Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Správa o svadbe u Hudecovcov a Belákovcov
(príhovor pri svadobnom stole)
Naša Silvinka, náš Martin,
dnes, 29. septembra 2018 ste zvládli premiéru predstavenia, ktorá nemá reprízu. Autorom bol sám život a réžiu, choreografiu spolu s produkciou ste zvládli sami. Veď máte na to všetky predpoklady.
Táto správa, na rozdiel od mojich blogov vznikla vopred. Má to svoje výhody, ale aj skryté nebezpečenstvá. Veď sám Život je nevyspytateľný a ako sa hovorí „Človek mieni, Pán Boh mení.
To, že ste svojim činom potvrdili, že ste staromódni, je len vo váš prospech. Dnes sú svadby realizované zväčša len preto, aby sa celebrity ukázali vo svetlách a farbách kaštieľov, alebo vo vysielaní makízáckej Smotánky. Vy ste sa rozhodli spojiť svoje príbehy láskou. Takou shakespearovskou, staromódnou, plamennou a voňavou. Dokonca ste sa vyhli starému porekadlu „ Postav dom, zasaď strom a poroď syna“. Vo vašom scenári ste začali tým najväčším zázrakom. Bol a je ním váš syn Dávidko. Viem, o čom hovorím, keď prirovnávam narodenie dieťaťa zázraku. Nie je to len počatie nového života. Je to najmä zrodenie bytosti, v ktorej sú od prvých okamžikov zakódované neopakovateľné a nenapodobiteľné vlastnosti. A Dávidko je toho jasným dôkazom. Tak sa stalo, že svadbu nemali dvaja, ale traja. Otec, mama a syn. Skoro ako v biblickom príbehu.
Musím vám však pripomenúť, že manželstvo predchádzalo verejnému prísľubu spoločne kráčať životom. Z vlastnej skúsenosti viem, že je to jedna z najťažších úloh, ktoré si muž a žena navzájom sľúbia. Navyše pred zrakmi svojich najbližších, rodiny, priateľov, známych. Ale aj pred štátnym úradom, ktorý v mene zákona zaznamenal váš sľub na papieri. Preto by som svoju správu zároveň spojil s predpoveďou, ktorú vám však neprinesú tri sudičky v bielych kostýmoch, ako v Jakubiskovom filme Takmer ružový príbeh. Ako dramaturg tohto filmu viem, o čom hovorím. Využijem prítomnosť prísediacich pri svadobnom stole, aby prispeli ku kvalite osudu, ktorý novomanželské trio čaká. Zastúpme na chvíľu sudičky, démonov osudu a spoločne poskladajme mozaiku príbehu rodiny Martina, Silvinky a Dávidka.
Určite na prvom mieste je zdravie, ktoré bude sprevádzať mladú rodinu. Zdravie bez šťastia však prináša len obavy z chorôb. A Šťastie bez prospechu, či úspechu je len fráza. Hovorí sa, že lepšie je byť zdravý a bohatý, ako chorý a chudobný. Takže Martin, Silvinka a Dávidko, nech spolu kráčate životom zdraví, šťastní a bohatí. Je tu ešte jeden kamienok, bez ktorého život je len drina. Človek bez svojho sna a jeho napĺňania je len vlastným tieňom. Bez farieb, vôní a krásnych tvarov. Preto vám my, démoni osudu, želáme krásne sny, na ktoré po celý život nezanevriete a pri každom kroku si ich vynesiete na Slnko. Práve Slnko napĺňa každý sen láskou. Akousi neviditeľnou energiou, ktorá ako oheň vie udržiavať život pri živote, zohrievať city medzi milujúcimi a svietiť na cestu, ktorá nie je rovná a vydláždená diamantami. Posledná prísada, ktorú vám prikladáme k naplneniu osudu, je humor. Všetko, čo sme vám ako sudičky vložili do kolísky, musíte brať s humorom. Ten je akousi penou, ktorá uvoľňuje, nadľahčuje, šteklí, ale vie aj pohladiť a pobozkať.
Našťastie moja správa nemá nič spoločného so správou o stave spoločnosti, ktorú predniesol pán prezident. Ten nechápavo prečítal to, čo mu iní napísali. Moje slová mi písalo vlastné svedomie, ale najmä vrúcne želanie, aby váš spoločný príbeh bol ako kvalitná divadelná hra, či muzikál. S množstvom zápletiek, kríz a vrcholov, ale najmä s veľkým šťastným koncom. Takým, o akom sa hovorí v rozprávkach. A aby nikdy nezaznel zvonec, ktorý by ohlasoval, že rozprávke o rodine Martina, Silvinky a Dávidka je koniec.
To vám želáme my, sudičky, démoni osudu, v civilnom povolaní mamy, otcovia, sestry, bratia, blízka a vzdialená rodina, ale aj priatelia a známi. S takmer biblickým záverom končím aj vlastnú správu o svadbe u Hudecovcov a Belákovcov. Keď Ježiš z Nazaretu po prvý krát dokázal svoju schopnosť robiť zázraky, tak to bolo na svadbe v Káni Galilejskej. Na prekvapenie všetkých premenil vodu na víno. Preto aj my privítajme tento zázrak a pripime vínom mladomanželom na zdravie, šťastie, úspech, sny a lásku až naveky.
Ľubo Belák
otec
29.septembra 2018