Ľubo BELÁK, hudobník, skladateľ, publicista a producent o divokom dnešku. Slovensko sa momentálne zmieta v politickej a spoločenskej kríze.  Tá vyvrcholila vraždou novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej, ktorá odštartovala masívne protestné hnutie. Medzitým sa požiadavky organizátorov protestov presunuli do politickej roviny a vyšetrenie tragédie dvoch mladých ľudí ustúpilo skôr do pozadia.  Umelecká obec s výnimkou už predtým aktívnych protikoaličných jedincov skôr mlčí. Signalizuje to rozštiepenosť či rezignáciu tvorivých ľudí na Slovensku?

• Slovensko má s magickou osmičkou v letopočte historicky veľké problémy. Aj tento rok zažívame turbulentné dni, ktoré, žiaľ, opäť neveštia nič dobré. Ako vnímate dnešok vy?

To, že zomreli dvaja ľudia za záhadných okolností, šokovalo verejnosť. Následne bola ich smrť umelo spojená s politickou mocou, ktorá už dvadsaťosem rokov pravidelne zlyháva. Zaplnili sa námestia. Opäť sú ľudia na uliciach ako v roku 1989 a štrngajú kľúčmi. Svet sa však za tých dvadsaťosem rokov zmenil. Urobiť niečo nezištne sa stáva absurditou a je vystavené posmechu. To všetko sa odráža na nevšímavosti väčšiny o veci verejné. Veľkú úlohu tu zohráva nedostatok kultúrnych impulzov a tvorby kultúrneho prostredia. Všetko je orientované na spotrebu a kultúra, ktorá vždy vedela prispieť k prosperite a zjednocovala spoločnosť, je nahradená zábavou a hrou. Z politiky sa stal futbalový zápas akejsi koalície a opozície. Mlčiacich divákov majú dosť. Politici nezodpovedne vytvárajú atmosféru, keď jedni kričia a druhí z obavy, že sa stanú terčmi nenávistnej kritiky, mlčia. Strach opäť zavítal k nám.

• Pomerne nečitateľnú úlohu zohral a zohráva v danej situácii prezident republiky Andrej Kiska. Zdá sa, ako keby sa vzďaľoval pozícii nestranného arbitra vnútropolitických sporov.

Odpovedal by som otázkou. Dokedy bude podvodník bývať v prezidentskom paláci a dokedy bude bývať premiér v dome podvodníka? Obe otázky boli doteraz legitímne, pretože sa zakladajú na zrejmých faktoch. Odstúpením premiéra je časť otázky zodpovedaná, a čo s tou druhou? Prezident Kiska sa správa ako triedny nepriateľ tých občanov, ktorí ho nevolili a nevolili ani súčasné opozičné strany a straničky. Určite je jeho správanie v rozpore s povinnosťami prezidenta, nehovoriac o tom, že morálne zlyhal. Navyše porušil zákon o výške použitých finančných prostriedkov na voľbu prezidenta. Osobne je pre mňa nielen nedôveryhodná osoba, ale mám podozrenie z činnosti namierenej proti suverenite Slovenskej republiky. Myslím tým srdečné vzťahy s Georgom Sorosom, ktorý je vo svete, ale aj u nás známy ako podporovateľ aktivít smerujúcich k vzniku Otvorenej spoločnosti a zániku suverénnych štátov.

• Verejnoprávne médiá, konkrétne RTVS, prešli za ostatných päť rokov badateľnou transformáciou. Lenže pozícia RTVS v prípade udalostí odohrávajúcich sa v týchto dňoch je pomerne nejasná. Ako ju vidíte vy?

RTVS za Václava Miku s podporou Mareka Maďariča spravila v hospodárskej a programovej oblasti veľký krok vpred. Na dokončenie reformy RTVS bolo treba urobiť posledné dva kroky. Zvýšiť koncesionárske poplatky, aby bol zabezpečený plynulý chod organizácie, a schváliť nový zákon o voľbe riaditeľa. Zatiaľ je RTVS v neústavnom režime. Mala by patriť verejnosti. Hovorím o aktívnej kultúrnej verejnosti, ktorá potrebuje moderné kvalitné médium s objektívnymi, nestrannými a nestraníckymi informáciami a ktorá tvorí, uchováva a šíri kultúrne bohatstvo našej krajiny.

• Často sa hovorí o takzvanej „oligarchizácii“ našej spoločnosti, to znamená o sústreďovaní vplyvu na spoločnosť do rúk pomerne úzkej skupiny ľudí. Nie je potom paradoxom, pokiaľ sa umelcov týka, dochádza k štiepeniu či rozdrobovaniu ich postojov? Neexistuje tu napríklad spoločná platforma založená na slovenskom kultúrnom dedičstve.

Naši zbohatlíci, inak to nemožno nazvať, sú významnými hráčmi v pozadí politiky. V súčasnosti nepoznám ani jednu stranu, rátam k nim aj „vznikajúce“ strany, nezávislé od ich peňazí. Môžu si za ne kúpiť nielen politika, ale aj celú politickú stranu. Umelci v súčasnosti majú len dve možnosti. Buď tvrdohlavo idú za svojím cieľom, alebo ako prostitútky za peniaze spravia všetko. Pozrite si niektorých „revolucionárov“, ktorí sa dennodenne objavujú v televíznych brakoch a reklamách. Tých pár, ktorí naozaj za niečo stoja a sú uznávaní aj vo svete, sa až na malé výnimky k politickým a spoločenským problémom nevyjadrujú. Nepotrebujú to. V súčasnej tvorbe cez nahromadený umelecký odpad sa len ťažko presadí dielo so silným etickým posolstvom.  Dnešný svet funguje inak. Odmietli sme Boha a ničím sme ho nenahradili. Platí to najmä v kultúre. Preto dnes hovoriť o nejakom kultúrnom fronte, akejsi zomknutosti tvorcov v mene nejakej idey  je skôr spomienkou na minulosť. Niet angažovanej kultúry, niet kultúrneho frontu. Zabudli sme na minulosť, z ktorej by sme sa mali poučiť, a tak kultúrny odkaz našich predkov je len hračka pre pár zberateľov a nadšencov.

• Nemohli by tvoriví ľudia s patričným morálnym a etickým kreditom viac urobiť pri hľadaní východiska z momentálnej situácie, ktorá zatiaľ prináša iba spoločenské napätie a neistotu?

Tvorivosť je to, čo sme po malých dávkach dostali od Boha. Nevážime si to. V prvom rade je to pokora, ktorá vytvára priestor na tvorbu. Tej je však v dnešnom svete pramálo. Národným športom nielen v politike je šliapať po dôstojnosti druhých. Vysmievať sa pravde a nahlas šíriť lož. Morálny záväzok vystúpiť z radu a ozvať sa proti tomu považujem v súčasnosti za hrdinstvo. Sprievodným javom týchto dní je atmosféra strachu.  Dnes napriek slobode slova, čo je jedným zo základných ľudských práv,  po vyjadrení nepopulárneho názoru na politiku nasleduje okamžité odsúdenie, a ak by bolo možné aj poprava. Nadávky, hrozby, arogantné správanie, to všetko ľudí zastrašuje. Aj na základe vlastných skúseností som zažil, že priatelia sa zrazu stali nepriateľmi a mal som pocit, že som svojím názorom niekomu ublížil. Preto aj moja odpoveď na otázku, ako by mali pomôcť tí, ktorí majú v sebe kúsok tej Božej iskry tvorivosti, je vlastne výzva na šírenie pozitívnej energie. Inými slovami, nenechať so sebou manipulovať, hľadať a overovať si fakty a otvorene sa stavať proti lži a pokrytectvu. Verím na čestných ľudí. Na Slovensku je ich väčšina. V priestore, najmä mediálnom, kde niet morálky, niet ani morálnych autorít. Dnes i napriek tomu takéto autority určite existujú, len sa nedostanú cez bariéru tendenčných médií, a tak žijú v anonymite.

Zhováral sa  Maroš M. BANČEJ – Foto: Peter PROCHÁZKA