V mojom muzikantskom živote som neraz zavítal do Osla, hlavného mesta severskej krajiny, známej nielen cez cestovateľa Thora Heyerdala ale aj svojou prírodnou krásou. Nikdy by mi neprišlo na um, že takáto krásna krajina môže byť dejiskom krviprelievania, násilia a zla.

Zlo má veľa podôb. Tá najkrutejšia je v podobe zločinu masovej vraždy. Nie je to po prvý raz, kedy ľudstvo zažilo vyčíňanie masového vraha, či už to bol holokaust, vraždenie v Lidiciach alebo v Nemeckej, New Yorku či v Moskve. Vyhasínajú životy bezbranných ľudí v mene nejakého izmu – fašizmu, nacionalizmu, fundamentalizmu, komunizmu.

Ľudský život je nezameniteľná hodnota a tú si musíme brániť najmä vlastnými činmi, pretože sme zaň zodpovední. Že je to nemožné? Nemyslím si to. Tým prvým krokom bude ukázať že sme tu ešte my – občania, ktorým nie je jedno kde žijeme, aké máme zákony, kto nám vládne, kto sa má starať o našu bezpečnosť  a kto čo sľubuje a neplní.  Sme tu ešte my, občania Európy, ktorí žiadajú dôsledne chrániť demokraciu pred zlom.

Som presvedčený, že čin nórskeho zabijaka bol dôsledkom spoločenskej atmosféry, ktorú dnes zažívame. Neriešením globálnych otázok ľudstva, prehlbovaním rozdielov medzi ľuďmi, honba za materiálnymi hodnotami a za absolútnej absencie záujmu o kultúru, ľudskosť, prirodzenosť, spolupatričnosť, vzniká priestor pre nevraživosť, zlobu, extrémizmus a napätie. Kultúra je jazykom ľudskosti a bez nej dostáva priestor nenávisť, agresia a zločin. Valí sa na nás zo všetkých kanálov. Ľudia sa prestali stretávať na uliciach, v parkoch alebo rodinách. Nahradili ich supermarkety a internetové siete. Liekom je návrat kultúry tam, kam patrí. Zo skanzenu, kam sa chodí len vtedy, keď sa niečo stane, do života, do ulíc, rodín, ale aj do parlamentov a zasadnutí vlád.

Krutý šialenec z Nórska nazval Slovensko krajinou, ktorá podľa neho najmenej rešpektuje odlišnosti a preto ho zaradil na prvé miesto. Nielen jemu, ale všetkým nacionalistom, xenofóbnym šialencom a extrémnym radikálom odkážme, že u nás to neplatí. Väčšina slovenských občanov je tolerantná k iným národom, inej farbe pleti, inej sexuálnej, názorovej orientácii, inej viere. Tieto odlišnosti spája jedno – ľudský život, ktorý si cením ako najvyššiu hodnotu a som presvedčení že aj vy.

Zvonia na deň — mne na noc. Oj, srdce, nežiali:
my skoro spať musíme, bo sme skoro vstali!
Spať večne — kto to káže? Boh? — ľudia, tyrani! —
Z polcesty, z sveta môjho, ja ľuďmi vyhnaný!
Oj, ľudia, ľúti ľudia, vy draví šakali!
brať život! skiaď to právo? — či ste ho vy dali?!