Carmen - to najlepšie z Ďurovčíka

Choreograf a režisér Ján Ďurovčík do španielskej Carmen pridal prvky slovenského folklóru. Tentoraz sa pritom zaobišiel bez umelých konceptov, násilnej symboliky aj slov.

Už zasa Carmen? Rodion Ščedrin vybral pred štyridsiatimi rokmi zo známej Bizetovej opery hudobné hrozienka a vytvoril atraktívny podklad pre tanec. Odvtedy o tejto baletnej klasike 20. storočia sníva azda každý choreograf a každý druhý si svoju túžbu aj splní. Carmen v choreografii Ondreja Šotha bola jeho kľúčovou produkciou v košickom Štátnom divadle, jej upravená verzia sa dá stále vidieť na javisku Novej scény v Bratislave.

Do arény vstupuje v týchto dňoch Ján Ďurovčík. Tentoraz sa vyhol umelým konceptom, násilnej symbolike a slovám vôbec. Ponúka to, na čo sa ľahko chytí aj laik, ale aj divadelník - emóciu a jasne vyrozprávaný príbeh. Absolútne tempo si táto produkcia drží od prvej sekundy po poslednú, neočakávajte, že si počas nej stihnete premyslieť zajtrajšie nákupy.

Intímna intenzita

Premiéra Carmen sa konala v Bratislave až po uskutočnení desiatich predstavení v rámci slovenského turné. To sa pozitívne odrazilo na suverenite tanečníkov. Na domovskej scéne Slovenského divadla tanca v bratislavskom Heineken Tower Stage nemajú síce tanečníci veľký priestor na rozlet, bola to však práve intimita kontaktu s interpretmi, ktorá urobila z tohto predstavenia výnimočne intenzívny zážitok.

Jakub Klimo vyčlenil priestor niekoľkými jednoduchými panelmi. To, že neboli celkom zvislé, dodalo choreografii novú dimenziu - narážanie tanečníkom na stenu miestami vyráža dych. Efektné a pritom striedme boli aj kostýmy. Andrej Baraník zvýraznil príťažlivosť tanečníkov, dodal scénam diferencovanú atmosféru. Opäť sa ukázalo, aké je osviežujúce osloviť na spoluprácu módneho dizajnéra. Účelne boli využité aj drobné prvky kostýmov ako klobúky či ostrohy.

Jedinou rekvizitou bol červený rúž, ktorý mala Carmen vždy po ruke, aby tak mohla označovať objekty svojej túžby. Pri dotyku s ním boli muži paralyzovaní. Rúž sa stal aj nástrojom akéhosi grafity na paneloch. Tento prvok jemne dopovedal niektoré scény, no popisnosť bola našťastie na hrane únosnosti.

Obrovské lampy visiace nebezpečne nízko nad scénou sme už videli v rôznych produkciách viackrát predtým, tento prvok bol však využitý účelne ako zaujímavý zdroj svetla, ale aj nositeľ scénického významu.

Od flamenca k čapášu

Ďurovčík sa inšpiroval aj folklórom. Ani v tom nie je prvý, ba ani na Slovensku, zakomponoval slovenský element do španielskeho príbehu však s veľkým citom. Do úlohy Escamilla obsadil tanečníka z Lúčnice Filipa Takáča, ktorý pri svojom toreadorskom vstupe na scénu predviedol úchvatnú čapášovú kreáciu. Úvod a záver zas patril flamencu.

Dona Josého odtancoval Ivan Martiš technicky i s emotívnym nasadením a sexepílom. Silvia Beláková bola žiarivou, nespútanou, bezstarostnou Carmen, Marianna Paulíková vynikajúco zvládla aj hereckú stránku ohrdnutej Micaely.

Carmen v podaní Slovenského divadla tanca je nesporne atraktívna aj pre diváka nezaťaženého divadlom, nezľavuje však pritom z profesionálnych nárokov.

Je to prosto Ďurovčík - v tom dobrom, čo vie tento choreograf a režisér ponúknuť.

autor

Zuzana Uličianska

Čítajte viac: http://kultura.sme.sk/c/5305813/carmen-to-najlepsie-z-durovcika.html#ixzz0je0NJhph

Ďurovčíkova Carmen zožala na premiére úspech

Tanečnú inscenáciu Carmen trojice autorov Ščedrin, Bizet, Ďurovčík uviedlo v premiére 26. a 27.marca Slovenské divadlo tanca v bratislavskom divadle Heineken Tower Stage.

Režisérom a choreografom v jednej osobe je Ján Ďurovčík, v hlavných úlohách sa predstavili Silvia Beláková ako Carmen a Ivan Martiš ako Don José, hosťujúci Filip Takáč ako Escamillo, v ďalších úlohách Marianna Paulíková, Soňa Hrončoková, Ladislav Cmorej a Ivana Kučerová. Autorom scény je Jakub Klimo, kostýmy navrhol Andrej Baraník, asistentom choreografa je Marianna Paulíková.

Príbeh andalúzskej cigánky a vojaka Dona Josého, známy z literárnej predlohy francúzskeho spisovateľa Prospera Mériméeho na hudbu Georgesa Bizeta a Rodiona Ščedrina ponúka Ďurovčík v novej podobe, kde ctí pôvodné libreto, ale zároveň bohato parafrázuje a využíva jednotlivé scény na vlastné interpretácie. Platí to o hlavných postavách - zamilovanom mužovi a žene, navonok príťažlivej, vo vnútri vypočítavej, ktorá sa každý deň dokáže zaľúbiť do iného. Platí to aj o postave toreadora Escamilla, ktorý svoju postavu v španielskom rytme tancuje po slovensky so zakomponovaním prvkov domáceho folklóru.

"Tento nápad vo mne zrel už strašne dlho, je to preto, že jednak rozumiem tej tematike, jednak preto, že hudobne to znovu čerpá zo španielskeho naturelu, ktorý je blízky nášmu slovenskému, a jednak preto, že je to príbeh, ktorý je pre nás dobre stvárniteľný," povedal pre TASR pred premiérou Ďurovčík.

"Je to úžasný pocit, keď to tí diváci prijmú, keď vidíme na tých očiach a v tvárach, že ich to dostalo, to je pre nás najkrajšia odmena," povedala pre TASR Silvia Beláková. Carmen v jej podaní je elegantná, presvedčivá, "už tej Carmen rozumiem, na javisku si ju užívam, hľadám aj iné cesty, ako by sa možno ona zatvárila, čo by možno urobila," dodala Silvia. V žilách Ďurovčíkovej Carmen koluje aj slovenská krv a slovenský temperament.

Postavu Dona Josého zveril Ďurovčík Ivanovi Martišovi. "Na postavu som sa veľmi tešil, na jednej strane som vôbec netušil, čo to bude obnášať, čo presne budem tancovať a aké to bude náročné, v každej hre sa snažím dať do toho to, ako to vidí Ďurovčík, a väčšinou vždy nájdem to, čo je v jeho predstave," uviedol pre TASR.

V postave Escamilla sa predstavil hosťujúci Filip Takáč, sólista umeleckého súboru Lúčnica. "V úvode som mal trocha zmiešaný pocit, že to je iný štýl, režisér ma však ubezpečil, že tá moja postava bude ladená do môjho štýlu, napoly v postave toreadora, ale napoly aj slovensky," povedal pre TASR Takáč, ktorý v rámci tanečných kreácií zverenej postavy k španielskemu flamencu pridá aj typické slovenské čapáše.

Premiérový úspech Carmen v oboch uvedeniach potvrdil dlhotrvajúci potlesk publika, ešte pred bratislavskou premiérou uviedlo Slovenské divadlo tanca túto inscenáciu v deviatich slovenských mestách - Leviciach, Žiline, Košiciach, Michalovciach, Humennom, Zvolene, Prievidzi, Trenčíne a Lučenci. Pri všetkých vystúpeniach sa inscenácia stretla s úspechom a veľkým ohlasom u publika, podľa vyjadrenia protagonistov nechýbal u divákov úsmev ani slzy dojatia.

Silvia Beláková a Ján Ďurovčík

Ďalšie články............................

atlas.sk

pluska.sk

mojamuzika.sk

europrofit.sk

dnes.sk