Dnes pôjdem do Véčka...

Pesnička, ktorá vznikla ešte v minulom storočí pre mňa ožila včera vo Véčku. Pôvodne som ju hrával v unplugged verzii s Andrejom Šebanom za éry LBT (Lubo Belak Team). Neskôr som ju oživil opäť v duete s Milanom Markovičom. Do tretice mi pomohla skupina The Buttons, s ktorou som ju naskúšal pre V klub 2013. A to bolo včera 1.2.2013.

S Dodom Šuhajdom sme sa dali do práce na organizovaní podujatia V-klub 2013 niekedy v polovici januára. Iste, dosť neskoro, ale čas nehral žiadnu úlohu. Vedeli sme, že to stihneme. Veď išlo o naše Véčko, v ktorom sme hrávali ako puberťáci, kde sme našli svoje partnerky a kde nám zostalo kus mladosti. Tak trochu som bol prekvapený, že po afére pod krycím názvom „Cylinder“, kde sa rozmazávalo aj moje meno, som dostal priestor aspoň na jeden deň realizovať to, o čom sme pred vyše rokom hovorili. Nezabudnem denníku SME a rádiu FM, že na základe absolútne vymyslených argumentov sa podujali na intervenciu vo farbách „nového umenia“. Skrýval sa za tým podlý zápas o priestory bývalého V klubu, ktorý kedysi patril všetkým. Posledných pár rokov len pár vyvoleným. Všetko zlé je na voľačo dobré. Neraz opakoval môj otec, keď prišlo k najhoršiemu. Podobne, vtedy, za vlády jeho veličenstva D. Krajcera na ministerstve kultúry som dostal priamo od šéfa informáciu o rozhodnutí prideliť časť peňazí od holandského dobrodinca aj na rekonštrukciu V-klubu. Vtedy to bol sľub, včera to bola realita. Véčko na jeden deň ožilo vo farbách originálnych véčkarov, s ich hudbou, len všetko bolo o pár rokov staršie.

Nohavica spieva nielen o Rusoch

Mailom mi prišlo video s piesňou Jaromíra Nohavicu. Už som si dávno zvykol, že jeho piesne sa nielen dobre počúvajú, ale sú aj vždy o niečom. Tentoraz to nie je len o Rusoch

 

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.