Pohreb jednej politickej strany
Mali by sme žiť v právnom štáte. Ale aj keď sa postavíte na hlavu, z toho právneho štátu vidíte len pokuty, hrozby, vyhrážky a v neposlednoém rade karneval, ktorý rozpútali politické strany v parlamente. Určite si nejeden z nás položí otázku. Kto to všetko zaplatí? Netreba ísť ďaleko. Odpoveď je - My všetci. Jediné zadosťučinenie je, že to platíme naozaj všetci. Aj tí péesáci, kádeháci, smeráci, esenác a kdejakí ďalší. Aj tí, ktorí chodia na námestia a maľujú si transparenty. Určite to zaplatil aj ten krivák, ktorý strieľal na premiéra. Neplatíme len divadelné predstavenie, ale aj každého, ktorý tieto šou organizujú a sami v ňom účinkujú ako hlavné postavy. Zbytočne máme Fond pre umenie a Audiovizuálny fond. Peniaze na parlamentné divadlo tečú bez výberu priamo zo štátnej kasy. Podľa zákonov, ktoré sú vlastne namierené proti tým, kto to platia, občanom.
Súčasnosť priniesla aj nové formy kradnutia. Okrem peňazí sa kradne aj čas, kedy by sa mali schvaľovať zákony. Volá sa to obštrukcie. Opäť povolené zákonom. Posledným výmyslom ako obrať štát, teda nás, o peniaze bol skutočne geniálny nápad, nechať si politickú kampaň zaplatiť v mene ústavného práva na referendum. A nie sú to malé peniaze. Koncom týždňa sme boli svedkom takejto lúpeže v mene zákona, kedy si drobnostrana „Demokrati“ pod hlavičkou referenda nechali zaplatiť letnú propagačnú kampaň. Urobili to so zámerom, že im to pomôže pri najbližších parlamentných voľbách, ktoré budú bohvie kedy. Dokonca si nedali ani prácu nad scenárom referenda. Z troch otázok, kde jedna bola protiústavná, boli dve ukážkou akejsi jedovatej sliny opozičnej stany, ktorá toho už za krátky čas svojej existencie napáchala dosť. Beztrestne, bez výberového konania, akéhokoľvek schválenia, drzo a provokatívne. Nie aby niekomu pomohli, kto je v núdzi, alebo je mu siahnuté na jeho základné životné potreby. Nestačilo, že spreneverili štátny majetok s panfletom o pomoci bojujúcej Ukrajine, podpisovali nezákonné zmluvy a zbytočne naháňali ľudí na testovanie národa, či nie sú nakazení.
V kvantovej fyzike platí, že minca má zároveň dve strany, ktoré sú súčasne viditeľné a zmerateľné v reálnom čase. Dokonca sa dá simulovať priebeh kvantových prípadov, len tak na papieri. Firma „Demokrati s.r.o“ to zobrala veľkou lyžicou. Predpoklad, že to strane pomôže, nevyšiel. Práve naopak, väčšinu ľudí naštvali, že si robia za štátne peniaze svoje PR. Zároveň podviedli svojich priaznivcov predpokladom úspešnosti referenda. Druhá strana mince však ukázala, že si za naše peniaze vykolpala hrob aj s Dorotkou Nvotovou, ktorá sa tiež ako veľká hudobná hviezda zúčastňuje na tomto podvode. Určite si už dnes uvedomili, že ich „Demokratické referendum o ničom“ znamená pre nich otvorený hrob, do ktorého si poukladajú svoje politické „úspechy“ a navždy sa do dejín parlamentnej demokracie zapíšu ako čierna ovca slovenskej politiky.
Želajú im to všetci tí, ktorí chcú žiť normálne, bez strachu o ceny plynu a elektriny, nedostatku bytov pre mladé rodiny a hororové ceny v supermarketoch. Divadlo s názvom Referendum 2026 sa hrubou čiarou zapíše do dejín Slovenska ako výstraha pred cunami. Našťastie to “demokratické“ sa nedostalo ani na breh, kde by stihlo napáchať väčšie škody.
A čo na to právny štát? Mlčí. Namiesto toho, aby tých, ktorí to ako zločinecká skupina spáchali, a ešte si dali nálepku demokrati, nestíhali najmenej za nekalú súťaž, ak nie za zradu demokratických hodnôt a hlásaní názorov nezlučiteľných s právnym štátom. Určite by sa našiel aj zločin potierania práva istej časti občanoiv občanov. Tento moderný neofašizmus prerástol politický systém, ktorý sa musí začať brániť. Zostáva dúfať, že tento pohreb jednej „demokratickej“ strany sa už nikdy nezopakuje. Na to však by na Slovensku mala fungovať nielen finančná správa a daňový úrad s políciou, ale aj právo väčšiny občanov potrestať, tých, ktorí s úsmevom na tvári ničia túto republiku.
Ľubo Belák
6.7.2026








