Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Právo prvej noci
A sme o krok ďalej. Ktorým Smerom? Na kompase sú vyznačené štyri strany – východ, západ, sever a juh. V slovenskej politike však ani netušíme, kde je sever. Dnes sa nám to pokúšal ukázať slovenský parlament.
Musím uznať, že scenár prvej schôdze bol napísaný skúsenou rukou zaprášenou 23 rokmi politikov, ktorí nás mali v hrsti. Hmmmm.... vlastne na nás kašľali, aj keď nás, občanov, voličov mali vo svojich prejavoch plné ústa. Na prvé zasadnutie parlamentu prišli všetci. Nikto nemohol chýbať. Na to, aby sa zvolení mandátnici mohli postaviť za parlamentnú katedru a predniesť svoj prejav museli podľa zákona zložiť sľub. Zatiaľ to bol sľub, ktorý sa dá vo všeobecnosti splniť. Horšie to bude so sľubmi o zmenách k lepšiemu v živote ľudí.
Priznanie Radoslava Procházku - video
Hazardér Janov a spisovateľ Jozef Banáš
K názvu ma inšpiroval blog Vladimíra Janova (14.3.2016 - Hazardér Banáš... ) Nie preto, že si našiel obeť svojho monológu, ale argumenty, ktoré používa, aby interpretoval text Jozefa Banáša (9.3.2016 - Kotlebu volili... )
Slovenčina, podobne ako aj všetky ostatné jazyky, má základný problém – interpretáciu. Nie je novinkou, že syntax textu ešte nevypovedá o obsahu textu. Stane sa ním až po denotácii u toho, komu je konotovaný text určený. Ľudovo povedané jeden text neraz vnímajú dvaja čitatelia odlišne. Chýba im interpretácia, kedy sa text mení na zrozumiteľný obsah. Neraz na to čitateľ potrebuje dostatok vedomostí, znalostí, ale aj ochotu rozumieť autorovi. Čo to má spoločné s Vladimírom Janovom? Veľa. Janov Banášovmu textu nerozumel, alebo nechcel rozumieť. Je na vine mladosť, alebo tvrdohlavosť?
Malá ukážka slobody za Slovenského štátu
Máme výročie vzniku Slovenského štátu. Ponúkam originál z roku 1941 - tlačový pokyn ÚŠB, aby sme si uvedomili, čo bol Slovenský štát. Keď išlo o politiku (a nielen o ňu), všetci občania a médiá museli držať ústa.
Porovnajme to s dneškom. Zažívame pravý opak, s názormi a invektívami na politiku a jeden na druhého sa roztrhlo vrece.
Štátnik kontra politik
Každý deň PO voľbách prináša množstvo informácií, ktoré vie zachytiť už len dobre nastavený pozorovateľ. Začali mediálne preteky politikov, pri ktorých sa ako blesk z jasného neba objavujú vyjadrenia kohokoľvek o čomkoľvek. Určite by mal urýchlene vzniknúť televízny projekt OTO SP – Osobnosť televíznej obrazovky, anketa voličov o lídroch a postavičkách Slovenskej politiky. Len neviem, kto by takýto priamy televízny prenos moderoval. Možno by to mohol byť generálny prokurátor, ktorý by zároveň prevzal od viacerých nominantov trestné oznámenia.