dualizme súkromných a verejnoprávnych médií. Som presvedčený, že plánovitou prípravou a cieľavedomou dramaturgiou bude v budúcnosti rásť význam tohoto média.

Preto je to úloha nielen Slovenskej televízie, ale celej spoločnosti, ako sa k budúcnosti postaví.

 

II.9.Integrácia verejnoprávnych médií

 

V spoločnosti sa v poslednom období reálne uvažuje o prepojení verejnoprávnych elektronických médií. Táto úvaha vychádza z poznatkov iných krajín, kde takéto spojenie je historicky definované a spoločensky akceptované.

Celý proces zbližovania médií možno rozdeliť na dve fázy.

V prvej fáze pôjde najmä o materiál, kde by sa jasne deklarovali spoločné prvky oboch médií a stanovil sa plán zbližovania. Neoddeliteľnou súčasťou je tvorba mediálnej politiky na úrovni štátu a Národnej rady, ktorá by jasne vyjadrovala záujem usporiadania mediálnej sféry vo vzťahu k vnútornej situácii na mediálnom trhu a jeho zbližovaní sa s európskym duálnym systémom a legislatívou, ktoré de facto už na legislatívnej úrovni prebieha. Tento proces aj vzhľadom na rozhodnutie vlády SR o vybudovaní nového mediálneho komplexu je už rozbehnutý.

Stálo by za úvahu vytvoriť FOND PRE ELEKTRONICKÉ VEREJNOPRÁVNE MÉDIÁ, ktorý by mal niekoľko funkcií.

-       úloha financovania verejnej služby v médiách na Slovensku z koncesionárskych poplatkov, zo štátneho rozpočtu, dotácií EU, z darov iných domácich i európskych subjektov a z príspevku komerčných médií.

Na jeho úrovni by bolo možné nadviazať dialóg s EU o finančnej podpore verejnoprávnych médií z európskych fondov.

-       úloha auditorská, ktorá by každoročne mapovala reálny stav médií a ich oprávnené finančné nároky na ďalšie obdobie. Audit by bol podkladom pre tvorbu finančného zabezpečenia verejnej služby vo všetkých médiách duálneho systému na Slovensku.

-       úloha verejného objednávateľa služieb. Na pôde fondu by sa tvoril materiál, ktorý by spĺňal základnú požiadavku, jasnejšie definovať verejný záujem a tým i verejnú službu vytýčením hlavných programových úloh pre obe inštitúcie.

-       Rada fondu by podľa zváženia a návrhov bola obrazom spoločenskej mozaiky, kde by boli zastúpené všetky zložky verejného živote. Teda nie odborné mediálne rady, ale verejnosť. Podobne je to aj v Nemecku, kde sú zákonom definované inštitúcie, ktoré v rade majú svojich zástupcov. Medzi nimi sú aj zástupci vlády, parlamentu, cirkví, univerzít, vedeckých ústavov a pod. Jej členstvo by bolo vytvorené celospoločenským konsenzom definovaným v zákone o fonde.

 

Druhá fáza by tvorila akýsi medzistupeň zblíženia oboch inštitúcií. Rada fondu by kreovala Prezídium verejnoprávnej inštitúcie. Prezídium by bol najvyšší orgán verejnej služby a zahŕňal by rozhodovanie o televíznom a rozhlasovom vysielaní. Prezídium by volilo generálneho riaditeľa elektronických médií. Pod generálnym riaditeľstvom by zostali všetky útvary riadenia a rozhodovania, ktoré by boli spoločné pre obe médiá. Generálny riaditeľ by na základe schválenia prezídiom menoval intendantov pre rozhlasové a televízne vysielanie. Ostatné zložky by už fungovali podľa charakteru toho, ktorého média.

Kontrolnú úlohu by plnili dve dozorné rady pre rozhlas a televíziu. Jej členmi by boli televízni a rozhlasoví odborníci, ktorí by však nezasahovali do rozhodovania. Boli by však rozhodujúce pri kontrole naplnenia verejnej objednávky.

Načrtnutý proces je len jednou z možností úvah o  zjednocovaní médií, ktoré má iste veľa neodkrytých problémov a úskalí. Ale som presvedčený, že snaha o integráciu má racionálne jadro.

1. III.            Plán zmien

 

Pokiaľ v roku 2003 začala STV s heslom „nový začiatok“, dnes by to malo byť „kultúra  pre každého“. Oba programy musia poskytovať plnohodnotný obsahovo kvalitný program, nie ako alternatívu k ostatným televíziám, ale ako zdroj „kultúrnej istoty

Preto zmeny nebudú znamenať búranie ale zdokonaľovanie. Na to je potrené spoznať stav veci nielen navonok, ale najmä vo vnútri organizácie.

 

III.1. Prvá fáza – Audit

 

Prvým krokom bude ekonomický, personálny a programový audit, ktorého vyústením bude správa s návrhom zmien predložená Rade STV na schválenie.

Návrh bude obsahovať programové priority, úpravy organizačnej štruktúry, zmeny v pracovných pozíciách, spôsob plánovania a realizácie vlastnej výroby, hlavné ciele programového konceptu, vysielania a finančného rozpočtu.

 

III.2. Druhá fáza – Realizácia zmien v organizačnej štruktúre a v pracovných pozíciách

 

Na základe spracovaného a schváleného plánu zmien sa organizačne upravia vzťahy jednotlivých úsekov tak, aby sa zrušila duplicita činností, zaviedla sa priama zodpovednosť s právomocami a zefektívnila sa príprava a realizácia výroby a vysielania. Zároveň bude požiadavkou upravenej organizačnej štruktúry prehľadnosť a možnosť kontroly s vylúčením konfliktu záujmov. Nepôjde len o zmeny v právomociach a zodpovednosti. Podľa možností štúdií sa čiastočne prebuduje systém umiestnenia pracovísk, aby sa zabezpečila väčšia pružnosť a dostupnosť.

V personálnych otázkach bude hlavnou úlohou obsadiť vedúce posty tak, aby zodpovedali odbornosti a skúsenosti požadovanej v inštitúcii tohto typu. Každé vedúce postavenie bude obsadené na základe odporúčania odbornej skupiny , ktorá bude posudzovať prihlásených adeptov  a ich predstavy, ako  a čím by chceli prispieť k fungovaniu toho - ktorého úseku.

 

III.3.  Tretia fáza – Tvorba programového konceptu  na rok 2008/2009

 

Programový koncept bude vychádzať z predpokladu sinergie programovej služby oboch programov, ktorý by nemal uprednostňovať žánrovú odlišnosť obsahu vysielania. Záujmom bude posilniť sledovanosť druhého programu, ktorý bol doteraz odsúdený len na doplnkové vysielanie bez ambície zaujať aj širšie divácke auditórium.

Výraznou zmenou bude objem uvádzania pôvodnej slovenskej tvorby a záznamov, či priamych prenosov z kultúrnych, umeleckých, športových a spoločenských udalostí. Slovenská televízia musí sprístupniť verejnosti všetko to, čo sa na Slovensku v oblasti kultúry vytvorí a čo obohacuje spoločenský život občanov.

Snahou bude o oživenie koprodukčnej spolupráce s domácimi a zahraničnými producentmi a televíziami. Slovenská televízia sa musí výraznejšie zapájať do medzinárodnej európskej výmeny televíznej tvorby a tým posunúť Slovensko bližšie k európskej televíznej a filmovej produkcii. Práve tu vidím veľký nedostatok predchádzajúcich období, kde sa len nakupovalo, ale nevymieňalo.

Slovenská televízia musí pravidelne vyhľadávať a dávať priestor tvorbe, ktorá vzniká mimo inštitúcie. Neraz skôr ako iniciátor, partner, koproducent alebo mediálny partner musí podporovať vznik nových diel a podujatí, ktoré svojim významom zviditeľnia tento malý kúsok Európy. Chce to nielen tvoriť, ale aj organizovať a integrovať.

V záujme nového vedenia bude vôľa naštartovať slovenskú pôvodnú dramatickú tvorbu. V prvom rade pôjde o rozbehnutie kratších dramatických útvarov. Dlhodobo chýba vo vysielaní televízny seriál, jeden z najžiadanejších foriem dramatickej televíznej tvorby. Oživenie dramaturgie bude najmä v hlbšom prieniku do autorského prostredia a hľadanie talentov na celom Slovensku. Sem patrí aj ucelená dramaturgia televíznych návratov k dramatickým dielam z archívu STV. Pokiaľ dnes sme svedkami živelného nekoncepčného uvádzania pôvodnej dramatickej televíznej a filmovej tvorby, perspektívne pôjde o zmysluplné dramaturgie cyklov a prehliadok inscenácií a filmov, ktoré priblížime aj optikou ich tvorcov cez dokument, alebo krátku publicistickú črtu.

Jedným z hlavných programových cieľov bude snaha o aktuálne priblíženie spoločenských, kultúrnych a umeleckých udalostí formou priamych prenosov a záznamov predstavení. Najmä v oblasti dramatického umenia nám v poslednom období uniklo viacero pozoruhodných interpretačných a autorských predstavení, ktoré sa nezaznamenali a tým sa stratili v clone nenávratnej minulosti.

Televízia bola vždy významným producentom dokumentárnej tvorby. Od pohľadov do histórie, cez osobnosti nášho života až po umelecké dokumenty vyhranených autorských osobností tohto žánru. To všetko by sa malo objaviť v ponuke pôvodnej televíznej tvorby STV.

V oblasti publicistiky pôjde najmä o oživenie spoločenského dialógu na všetky témy. Zvýrazní sa tlak na redakčnú prípravu, aby do štúdia vstúpil duch tvorivého záujmu a nie pracovno-právnej povinnosti len tak o niečom hovoriť. Diskusné relácie by nemali svojou formou odrádzať divákov od televíznych obrazoviek. Publicistický feature je takýmto tvarom atraktívnej publicistiky. V investigatívnej publicistike nepôjde o snahu škandalizovať za každú cenu „obeť“ televíznych lovcov. Cieľom pátrania po pravdivých informáciách by mal byť záujem rozpliesť nejeden životný problém občanov. V oblasti detskej tvorby bude potrebné znovu naštartovať dramatickú tvorbu realizáciou rozprávok a literárno-dramatických pásiem pre najmladšiu generáciu. Zmizli bábkové inscenácie, animovaná tvorba, ktorá kedysi bola pýchou STV aj vo vzťahu k festivalu televíznej tvorby pre deti a mládež PRIX DANUBE.

V problematike vzdelávacích relácií nepôjde o akúsi školu v televízii alebo vysielanie pre školy. Možnosti digitalizácie vysielania vzniká reálna možnosť budovať videoknižnicu pre potrebu verejnosti, teda aj školstva, aj keď priama nadväznosť na školstvo je nereálna. Televízia by mala poskytovať dostatok materiálu, ktorý by slúžil ako doplnok poznania pre každého.

Vzhľadom na náš vstup do Európskej únie bude urýchlene potrebné realizovať vlastné jazykové kurzy, najmä pre starších divákov, ktorí nemajú žiadne skúsenosti s cudzími jazykmi. Doterajšia stratégia nakupovať zahraničné jazykové kurzy bola nesprávna.

V športových reláciách by nemala dominovať len akási snaha o tradičné prenosy z masových športov ako je futbal a hokej, prípadne sa venovať len športom, ktoré sa objavia v stávkových kanceláriách. Väčší priestor by mali dostávať tie športy kde Slovensko vyniká a kde môže konkurovať na svetových športoviskách.

Rozsah projektu neumožňuje detailne priblížiť všetky programové plány, s ktorými sa ráta v novej vysielacej štruktúre. Sú to programové typy sprístupňujúce literatúru, hudbu, folklór, a ďalšie, ktoré z obrazovky STV zmizli, prípadne sa stratili vo vysielaní pri malom a ojedinelom zaraďovaní.

Neznámou je aj účasť STV na európskych a svetových televíznych festivaloch. Je to nielen dôležitý prvok propagácie verejnoprávnej televízie vo svete, ale aj propagácie kvality, ktorá na Slovensku nesporne existuje. Podmienkou účasti je však tvorba, a tá zatiaľ v podmienkach STV chýba. Múdrosť, skúsenosť, kreativita, jedinečnosť, a mnohé ďalšie prívlastky možno nachádzať pri osobnostiach nášho spoločenského života. Je potrebné, aby sa využil tento potenciál v tvorbe Slovenskej televízie.

Urýchlene bude potrebné doriešiť predaj, alebo prenájom výškovej budovy STV v Mlynskej doline.

Na úrovni vlády a parlamentu sa musí zintenzívnieť rokovanie o štátnych účelových dotáciách a legislatívnych úpravách, ktoré vyvedú verejnoprávnu televíziu z finančného nedostatku.

V právnych  sporoch bude potrebné uzavrieť všetky dlhotrvajúce a nedoriešené spory, ktoré STV vedie s externými subjektami, ako i s bývalými pracovníkmi, pri ktorých rozviazaní pracovného vzťahu bol porušený zákon. Žiaľ to výrazne ovplyvní najmä najbližšie financovanie výroby a vysielania STV.

Zmeny uvedené v II.1 až II.4 sú potrebné, aby prebehli do termínu započatia realizácie novej, schválenej vysielacej štruktúry. Jej naštartovanie nemožno naplánovať už na obdobie zmien v organizácii práce. Prinieslo by to chaos a chyby.

Po nástupe nového vedenia, na základe programového auditu, je potrebné dočasne prebudovať vysielanie tak, aby sa maximálne využili už dodané a vyrobené relácie a tie, ktoré sú kontrahované na najbližšie obdobie. Relácie, ktoré nespĺňajú požiadavky na charakter vysielania verejnoprávnej televízie, prípadne neúmerne zaťažujú rozpočet, podľa toho v akom štádiu rozpracovanosti sú, budú pozastavené, priebežne upravené, prípadne zrušené.

Jedine v spravodajstve budú potrebné okamžité zmeny, ktoré by zabezpečili plnohodnotný informačný systém. Zmeny nebudú len vo forme, ale aj v obsahu.

-       Zrovnoprávnenie celoslovenský a regionálnych správ.

-       Posilnenie informovanosti z európskych krajín, najmä našich susedov.

-       Rozšírenie priestoru spravodajských blokov s jednotným dizajnom.

-       Hlavné správy  nebudú pripravované len na 19,30 hod.

-       Do spravodajských relácií budú výraznejšie zaraďované živé vstupy.

-       Zmenia sa priority zaraďovaných príspevkov. Súčasťou správ budú popri celoslovenských politických, bezpečnostných, ekonomických a hospodárskych zaraďované aj príspevky z kultúry a významných spoločenských udalostí.

-       Príspevky s prvkami násilia a kriminality budú zaradené iba v kontexte s celospoločenskými otázkami.

-       Správy s prvkami skrytej reklamy a ohrozujúcimi vývoj detí a mladistvých sa zásadne nebudú zaraďovať do spravodajstva.

-       Začnú sa dodržiavať pravidlá uvedené v Charte STV z roku 2001.

-       Spravodajské príspevky musia byť spracovávané profesionálne, vo forme, ktorú si vyžaduje spravodajský žáner. Fakty nebudú „obohatené“ o „údajné zaručené informácie“. Obľúbené posuny k zábavnosti a dramatičnosti možno akceptovať len v prípadoch, keď si to materiál vyžaduje. Inak účelové dopĺňanie spravodajstva o krátke fejtóny, či spravodajské skice sa nebudú zaraďovať do hlavných spravodajských blokov.

Tento prehľad zásad je len náčrtom prvých zmien, ktoré spravodajstvo čakajú. Zmena charakteru a štýlu spravodajstva bude samostatne vypracovaná ako ucelený materiál.

 

IV. Záver

 

Projekt je náčrtom krokov, ktoré budú smerovať k ozdraveniu a štandardizácii televízie, ktorá je po dlhé roky zapríčinením nesprávneho riadenia podvyživená a na okraji záujmu.

- V otázkach ekonomiky pôjde o snahu vyrovnaného rozpočtu a ekonomickej stability s okamžitým riešením sanácie deficitu STV.

- Súčasťou riadenia bude zavedenie flexibilného kontrolného mechanizmu.

- V programe sa začne objavovať pôvodná domáca tvorba nielen ako obnovená premiéra ale ako pravidelný nový prvok programovej služby.

- Spravodajstvo musí začať plniť úlohu vlajkovej lode vo sfére slovenského televízneho spravodajstva.

- Zjednodušením organizačnej štruktúry sa zavedie nielen racionalita ale aj efektivita využívania materiálnych a ľudských zdrojov.

- S novou digitálnou dobou sa začne budovať nová filozofia média, ktoré je určené verejnosti, ktorá má plné právo na médium nezaťažené politickými a trhovými vplyvmi.

- Slovenská televízia sa stane partnerom a spolupracovníkom verejnoprávnych médií v Európe.

Projekt nechce rušiť, chce napraviť nesprávne rozhodnutia a naštartovať všetky procesy, ktoré by z STV urobili modernú a celospoločensky dôležitú kultúrnu inštitúciu.

Chápem kultúrne posolstvo ako tvorivý čin vo všetkých oblastiach ľudského života. Nie je to len umenie a šport. Je to vlastná podstata ľudskosti vo všetkých jej podobách. Práve túto by malo hľadať, spracovávať a šíriť prostredníctvom informácií médium, ako je televízia, v prospech budúcnosti. Takej budúcnosti, v ktorej bude drvivá väčšina ľudí chrániť slobodu, svoje zdravie, starať sa o tých čo sú v núdzi a prispievať ku kvalitnému spôsobu života v demokratickom štáte . Mala by byť zrkadlom a  alternatívou k ekonomickému bytiu človeka, ktorý pracuje na to, aby žil. Bohužiaľ dnes je neraz nútený žiť len pre to, aby pracoval. Len kultúra nabúra tento začarovaný kruh, ktorý vyháňa ľudí na trh len preto, aby kupovali a predávali a nie preto, aby priniesli niečo, čo sami vytvorili. Neraz aj sami seba.

Projekt vychádza zo súhrnu poznatkov, ktoré žiaľ možno získať len vonkajším pohľadom na inštitúciu, alebo prijímaním oficiálnych výstupov vedenia organizácie, ktoré sú žiaľ neraz podriadené účelu potvrdiť správnosť vlastných rozhodnutí. Až pohľad z vnútra ukáže skutočný stav Slovenskej televízie.

Aj napriek neúplnosti informácií možno vnímať dnešný obraz STV ako anomáliu vo sfére verejnoprávneho sektora. Už len pri porovnaní programovej ponuky Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu možno vidieť veľkú deliacu čiaru v chápaní verejnej služby. Neobstojí argument, že aj vyspelé krajiny zaraďujú do vysielania verejnoprávnych médií komerčné informácie. Pokiaľ dnes STV vníma marketingové ciele ako základné východisko programovej ponuky, vyspelé verejnoprávne televízie využívajú komerciu len ako doplnok a spôsob dofinancovania pôvodnej televíznej tvorby.

Kritici televízie neraz tvrdenia, že cesta k verejnej službe je už nemožná a tak ju treba v podmienkach Slovenskej republiky zrušiť aj s inštitúciou. Ak by sa tak stalo, dostali by sme sa do stavu  opusteného na ostrove. Štáty Európskej únie na rozdiel od USA neberú verejnoprávnu televíziu len ako úctu k tradícii, či priestor pre úzko zamerané divácke skupiny obyvateľov. Neraz v nej vidia jediný možný zdroj objektivity a nestrannosti.

Je potrebné, aby kultúrne pramene boli prístupné širokej vrstve obyvateľstva bez ohľadu na to, či na to má, alebo nie. Vysielanie  Slovenskej televízie by malo byť prístupné každému. Jediným výdavkom by mali byť koncesionárske poplatky. Už to, že občania si musia za prijatý signál STV prostredníctvom kábla priplatiť z vlastného vrecka je neopodstatnené, aj keď v súčasnosti jediné možné. Až digitálne vysielanie môže vyriešiť tento problém. Ale to bude otázkou budúcich analýz a rozhodnutí.

Projekt Slovenská televízia v službách verejnosti je už tretím variantom projektu autora, ktorý sa dostáva do rúk členom Rady STV. Žiaľ za ten čas sú všetky konštatovania a tézy aktuálne, aj keď spred vyše roka.

Som si vedomý, že voľba generálneho riaditeľa nie je len o jeho osobnostných črtách ale aj o zmenách, resp. stagnácii, ktorú so sebou prináša.

Slovensko je malá krajina, to však neznamená, že má malé problémy. Jedným z nich je verejnoprávna televízia. Som presvedčený, že mnou navrhované zmeny a postoj k problematike mnohé vyriešia. Viem, že nie som jediný kandidát a už vôbec nie kandidát, ktorý hľadá politickú podporu. Som profesionál v oblasti televízie a mojim auditóriom, kde hľadám podporu, je verejnosť. Členovia rady sú práve zástupcami tých, ktorým chcem slúžiť, preto im želám múdre a správne rozhodnutie, aby o rok nemuseli opäť konštatovať, že voľba generálneho riaditeľa sa nepodarila a k riadeniu sa dostal človek, ktorý na to nemá.

PhDr. Ľubomír Belák

Bratislava 9.3.2008