Spomienky s Evou

(spomienka na Evu Kostolányiovú)

Zvláštne, že s príchodom Dušičiek mi na okno emailovej pošty zaklopala správa o okrúhlom výročí Evy Kostolányiovej. Nezostalo to len pri správe. Požiadali ma aj o krátku spomienku na Evu do pripravovanej publikácie a pred pár dňami aj s kamerou u mňa v štúdiu padlo pár otázok redaktorky Slovenskej televízie o slovenskej speváčke. Preto mi prepáčte, že moje zastavenie pri tomto výročí nie je len spomienkou na Evu, ale aj na čas, ktorý sme spoločne strávili pri hudbe, tanci, spoločných výletoch a červenom vínku. To posledné mala rada aj Eva. Spomínam si Ženevu v roku 1971. Bolo 24.12., deň Vianoc a Štedrého večera. Mesto bolo zaprášené snehom a plné žiarivých svetielok a hviezd. Ako každý deň aj dnes sme mali nastúpiť na pódium v dancingu Le Gallion, aby sme hrali do tanca a na počúvanie švajčiarskym kalvínom. Aspoň si myslím, že boli kalvíni, pretože pre nich štedrý večer nič neznamenal. Pokiaľ u nás na Slovensku sa rodiny pripravovali v tom najužšom kruhu osláviť najväčší sviatok rtoka, vo Švajčiarsku sa chystali do reštaurácií, zábavných podnikov a vysvietených ulíc. Iný kraj, iný mrav. S Evičkou sme si preto naplánovali, že si Štedrý večer urobíme sami. Na poludnie sme zašli do útulnej reštaurácie v centre Ženevy a objednali sme si typické vianočné jedlá. Nechýbal ani kapor a akási kapustnica. Aspoň som si myslel, že v tej vode pláva originálna kapusta. Na čo si však spomínam najradšej, bolo práve to červené vínko. Mali sme ho obaja veľmi radi a keďže sme boli vo frankofónnej časti Švajčiarska, objednali sme si Beaujolais Villages. Pamätám si to ako dnes. Stálo to síce o pár frankov viac, ale cena vtedy nerozhodovala. Objednali sme si celú sedmičku. Prvý prípitok patril našim rodinám doma , na Slovensku. Boli sme plný sentimentu. Nebol to však sentiment plný smútku. Boli sme šťastní, že máme niekoho, na koho si môžeme spomenúť a zároveň vedieť, že niekto na nás doma myslí. Spoločný obed sa pretiahol až do podvečera. Boli to moje prvé Vianoce bez stromčeka, rodiny, ale zato s dobrou priateľkou.

Eva Kostolányiová
speváčka

* 02.11.1942 Trnava
† 03.10.1975 Bratislava

Eva Kostolányiová pochádzala zo skromných pomerov. V štrnástich rokoch odišla spolu so svojim bratom z rodnej Trnavy tancovať do SĽUK-u, kde pôsobila štyri roky a v roku 1957 tancovala v súbore sólo v programe Goralská krmča. Choreografiu mal na starosti J. Kubánek. V rokoch 1961 - 1967 bola speváčkou a tanečníčkou Vojenského umeleckého súboru kapitána J. Nálepku a v roku 1967 vystupovala ako sólistka Tatra revue v Bratislave, kde dostala svoju prezývku "slovenská Twiggy". V roku 1968 už vystupovala ako speváčka v slobodnom povolaní.
Pohybovú, hereckú a spevácku prípravu zo SĽUK-u využila Eva Kostolányiová vo svojej speváckej kariére, ktorú začínala v kapele Ľuba Beláka. Od roku 1972 spievala v orchestri Braňa Hronca (s E. Mázikovou a S. Sallingovou).
Speváčka v roku 1972 pôsobila v skupine Modus a založila si aj vlastnú skupinu Hej, ktorú viedol jej druhý manžel Andrej Šebo.

text: Milan Lasica
autor hudby : Robbie van Leeuwen
cover verzia piesne Venus od holandskej skupiny Shocking blue
1970

Eva Kostolányiová upútala kultivovaným prejavom, zaujímavo zafarbeným hlasom i repertoárom, v ktorom dominovali lyrické a melodické piesne Bábika - La Bambola (1968), Poď so mnou (1969), Až bude pokosená tráva a Keď si sám (1972), duetá s Michalom Dočolomanským Hala-hala, Haló tam a Smoliar z roku 1973. Duet s názvom Cítiš, krúti sa zem naspievala s P. Vaškom. K ďalším najznámejším piesňam Evy Kostolányiovej patria Iba básnik, Slepá láska, Neplač viac...
Umelecky pozoruhodnejčšie nahrávky vyšli na LP v roku 1973 (najmä Jesenný úsmev, Luna sype zo zástery, Ruka s kvetom, Povesť o skale, Kade chodieva láska).

Speváčka spolupracovala s viacerými textármi, okrem iných s I. Bázlikom, B. Droppom, I. Horváthom, T. Janovicom či K. Peterajom.
Spolupracovala tiež s Československým rozhlasom a televíziou, kde vystupovala v programoch Vyberte si pesničku či Malá televízna Hit-paráda.
V rozhlase nahrala Eva Kostolányiová približne 140 nahrávok, v roku 2002 vyšlo CD Zlatý kľúč (Slovenský rozhlas), na ktorom sa nachádza aj speváčkina posladná nahrávka More lásky a pôvodne zakázaná pieseň Kade chodieva láska.
V Slovenskej televízii účinkovala Eva Kostolányiová v muzikáli Mam’zelle Nitouche podľa operety F. Hervého, kde dostala dvojrolu (réžia Jozef Pálka, 1972). Predstavila sa tiež v hudobnej komédie s Ivanom Krajíčkom Buď fit! (réžia Karol Strážnický, 1973), v roku 1974 zaujala ako princezná v rozprávke Podkovičky za korunu (réžia Zora Bachnárová) či v groteske Keď si sám z roku 1975.

Zúčastňovala sa na hudobných festivaloch doma (Bratislavská lýra, Detvianska ruža, Oravské synkopy) i v zahraničí. V roku 1973 reprezentovala Eva Kostolányiová Československom spolu s Vladom Oravcom na festivale v írskom Castlebare, v roku 1972 sa zúčastnila na Bratislavskej lýre, kde ňou interpretovaná pieseň Farebný sen získala Cenu diváka a duet s Ľ. Novotným Zmysel nemých slov 2. miesto Ceny diváka. Na Bratislavskej lýre ´73 jej patrila strieborná lýra za duet Chvála humoru, ktorý zaspievala spolu s Karolom Duchoňom. O rok neskôr získala bronzovú lýru za pieseň Dobré ráno želám.

Vo veku 29 rokov zasiahla Evu Kostolányiovú zákerná choroba, proti krorej bola ona i lekári bezbranní.

Ocenenia:

1972 cena sympatií za pieseň Farebný sen (Bratislavská lýra)
1972 2. miesto ceny diváka za duet Zmysel nemých slov s Ľ. Novotným (Bratislavská lýra)
1973 strieborná Bratislavská lýra za pieseň Chvála humoru (s K. Duchoňom)
1973 4. cena za pieseň Tečie voda v Castlebare (Írsko)
1974 bronzová Bratislavská lýra za pieseň Dobré ráno želám

Prierez kariéry:

1956 - 1960 SĽUK
1961 - 1967 Vojenský umelecký súbor kpt. Jána Nálepku
1967 - Tatra revue
1967 - 1970 speváčka v súbore Ľubo Belák kvintet
1970 - Orchester Braňa Hronca
1972 - vlastná skupina HEJ

tvorba

2006 - CD 20 naj (Opus)
2002 - CD Zlatý kľúč
1995 - CD Tak málo stačí
1994 - MG Hviezdna láska
1988 - MG Piesne
1972 - LP Eva Kostolányiová



bibliografia

Kopeliovičová-Sebová, G - Bruna, M.: Tak málo stačí. Bratislava, 1995

Eva Kostolányiová

Ako pätnásťročná účinkovala v Slovenskom ľudovom umeleckom kolektíve (SĽUK) a od r. 1960 vo Vojenskom umeleckom súbore kapitána Nálepku. V rokoch 1967 - 1968 speváčka Mestského domu kultúry a osvety v Bratislave. Od r. 1968 je slobodná umelkyňa. Najskôr vystupovala s kapelou Ľuba Beláka. Potom účinkovala ako speváčka v orchestri Braňa Hronca, s ktorým absolvovala vystúpenia doma aj v SRN, Švédsku a Švajčiarsku. Neskôr spievala so skupinou Modus. Po založení vlastnej skupiny Hej vystupovala v Bulharsku, Poľsku, Sovietskom zväze a na Kube. Mala príjemný hlas, kultivovaný prejav a pekné tanečné pohyby. Jej repertoár tvorili väčšinou piesne lyrické a melodické. Jej piesne často zneli v Slovenskom rozhlase a v Slovenskej televízii (uviedla sa programom Vyberte si pesničku). Naspievala a nahrala viac populárnych piesní, ktoré vyšli na singloch a 1 LP - Príma panoptiku, Ruka s kvetom, Luna sype zo zástery, Kade chodieva láska a mnohé iné. V roku 1972 úspešne zvládla hlavnú úlohu Nitušky v televíznej úprave známej operety Mam´zelle Nitouche. Ocenenia ziskala aj na festivale populárnej piesne Bratislavská lýra - r. 1972 za pieseň Farebný sen, II. miesto za Cenu diváka v duete s Lubošom Novotným za pieseň Zmysel nemých slov a v r. 1974 za pieseň Dobré ráno želám. Zúčastnila sa medzinárodného festivalu populárnej hudby v írskom Castelbare s V. Oravcom. Ako 29 ročnú ju postihla zákerná choroba, ktorej v roku 1975 podľahla.

Diskografia

• (1972) Eva Kostolányiová - Opus, LP
• (1988) Piesne, LP
• (1994) Hviezdna láska - RB, Rádio Bratislava
• (1995) Tak málo stačí - Opus
• (2002) Zlatý kľúč - RB, Rádio Bratislava, CD
• (2006) 20 Naj - Opus EAN 8584019 273027, CD

Externé odkazy

• Osobnosti.sk
• Kostolányiovej piesne rozdávajú radosť i dnes - pravda.sk
• Video: Eva Kostolányiová - Dobré ráno želám Vám
• Video: Eva Kostolányiová a Michal Dočolomanský - Smoliar