Často v spomienkach nadávame na socializmus minulého storočia, kedy cenzúra a strach zatvárali nielen ústa umelcom, ale celým divadlám.

Mám na to osobnú spomienku, kedy pre nežiadúcu politickú satiru divadla Tatra revue, boli začiatkom sedemdesiatych rokov všetci herci spolu s mojim otcom Michalom Belákom vyhodení na dlažbu a dvere kabaretu sa na večnosť zavreli. Socializmus sme vymenili za demokraciu, ale v slobode slova sa na javisku a televíznej obrazovke takmer nič nezmenilo. Tu sú príklady.

Demokratka Merkelová a extrémista Kotleba sa zrazu stretli. Kde? Na poli umenia, kultúry, literárneho textu. Aj keď sa osobne nepoznajú, obaja stáli a stoja pred rovnakým problémom moci. Načo sú nám politici? Odkiaľ pokiaľ by si mali prisvojovať právo na pravdu?

 Náš domáci „demokrat“, banskobystrický župan Kotleba sa blysol svojim prerušením divadelného predstavenia Kováči, ktoré nezištne zahrali pred županom ochotníci divadelného súboru Jána Chalupku z Brezna. Dovod? V predstavení sa: „...používali krajne expresívne výrazy ako „nakopať riť“, „rozbiť papuľu“, alebo „kurva“. Frekvencia týchto výrazov sa stupňovala až do stavu, kedy sa začalo hovoriť o „srbských hovnách“ a „slovanských lajnách“ (oficiálne vyjadrenie BBSK). Pred tým Kotleba už stihol nepodpísať dotáciu Divadlu štúdia tanca na festival Dni tanca v Banskej bystrici pretože „nemá záujem na rozvoji tohto smeru dekadentného 'umenia´“.

Domnievate sa, že niečo také, ako zrušiť festival, alebo zastaviť predstavenie je možné len u nás? Omyl! Akoby v tandeme so Slovenskom prepukla aféra v Nemeckej ZDF. Dobre čítate. V rozvinutom demokratickom štáte sa demokraticky zvolení politici tvrdo postavili proti populárnemu humoristovi a satirikovi Jánovi Böhmermannovi. Pokiaľ sa Kotleba našim divadelníkom len vyhrážal, pani Merkelová okamžite po zverejnení videa Erdowie, Erdowo, Erdogan so satirickým textom humoristu, ktorý v ňom ostro kritizoval tureckého prezidenta Erdolana, vyhovela žiadosti napadnutého tureckého politika a sľúbila mu urobiť poriadok s autorom satirického textu. Verejne vyhlásila, že bude žiadať vyšetrovanie pre porušenie zákona. Mala sa o čo oprieť. V demokratickom štáte majú doteraz zákon, ktorý zakazuje urážať cudzích predstaviteľov štátu. Videoklip bol odvysielaný 17. marca v TV NDR. Po odvysielaní a oficiálnom proteste urazeného prezidenta bol na príkaz „zhora“ videoklip vymazaný z databáz nemeckej televíznej siete. Cenzúra ako Brno, teda ako Merkelová.

O čo išlo?

V prvom rade o text, ktorý humorista napísal na známu pieseň nemeckej novovlnovej speváčky Nena „Irgendwie, Irgendwo, Irgendwann“ z roku 1984. Tu je voľný preklad paródie Jána Böhmermanna do slovenčiny:

Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Žije si na vysokej nohe Boss z Bosporu
Zo slobody slova mu opuchol krk
Preto potrebuje veľa šálov
Erdogan hovorí fistulou

Novinár, ktorý napísal článok,
ktorý sa Erdoganovi nepáči
už ráno sedí v base
a redakcia je zatvorená
Dlho nepremýšľa (Erdogan)
a vyráža do noci so slzným plynom a vodnými delami

Buď na neho milý, má ťa v hrsti
Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Dozrel čas pre jeho veľkoosmanskú ríšu
Erdokedy, Erdokde, Erdogan

Rovnaké práva pre ženy?
Tie dostanú tiež výprask
Sú volebné výsledky zlé?
To tiež dá do poriadku
 (I like to move it move it)

Kurdov nenávidí ako mor
Tých zbombarduje oveľa radšej
než veriacich bratov naproti v ISIL

Daj mu svoje peniaze
 a postaví ti utečenecký stan
Erdokedy, Erdokde, Erdogan
Jeho krajina je zrelá
na vstup do EU,
Erdogan kašle na demokraciu
"Tschü mit ü!" zvolá Erdogan
A odchádza smerom k západu slnka

Pre dopovedanie významov textu boli vo videoklipe použité dokumentárne zábery, ktoré potvrdzovali, že Erdogan žije na vysokej nohe, že často nosí šál, že turecká polícia rozohnala demonštráciu žien vodnými delami, že v Turecku väznia nepohodlných novinárov a bombardujú radšej Kurdov ako ISIS.

Tento text natoľko naštval Recep Tayyip Erdoğana, tureckého prezidenta, že sa jeho protest proti videu dostal diplomatickou cestou až k Merkelovej, nemeckej kancelárke. Reakciu už poznáte.

Mladý humorista Jan Böhmermann nelenil a aj pre podpichovanie priateľov pripravil ukážku básne, ktorou chcel poukázať na rozdiel medzi satirou a zámerne vulgárnym a urážlivým textom. Akási satira s pridanou hodnotou.

Báseň nazval jednoducho

Urážlivá báseň (Schmähgedicht)

(voľný preklad)

Blbý ako sud, zbabelý a nervózny
je Erdogan, pán prezident
Jeho gule smrdia ako kebab
To už aj prasačie prdy voňajú lepšie

Je to muž, čo mláti dievčatá
pri tom nosí masku z gumy.
Najradšej trtká kozy
a utláča menšiny.

Drviť Kurdov, zotínať Kresťanom hlavy
A pri tom sledovať detské porno
A potom večer namiesto spánku
si nechá fajčiť so stovkou oviec

Takže, Erdogan je celkom a dokonale
Prezident s malým vtákom

Každý Turek rád piští
Blbé prasa má scvrknuté guľky
Od Ankary po Istanbul
vie každý vôl
že tento chlap je teplý,
perverzný, mizerný a zoofil -
Recep, Fritz, Priklopil
(pozn. - Fritz a Priklopil boli dvaja pedofili stíhaní za únosy a zneužívanie dievčat)

Má hlavu prázdnu rovnako ako svoje vajcia
Je hviezdou každej sexi (gangbang) párty
Pokiaľ mu vták pri šťaní horí
 je to Recep Erdogan, turecký prezident

Pokiaľ by si báseň nechal v šuflíku, prípadne ju predniesol svojim kolegom v redakcii, asi by všetko zostalo pri vyhrážkach nemeckých politikov, presnejšie političky. Žiaľ náš humorista išiel ďalej. 31. marca v televíznom talkshow Extra 3 báseň brilantne uviedol za prítomnosti smejúceho sa a tlieskajúceho nemeckého publika. Nesmiali sa však politici. Odpoveďou bol „politický“ dištanc Jána Böhmermanna, ktorý si pár mesiacov oddýchne od televízneho štúdia. Zároveň sa zo strany politikov spustila smršť obvinení a hrozba žaloby podľa:

§ 103 (Nemeckého trestného zákonníka) – voľný preklad
Hanobenie orgánov a predstaviteľov cudzích štátov
(1) Kto urazí cudziu hlavu štátov, alebo, štátnych funkcionárov, členov zahraničnej vlády, ktorí sú v Nemecku oficiálne prijímaní, alebo vedúceho zahraničnej diplomatickej misie, ktorý je akreditovaný na spolkovom území, musí podliehať trestu odňatia slobody nepresahujúceho tri roky, alebo pokuty, v prípade ohováračskej urážky na trest odňatia slobody od troch mesiacov do piatich rokov.
(2) Ak bol trestný čin spáchaný verejne, na schôdzke alebo prostredníctvom šírenia písomných materiálov (§ 11 (3)) použije sa § 200. Návrh na súdne pokračovanie môže tiež podať prokuratúra.

Niekto môže hovoriť o drzosti mladíka, jeho nezdvorilosti používať sexuálne a urážlivé výrazy v básni. Tá drzosť vychádzala z jeho presvedčenia, že satira udiera po hlavičke a nie po zadku. Böhmermannova báseň splnila účel vyprovokovať diskusiu o slobode prejavu, v tomto prípade o slobode umeleckého prejavu aj s rizikom porušenia čudného zákona a chute politikov na revanš. Satira je však neúprosná a tí, ktorí idú s ňou na trh si musia byť vedomí, čo to narobí vo verejnosti. Určite však v demokratickej spoločnosti je nemysliteľné stíhať niekoho za humor, ešte k tomu satiru, ktorá je postavená na výsmechu konkrétnych činov, názorov, ľudí, spravidla politikov, ktorí si to zväčša zaslúžia. Dať náhubok týmto údržbárom slobody slova je aroganciou moci, nielen v Nemecku, na Slovensku, kdekoľvek, kde práve politická scéna trpí na nedostatok slobody a tolerancie.

Satira, ako celá umelecká tvorba je neraz drsná, pre mnohých až nepochopiteľne agresívna. Spomeňme si na satirický časopis Charlie Hebdo, kde na svoju priamosť doplatilo dvanásť ľudí životom.

Svet nie je pripravený na otvorenosť a ústretovosť. Určite si však musíme uvedomiť, že keby nebolo vo svete zlo, trpkosť, panovačnosť, svojvôľa tých, ktorí sú pri moci, zanikla by aj satira. Nemala by sa čomu vysmievať ani v demokracii.

                                                                                                               Ľubo Belák

                                                                                                               23.4.2016