Sedím pri počítači, googlujem....a nie je mi dobre. Na rozdiel od Jakubiskovho filmu „Sedím na konári a je mi dobre“, ktorý bol plný smutnokrásneho optimizmu, posedenie pri monitore mi začína naháňať zimomriavky. Aj napriek presvedčeniu, že Orwellov román 1984 bol iba neuskutočniteľnou fikciou, sa v živote stále častejšie stretávam s jeho newspeakom a názorom, že „Sloboda je otroctvo“. Presnejšie, tie stretnutia sú zväčša na internetových diaľniciach, či už vedených pod zemou, alebo neviditeľne vo vzduchu. Tvrdenie, že svet sa mení je nezmysel. Vzniká len nový druh Homo technician, akési splynutie Homo sapiens s technikou. Zmenila sa aj realita okolo nás. Jednoducho sme opustili zaprášené cesty a vodu z prameňa, a nahradili sme ich umelými kĺbmi, srdcovými chlopňami, zubami, smartfónmi a e-shopmi. Z analógových upotených postavičiek sa z nás stávajú klonovaní herci v počítačovej hre na demokraciu. Niečo podobné ponúka už aj internet. Volá sa to Second Life (Druhý život). Môžete si zakúpiť akúkoľvek identitu, fyzickú zdatnosť, priestor, kde chcete žiť a veľa ďalších lahôdok, ktoré by ste v reálnom svete len ťažko získali.

Neobišlo to ani Slovensko, kde sa schyľuje k ďalším voľbám (2020) a k novým politickým Facebookerom. Už sme si zvykli, že politická kortešačka sa odohráva najmä na internete, v smartfónoch a počítačoch. Doby plagátikov, naivných televíznych reklám a pivných verejných vystúpeniach na námestiach sú za nami. Pred nami je virtuálna realita, v ktorej sa stretávame s avatarmi nielen v 3D hrách ale aj v živote, ktorý sa len podobá na ten ozajstný. Dôležitejším ako program novej politickej strany, je nový počítačový softvér s politickým Avatarom, ktorý ponúka viac komfortu, menej aktivity a samozrejme zábavu podobnú sledovaniu futbalového alebo hokejového zápasu. Aj na Slovensku máme svoj Silicon Valley (v preklade Kremíkové údolie) kde sa rodí náš domáci Second Life. Ponúkam malú prechádzku po vygooglovanom slovenskom politickom chodníčku s internetovými stopami.

Na začiatku bola bohyňa ESET (po grécky Izis, po francúzky Isis). Egyptská manželka vládcu podsvetia Usireva (známy aj ako Oziris) a matka sokolieho boha Hora, ktorá zamotala hlavu celému Egyptu. Neskôr sa ESETin kult rozšíril po Stredomorí. Využili ho aj slobodomurári, Ilumináti a scientologisti, ktorých fascinoval príbeh ženy, prvej manipulátorky v boji o moc. Ovládnuť svet zahalený tajomstvom šifier a záhad. To bola doktrína záhadných architektov, ktorí sa objavili vždy tam, kde sa bojovalo o moc. Záhadné je aj to, prečo ich úsilie nebolo nikdy korunované viditeľným víťazstvom. Jednou z možných odpovedí bolo to, že ich suma vedomostí o svete a živote ľudí im potvrdzovala, že svetská moc neustále zomiera a znovu sa rodí. Opätovne ju treba zdvíhať z prachu dejín a iniciovať v osobách kráľov, cisárov, pápežov, politikov, premiérov a prezidentov. Vždy boli údajne pri tom bez zanechaných odtlačkov prstov a stôp v blate dejín.

Slovensko môže byť hrdé. Tiež máme svoju ESET, aj keď len s.r.o., úspešnú softvérovú spoločnosť, ktorá sa takmer u každého z nás udomácnila s heslom „Ochraňuj a slúž“. NOD, antivírusový program využívajúcu technológiu „Live Grid“ je nainštalovaný vo väčšine počítačov, a nielen u nás. Pravidelne po zapnutí počítača prebehne pre nás utajený algoritmus, ktorý prelustruje, čo v počítači máme, s kým sme komunikovali, a čo si myslíme. Potom vyhlási, že sme chránení proti vírusom, spamom, phishingom a iným zákerným digitálnym onemocneniam, ktoré sa šíria po internete. Už je aj v smartfónoch, takých vreckových minipočítačoch, kde si každá aplikácia žiada prístup k tým najrôznejším informáciám. Ak ich nepovolíme, nemáme šancu využiť pohodlie digitálnych pomocníkov. Jednoducho sme v pasci vlastnej pohodlnosti a lenivosti. Priznajme si, bez internetu, počítačov  a smartfónov sme bezradní. Naše otroctvo je dobrovoľné, dokonca žiadané. Orwellove „Sloboda je otroctvo“ je tu. Nechceš? Nemusíš, ale o čo prichádzaš?

Poviete si „No a čo? Veď je to len svet techniky a komunikácie, nech sa vŕtajú v našich digitálnych dušiach!“ Iste! Len s malým rozdielom, že majitelia týchto „obľúbených anti(?)vírusových“ softvérov vstupujú do politiky. Treba zvoniť na poplach? Pred nedávnom sa z politického oparu vynorili dve zbrusu nové nezávislé(?) politické strany. Progresívne Slovensko na čele s Ivanom Štefunkom a Spolu – občianska demokracia s Miroslavom Beblavým. Obe vyhlasujú, že „nestojí za nami žiadny oligarcha“. Dobre sa to počúva, stačí však malá jazda dostupnými informáciami a už prvý stranícky zákon o nezávislosti vyvoláva červené otázniky. Sú to najmä mená Anton Zajac, Maroš Grund, Miroslav Trnka, Peter Paško a Richard Marko. Kam ich zaradiť? Sú to spolumajitelia, spolupracovníci, partneri už spomínanej spoločnosti ESET, s.r.o. Ich mená sa zrazu objavujú aj vo verejnom priestore.  Miroslav Trnka zakladá nezávislú(?) nadáciu Zastavme korupciu. Ich vďačným sponzorom je Anton Zajac. Nadácia má ušľachtilé ciele, bojovať proti korupcii. Zvláštne, kto by to povedal do ľudí, ktorí prichádzajú práve zo sveta, kde korupcia má nielen formu odovzdávania obálok. Sú to najmä vzťahy a kontakty medzi podnikateľmi a politikmi. Ja tebe a ty mne. Už za socializmu sa tomu hovorilo socialistická známosť, službičky, ktoré na prvý pohľad nič nestoja, ale veľa prinášajú. V nadácii sa objavujú ďalšie zaujímavé postavy. Zakladateľ reklamnej agentúry MARK BBDO, študent politickej komunikácie na UK, v americkom Michigane a britskom Leeds, redaktor Trendu a SME, bývalý pracovník Kancelárie prezidenta Andreja Kisku, študentka komunikácie v americkom Illinois, študentka manažmentu na City University of Seattle a ESADE v USA, či aktivista Transparency International. Všetko medzinárodne vyškolení odborníci na politický manažment.  Medzi inými sa tam objavil aj populárny Marián Leško, politický komentátor SME a Trendu, inak televízny zabávač.

Ďalšou nezávislou(?) inštitúciou je Denník N. Medzi členmi redakčnej rady sa objavil ďalšie zaujímavé mená. Priamo z prezidentskej kancelárie prichádza Martin Bútora. Michal Meško, riaditeľ Martinusu, sa zase netají podporou strany Progresívne Slovensko. Nič by na tom nebolo, až na to, že denník žije najmä za výdatnej finančnej pomoci ESET s.r.o.

Aj v školstve sa spoločnosť vynára ako štedrý darca. V priestoroch Slovenskej technickej univerzity prezident Kiska otvára Výskumné centrum ESET. Obsahom výskumu je najmä oblasť informačnej bezpečnosti. V preklade je to obrana proti novému druhu svetových konfliktov, ktoré pokojne môžeme nazvať informačnou vojnou. Preto tento „obranný prostriedok“ (samozrejme ide opäť o softvér) možno prirovnať ku kalašnikovu, atomovým ponorkám, či balistickým strelám. Ide o digitálne zbrane namierené proti nepriateľom cez internetové siete. Niekedy sa však obrana stáva agresorom.

Pri vzniku ďalšej politickej strany Miroslava Beblavého Spolu – občianska demokracia „ sa opäť vynára Anton Zajac so slovami „Neverím že súčasná vláda má záujem a schopnosti riešiť skutočné problémy a priority Slovenska a jeho občanov.“ A tak podporil okrem Progresívneho Slovenska aj ďalšiu politickú stranu.

V sieťke (či mriežke, grid) ESET sa ocitol aj Andrej Kiska, ktorý aktívne pomáha v oblasti Startup-ov. Dokonca v rámci svojej návštevy USA na jednom zo stretnutí s miliardárom Georgom Sorosom a Barakom Obamom hovorí: „Som rád, že sme dokázali v spolupráci s Google zorganizovať konferenciu V4, kde sa predstavili inovatívne firmy z nášho regiónu. Bol to dobrý pocit počúvať mladých ľudí, ako predstavujú svoje nápady a úspechy,“ Nič by na tom nebolo, keby pracovník firmy Google nepatril k sponzorom strany Progresívne Slovensko. V septembri 2017 sa slovenský prezident stretol s bývalým belgickým premiérom Guyom Verhofstadtom, ktorého pozvala pre zmenu strana Progresívne Slovensko na zatraktívnenie svojej prezentácie.

Nové „nezávislé“ strany s podporou ESET s.r.o začali loviť aj vo vodách iných politických strán. Prvou lastovičkou je Martin Poliaček zo strany SAS. Hovorí sa aj o súčasnej ministerke spravodlivosti Lucii Žitňanskej, ktorá v kauze hotela Carlton zohrala takmer ústrednú postavu. Očití svedkovia zásahu bezpečnostnej služby pri vyvádzaní konateľov(!) hotela z priestorov Carltonu potvrdili, že celá akcia bola údajne telefonicky konzultovaná práve s ňou. Čo na tom? Spolumajiteľmi nehnuteľnosti sú Maroš Grund a Rudolf Hrubý z predstavenstva ESET s.r.o. Proti nim stál starší startup-ista, jeden z konateľov, Erik Mikurčík, ktorý v dobrej vôli ponúkol partnerstvo dvom podnikateľom dúfajúc, že firma ESET je výkladnou skriňou slovenského biznisu, kde česť a slušnosť víťazia nad hrubou silou a aroganciou. Žeby sa dopustil omylu? Z partnerstva sa stal súboj o nehnuteľnosť Carlton, ktorý obaja eseťáci vyriešili hrubou silou a údajne za výdatnej pomoci terajšej ministerky spravodlivosti. Možno to bol len pokus o ohováranie, keby zrazu pani ministerka nevyvolala nákup nového softvéru za desať miliónov eur s tým, že práve zastaralý systém Corwin bol príčinou neoprávneného zápisu nových konateľov v kauze hotela Carlton, ktorý Mikurčíka pripravil nielen o podnikateľský podiel, ale z večera do rána bez vlastného pričinenia sa stal zločincom. Zastaralý softvér si to spolu s Mikurčíkom odniesol bez dodatočnej opravy a pani ministerka sa pravdepodobne pri nasledujúcich voľbách ocitne na kandidátke jednej z eseťáckych strán. Veď desaťmiliónový nový softvér a nezákonná zmena v obchodnom registri si to zaslúži. Do radu na nový stranícky post sa hlási aj Lucia Ďuriš Nicholsonová, ktorá sa ponúkla zastúpiť zdiskreditovaného Kisku pri ďalších prezidentských voľbách. Čo asi tomu hovorí jej terajší šéf SaS, Richard Sulík?

Sedím pri počítači....a je mi to jasné. Takto sa robí nezávislá(?) politika, vznikajú nové nezávislé(?) strany a pletie sa nová sieťka, či mriežka s jediným cieľom „získať politickú moc“, ktorá je zatiaľ na Slovensku stále len bojom o peniaze a vplyv. Žeby sa na Slovensku stal zázrak a politika by sa s príchodom nových strán stala cnosťou a byť poslancom by bolo cťou? Skupinka ESET to ešte nemá vyhraté. Významne sa jej nevydaril súčasný stardup prezident, ktorý pri spustení softvéru Voľby prezidenta nepriznal farbu a tak časť aj jeho vyhodených peňazí je nenávratne stratená. Kto by znova volil podozrivého z podvodu, ktorý z rukáva vyťahuje ľútosť, naivnú nevedomosť a falošnú pokoru až vtedy, keď mu prídu na jeho finančné machinácie a kúpu ukradnutého pozemku v srdci nášho stále „neprogresívneho“ Slovenska. Eseťácky Denník N síce chrlí pozitívny obraz prezidenta Kisku s naučenými frázami a nekonečne dlhým úškrnom, ale nezmení skutočnosť, že prezident z predmetu etika prepadol. Brať si ho za vzor sa neoplatilo ani pánovi Drahošovi, ktorý chcel českých voličov pri voľbe prezidenta presvedčiť, že zmena je Kiska. Rovnako by to na Slovensku skončilo aj pri ďalšej voľbe prezidenta v roku 2019. Nebude zo psa slanina, ani z vlka baranina, hovorí staré príslovie.

Sedím pri počítači......a rozmýšľam čo robiť? Ako ja, červík plaziaci sa po hrboľatej zemi môžem čokoľvek podniknúť vo vodách takejto malej slovenskej „slobodomurárskej“ sieťky, architektov slovenskej politiky. Veď o nás vedia všetko. Zapneme si počítače, podobne ako milióny ľudí na svete a majitelia digitálnej bezpečnosti NOD si priamo v nich zalistujú ako v osobnom kalendári nášho súkromia. O chvíľu vypľujú nový počítačový program Voľby 2020. Jediné, čo mi ostáva, je odinštalovať si bezpečnostný softvér ESET NOD a nahradiť ho iným softvérom, Kasperskym. Podobne ako americký prezident Trump. Ten spravil pred nedávnom to isté, len v opačnom garde. Vymazal softvér Kaspersky a chce si nainštalovať....(ESET NOD)?

V Bratislave, 8.2.2018

Ľubo Belák