Rocking Blava

Nie je každá sobota rovnaká. Tá 16. marca bola rocková. Fedor Frešo, sideman všetkých stredoeurópskych rockových skupín zavolal do zbrane rockerov a bigbiťákov z celej Bratislavy. Dokonca mali prístup aj dôchodci, samozrejme za normálnu cenu vstupenky, čo nebolo málo. Ja som mal šťastie. Martin Valihora, môj synovec, ma pozval. A tak sme „rodinne“ vstúpili do RANDALU, kde sa to všetko spustilo a rozpustilo. Marian, Peťo, Dušan, Rasťo, Janko, prišlo ich dosť, čo sa prehupli cez šesťdesiatku. Nebola to však gerontologická párty. Hrali aj mladší. Vlastne Peci už nie je najmladší, ale je to 80ies, pokiaľ my sme 60ies. Spočiatku som držal tempo. Chodil som z jednej do druhej sály a vytešoval sa nad zvukom gitár. Po pár hodinách som však pristál v bare s Jankom Lehotským a posiloval sa v rytme červeného vína. Poslednou kvapkou bratislavského bigbítu bolo Collegium musicum. Fedor odpískal záver a ja spolu s Darinkou, to je moja stále verná manželka, sme vypadli domov. Pod ramenom som stískal novú knihu Rocková Bratislava. Zabudol som hneď v úvode poznamenať, že celá rocková oslavovňa bola zorganizovaná ako krstiteľnica tejto knihy. Zostavili, napísali, zoradili a podpísali sa pod ňu Fedor Frešo a Tomáš Berka. Až doma pri pohári piva som si ju prelistoval. Boli sme tam všetci. Dokonca aj tí, o ktorých som ani netušil, že kedysi hrali bigbít. Fedor s Tomášom si dal neuveriteľnú prácu. Precízne a podľa možnosti objektívne vytvorili dielo, ktoré možno priradiť len k Slovenskému bigbítu Juríka a Šuhajdu. Množstvo fotografií, informácií a pikošiek zaplnili strany vytlačené na peknom kriedovom papieri. Klonbúk dolu. Osobne som rád, že vznikajú takéto publikácie, a ešte radšej, keď ich píšu tí, ktorí tú dobu zažili a boli priamymi účastníkmi obdobia a udalostí, o ktorých písali. Neviem, ako to bolo pri iných hudobníkoch, rockeroch a spevákoch, ale čo sa týka mojej maličkosti, až na malé výchylky, som sa o sebe a skupinách, kde som hral, spieval, občas aj tancoval, dozvedel všetko podstatné.

Fedor a Tomáš, ďakujem za rockovú sobotu a Rockovú Bratislavu. Zaslúžite si to.

Ľubo Belák

Čarovná flauta rozosmiala SND

Nestalo sa vám, že ste sa zrazu dostali do situácie, ktorá bola niečím zvláštna? Čosi sa zrazu zmenilo a ocitli ste sa i napriek zdravému rozumu vo svete, ktoré len okrajovo pripomína každodenný život. Mne sa takéto niečo stalo predvčerom. Bol som na premiére v novej budove Slovenského národného divadla.

ROZHOVOR S NEPRIATEĽOM

Nie je zvláštnosťou, že sú veci, ľudia a situácie, ktoré vedľa seba existujú, vzájomne sa priamo neovplyvňujú, ale vo finále sú pôvodcom zrodu niečoho nového. Asi tak nejako by som charakterizoval dnešné stretnutie Štvrtého druhu. Na rozdiel od Blízkeho stretnutia tretieho druhu, je tento poznačený ľudskosťou.

Strata pamäti na doskách Štúdia SND

Každá doba prináša niečo, čo je pre ňu typické, signifikantné, akási nálepka, piktogram, ktorý jej ostáva aj pre budúcnosť. Práve takúto brandingovú úlohu si dali dramatik Peter Pavlac a režisér Patrik Lančarič. Tandem, ktorý , a dnes sa to dá už povedať, beží na dlhé trate preteky o slovenské dramatické umenie.

Chromovaná Krútňava

Keď sa majster Suchoň v minulom storočí rozhodol napísať naozaj slovenskú operu, mal tie najčestnejšie úmysly ako priniesť na javisko opery Slovenského národného divadla príbeh z krajiny, v ktorej sa narodil a v ktorej tvoril.  Preto každá generácia pristupovala k obnoveniu hudobno-dramatického diela zodpovedne a s plnou vážnosťou.

Hollywoodske SND

...alebo telenovela Hamlet

Ak by sa dnes niektorý z veľkých filozofov snažil vyjadriť charakter doby, asi by veľmi neuspel. Najskôr by ho nikto nepočúval a keby aj, porovnávali by jeho názory s tými, čo videli a počuli včera v televízii. Jednoducho doba nežičí veľkým myšlienkam ani zovšeobecňujúcim definíciám. Pritom je jedno, či sme v Užhorode, na Kamčatke alebo v  Drietomej.