Toto nie je nekrológ.

Jednoducho preto, lebo Meky nemohol zomrieť a ani nezomrie. Správa, ktorá obletela zemeguľu, bol len nemiestny žart smrteľníkov, ktorí sa boja smrti.

Práve som sa chystal zatelefonovať Katke, ako je na tom Meky. Vedel som, že bol v nemocnici. Už v júli sme dohadovali termín, kedy príde do Bratislavy, aby som si s ním v televíznom štúdiu zaspomínal na „staré časy“. Vedel som, že už má za sebou výborný dokument, pravidelne v ČT svoje Doupě,  a aj v bratislavskej televízii sa stihol objaviť u Eni Vacvalovej v Zlatých časoch. Ale sadnúť si spolu ako dvaja muzikanti je niečo iné. „Kde bolo, boli...“ pesničky Mekyho Žbirku a kde sú pesničky a živý Žbirka, tam je aj sranda a dobrá nálada. Určite by sme si zaspomínali na spoločné stretnutia vo Švajčiarsku, kde hrával s Modusom a kde mi modusáci z mojej kapely „ukradli“ Janka Lehotského. Bral som to ako službu slovenskému popu. Vtedy boli tehotní na nový štart Modusu a pôvodné pesničky. Rovnako slnkom ožiarené spomienky mám na naše pravidelné lety do holandského Hilversumu, kde sme odštartovali  zbrusu nový hudobný program Rhytmick. Po polstoročí sa v televízii otvorili dvere svetu a svet sa otvoril nám. Vtedy opäť zasiahla „vyššia“ moc a ja som pri prvých dvoch vydaniach relácie musel Mekyho zaskakovať dokonca v jeho novom kostýme. Stratil hlas, a tak som si sadol do štúdia a „odpálil“ rozhovor s Candy Dulfer. Viete si predstaviť moju angličtinu... Našťastie už ďalšie pokračovania prevzal Meky a po niekoľko rokov uvádzal novinky zo svetovej produkcie populárnej hudby. V Holandsku, pri výrobe Rhytmicku som si od Mekyho vytrpel typickú britskú iróniu. Tá nie je nepriateľská, len vyzlieka obeť donaha. Naučil som sa to nielen znášať, ale aj kontrovať. Zišlo sa mi to pri ďalšom stretnutí s Mekym v Londýne, kde som pár mesiacov blúdil po BBC a učil som sa anglickej demokracii v médiách. Meky mal v Londýne rodinu, strýka, a tak sme si spolu dali na Trafalgar Square alebo Madisom Square Garden pár pív. S Mekym som nikdy nezažil mlčanie. Vždy bolo o čom hovoriť. Naposledy sme sa stretli na koncerte k sedemdesiatke Ľuboša Zemana. Zdal sa mi trochu rozladený, ale bral som to ako daň za neustále cestovanie z Prahy do Bratislavy.

Do štúdia v Mlynskej doline už nepríde. S tým sa musím vyrovnať. Mekyho telo dalo Goodbye pozemskému životu a oslobodilo muzikantskú dušu pre Večnosť. Človek sa skladá z mäsa, kostí, tekutín a DUŠE. Preto ak chýba len časť z ľudskosti, tá telesná, človek neumiera. Nie, nemyslím tým, že sa duša zoberie a uletí do neba. Mekyho duša sa nemá prečo od nás ponáhľať. Existuje stále v jeho pesničkách, televíznych záznamoch, ale najmä v spomienkach, ktoré nevyprchajú ako bublinky z odstáteho piva.

Meky je tu a naďalej budeme spolu kráčať časom. On o niečo ľahší o telo a bez stresu a ja spokojný, že sa nemusím lúčiť. Veď o nejaký čas si za ním zájdem do jeho Doupěte vo Večnosti a tam si pokecáme v mojej nebeskej televíznej relácii Kde bolo, tam BOLI...len to práve teraz dosť BOLÍ.

Ľubo Belák

10.11.2021

Bratislava

BECAUSE MEKY

(video)