Najprv som si zašiel k susedom, katolíkom, evanjelikom, židom, jehovistom a iným -om a istom. Každý má tú svoju najpravdivejšiu teóriu o konci sveta.

Katolíci to majú najľahšie, pretože u nás sú napojení na štátny rozpočet, takže si môžu tvrdiť svoju muziku hlava-nehlava. Majú k tomu aj brožúrku. Bibliu, kde sa pár pánov takmer pred dvoma tisíckami rokov zaoberali aj koncom sveta, pretože začiatky boli sľubné. V Biblii je to najmä príbeh o apokalypse, súdnom dni a konečnom nastolení kráľovstva nebeského porazením Satana a konečným víťazstvom Božieho plánu. Uvádza sa tam aj pár udalostí, ktoré tento koniec sprevádzajú. Hoci v Starom ani Novom zákone nenájdeme presné dátumy týchto udalostí, kresťania sa riadia podľa dvoch pre nich dôležitých biblických svedectiev: Predpovedí Ježiša v evanjeliách Matúša, Mareka, Lukáša a Jána a podľa Jánovho Zjavenia, čiže Apokalypsy. Deň posledného súdu sa v Matúšovom evanjeliu spomína ako deň a hodina, o ktorej nevie nikto, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec sám. Ježišove predpovede, ktoré podľa Biblie odovzdal svojim učeníkom na Olivovej hore, však obsahujú znamenia, ktoré by mali poslednému dňu predchádzať. Ako príznaky druhého príchodu Ježiša Krista a skončenia tohto sveta, sa v Biblii uvádza napríklad objavenie falošných prorokov, ktorí budú odvádzať ľudí od kresťanskej viery. "Povstane mnoho falošných prorokov a zvedú mnohých." Ďalšími predzvesťami konca sveta budú podľa biblických proroctiev vojny, hlad a zemetrasenia. "Počujete o vojnách a zvesti o bojoch, hľaďte, aby ste sa nestrachovali. Lebo to musí byť, ale to ešte nie je koniec. Lebo povstane národ proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu, bude hlad a miestami zemetrasenia. A všetko toto je počiatok súženia." Biblia v týchto miestach obsahuje aj pasáž, v ktorej sa hovorí o zatmení Slnka. Tento úkaz by v duchu Matúšovho evanjelia mal nastať "po dňoch súženia". "Hneď po súžení oných dní zatmie sa slnko, mesiac nevydá svetla, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú pohybovať. A vtedy zjaví sa znamenie, Syna človeka na nebi...". "Tak aj vy, keď uvidíte toto všetko, vedzte, že je blízko, predo dvermi." "Tieto Kristove slová nahrávajú pesimistom a tým, ktorí prírodné úkazy bezmyšlienkovite spájajú s biblickými proroctvami," hovorí známy slovenský katolícky kňaz Ján Sucháň. Kedykoľvek, keď sa predstavitelia kresťanstva vyjadrujú o budúcnosti v treťom tisícročí, o konci sveta, nehovoria rečou suverénneho optimizmu. Budúcnosť - koniec dejín, pripomína drámu Kristovho života a jeho smrť. Kristova smrť nebola triumfom, zomrel ako posledný z ľudí. A predsa to bolo víťazstvo - Božie víťazstvo. Pretože nezvíťazila pyšná moc, ale Láska. Táto Láska sa prejaví aj v budúcnosti ľudstva. Kresťanská eschatológia sa uzatvárala v období sociálnej a duchovnej krízy otrokárskych a spoločenských vzťahov v Rímskej ríši... Tieto nálady našli svoj výraz vo fantastickej forme Zjavenia Jánovho, ktoré je preniknuté neskrotnou nenávisťou voči Rímu a predpovedá blízky „koniec sveta“, „posledný súd“, sľubuje „kráľovstvo nebeské“ skutočným veriacim a tresty nespravodlivým. Treba spomenúť, že text Jánovho zjavenia sa údajne do textov dostal až 300 rokov po Kristovi, takže je skôr politickým textom doby, kedy vznikal. Keď sa kresťanstvo stalo štátnym náboženstvom rímskej ríše, odsunuli ideológovia „koniec sveta“ na neurčitú dobu, do budúcnosti. Do popredia sa dostáva myšlienka odplaty v posmrtnom živote.

Všetci protestantskí reformátori, okrem Kalvína, pokladali apokalyptický milenializmus za kacírstvo. Len Martin Luther ho pridal k biblickým textom ako dodatok k nemeckému prekladu.

Popis konca sveta najviac využívajú hlásatelia takých reakčných kresťanských organizácií ako sú Jehovisti, Adventisti a ďalší. Práve Jehovistom sa všetky doterajšie predpovede o konci sveta vymkli z rúk. Ich snaha o vedecké skúmanie Biblie je skôr hľadať v písme aj to, čo tam nie je. Akúsi nanovo prepísanú Bibliu, ktorá vyhovuje len vyvoleným a ich "vedeckým názorom", ktoré nemajú opodstatnenie.

K hlavným zásadám učenia Adventistov siedmeho dňa patrí extrémna viera v skorý „druhý príchod“ Kristov, posledný súd, tisícročné kráľovstvo v nebesiach (chiliazmus). Dejiny ľudstva považujú za prejav neustáleho boja medzi Kristom a Satanom. Tento boj bude ukončený porážkou Satana a jeho stúpencov.

Židia sa o koniec sveta veľmi nezaujímajú. Pre nich v posledných storočiach akoby už koniec sveta nastal. Pogromy a holocaust boli ako vystrihnuté z apokalypsy tých najčiernejších proroctiev o zániku ľudstva.

Moslimovia, zvlášť Šiiti, venujú veľkú pozornosť najmä bitke medzi dobrom a zlom: okolo 20 % iránskej populácie verí scenáru o poslednej bitke Harmagedon. Staronový iránsky prezident je tiež presvedčený, že sa blíži koniec sveta a že "veriaci" môžu jeho príchod urýchliť. Jeho vláda vydelila milióny dolárov pre mešitu Džamkaran, aby mohla veriacim pomáhať v príprave na tú udalosť. V mešite pracujú členovia "Inštitútu pre svetlú budúcnosť", ktorý odpovedá na zvedavé otázky a pripravuje Iráncov na koniec sveta a na večný život po smrti. Pikantériou je, že moslimovia snívajú o nebi, kde budú mať sexuálne vzťahy, kým evanjelici rozprávajú o nebi bez sexu. Kto je bližšie pravde?

Od dogmy duchovnej je len na skok k dogme peňazí. Stačí si za slovo Boh dosadiť výraz Peniaze. Tie sa stále viac a viac dostávajú do popredia ako miera šťastia, dobra a zla, chudoby, zdravia, kultúrnosti a šťastnej budúcnosti.

Teória čiernych labutí sa používa na vysvetlenie existencie a výskytu neobvyklých udalostí. Sú to skôr šokujúce tvrdenia, než systém predpovedí, ale ráta sa aspoň s 50%-nou pravdepodobnosťou. Analytici Saxo Banky, pokiaľ ide o celkové oživenie finančného systému po veľkom tresku finančnej krízy, sú pomerne pesimistickí. Už roku 2003 kuvíkali o problémoch, ktoré prinesie neočistenie finančného systému. Pre rok 2010 kuvíkajú, že:

1. Výnosy nemeckých dlhopisov poklesnú na 2,25 %

2. Index volatility - VIX poklesne na úroveň 14

3. CNY (China Yuan Renminbi) devalvuje voči USD o 5 %

4. Cena zlata poklesne v roku 2010 na 870 USD, avšak do roku 2014 vystúpi na 1 500  USD za uncu

5. Menový pár USDJPY sa bude obchodovať v kurze 110

6. Rozhnevaná americká verejnosť vytvorí v USA tretiu politickú stranu

7. Americký Social Security Trust Fund (fond sociálneho zabezpečenia) zbankrotuje

8. Cena cukru poklesne o jednu tretinu

9. Index akcií menších spoločností v Nikkei vzrastie o 50 %

10. Prvý krát za 34 rokov bude obchodná bilancia USA kladná

To všetko sú tvrdenia, ktoré mi zväčša nič nehovoria, no sú indikátormi veľkej zmeny najmä vo svete nášho porevolučného nového veľkého brata - USA. Práve pád tejto mocnosti sa nachádza vo všetkých proroctvách a špiritistických úvahách, ktoré opäť ožívajú.

Na Slovensku sú ekonomické prognózy (lebo iné sú takmer neviditelné) optimistické. Analytici si zobrali za svoje heslo "Recesie je koniec!"  Manažéri majú nasadené ekonomické ružové okuliare. Opatrnejší sú bankári, ktorých zisk sa v minulom roku prepadol o polovicu.  Najpesimistickejší sú stavebníci, pretože k nim dôsledky finančnej krízy prichádzajú s oneskorením. Svetové inštitúcie predpokladajú solídny ekonomický rast. MMF hovorí o 3,7 %, Európska komisia o 1,9% a Národná banka o 2,9%-nom  raste HDP. Pozor, v minulom roku sa tieto inštitúcie sekli o takmer 3 precentuálne body. Bankári vzhľadom na nové investície rátajú s rastom až v roku 2011. Podobná je prognóza rastu pracovných miest a produktivity práce.  Naše ministerstvo financií v raste HDP pracuje s číslom 1,9%. A prognóza slovenskej ekonomiky na tento rok? Tu je pár čísiel.

HDP stúpne medziročne  2,1 %

Inflácia (CPI) stúpne medziročne 2,3%

Inflácia (HICP) stúpne medziročne 1,9%

Jadrová inflácia stúpne medziročne 2,1%

EURIBOR 1M 1,46%

Kurz USD/ EUR 1,41

Kurz SKK/USD 21,1

Saldo BÚ mil.EUR  3047,1

Obchodné saldo mil.EUR  444,0

Toľko o blízkej budúcnosti hovorí slovenská ekonomika.

O raste kultúrnosti obyvateľstva, vyriešení zlého stavu životného prostredia, spracovaní odpadu, znižovanií sociálnych a kultúrnych rozdielov, alebo o úbytku drogovo závislých sa nedočítate asi nikde. Iba ak v sľuboch politikov pred voľbami.

Ale peniaze v predpovedaní budúcnosti nie sú jediným moderným kritériom. Zaujímavé sú prognózy o stave ľudstva a jeho vývoji na najbližšie roky. Na svojich potulkách po internete som narazil na akýsi súhrn Petra F. Druckera, ktorý sa zaoberá populáciou. Hovorí o prírastku obyvateľstva ako o indikátore zdravia národa. Tvrdí, že podobne ako prirodzený prírastok obyvateľstva bol vždy považovaný za znak zdravia národa a civilizácie ako celku, pokles populácie je príznakom choroby národa a spoločnosti. Z toho dnes plynie, že západná civilizácia, napriek svojej moci a bohatstvu, sa nachádza v stave najhlbšieho úpadku. V roku 1960 bolo Európanov spolu s Američanmi, Austrálčanmi a Kanaďanmi dohromady 750 miliónov. Za štyridsať rokov sa počet obyvateľov Zeme zdvojnásobil z troch na šesť miliárd ľudí, no európske národy prakticky prestali s reprodukciou. V mnohých západných krajinách dnes úmrtnosť zodpovedá pôrodnosti alebo ju dokonca prevyšuje. Zo 47 európskych štátov len jeden, Albánsko, prezentoval v roku 2000 úroveň pôrodnosti dostatočnú pre zachovanie národa. Zvyšok Európy vymiera. A čo hovoria prognózy? V období rokov 2000-2050 vzrastie počet obyvateľov zemegule o viac ako tri miliardy ľudí. Toto zvýšenie bude prebiehať výlučne len v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, kde sa za každých pätnásť rokov zvýši populácia o sto miliónov. Naopak, v Európe sa počet obyvateľov zníži na 556 miliónov ľudí. Možno to prirovnať len morovej epidémii v štrnástom storočí. Aj tá bola perspektívnejšia, lebo čierna smrť kosila rovnako starých aj mladých. V prípade pôrodnosti bude stále menej a menej mladých ľudí, takže na starých nebude mať kto robiť. Dodávam len myšlienku T.S. Elliota v Prázdnych ľuďoch: "Takto sa skončí svet. Žiadny výbuch, ale výdych."

Gerard Celente, ktorý poskytuje prognózy v amerických médiách najbližšiu budúcnosť nevidí ružovo. Je skeptický voči Obamovým reformám, pretože si za spolupracovníkov vybral podobných ľudí ako predtým Clinton alebo Bush. V jeho prognózach sa objavuje predpoveď o rozpade Únie, krach penzijných fondov a celková recesia života, ktorá oslabí USA natoľko, že prestanú hrať dôležitú úlohu v medzinárodnej politike, najmä v otázkach bezpečnosti. "Načo potrebujeme centrálnu vládu, ktorá aj tak len spôsobuje všetky problémy a neponúka riešenia?", hovorí Gerard Celente.

Európa nie je tiež na tom práve najlepšie. Neexistuje spoločný cieľ celej Európy. Napríklad v otázke životného prostredia len 15 členských štátov sa zaviazalo znížiť celkove emisie skleníkových plynov do roku 2012 o 8% pod úroveň roka 2008. V prípade, že dohovoru pristúpia aj rozvinuté krajiny, sú pripravené znížiť emisie až o 30%.

George Friedman ide tiež podobnou cestou ako jeho kolega.  V práci "Najbližších 100 rokov, prognóza 21. storočia" má pochybnosti o udržaní postavenia USA ako svetového lídra. Neovplyvňuje to len medzinárodný terorizmus, ale aj problémy s dolárom, znižovanie pôrodnosti, rast chudoby a neschopnosť reformovať americkú spoločnosť. Hovorí o vytvorení novej moslimskej ríše na území Európy a Ázie. Predvída veľkú vlnu migrácie z Latinskej Ameriky na juh USA. Tvrdí, že Európa v dnešnej podobe prestane existovať. Európska únia uviazne v chaose a zmizne z politického obzoru aj so svojou ideou vzájomnosti krajín, spoločnej suverenity a medzinárodného systému zákonodarstva, ale predovšetkým bez svojej armády, ktorá by ju mohla zaštítiť. V tom období vstúpi do vojny Nemecko s Poľskom a Veľkou Britániou. Ďalšou krajinou bude Čína, ktorá sa začne rozpadať už v polovici storočia v dôsledku znižovania ekonomického rastu, trenicami medzi jednotlivými provinciami a ostrovnými štátmi. Rusko podľa Friedmana vydrží dlhšie. Už v roku 2015 Rusko obnoví ZSSR a vstúpi do studenej vojny s USA. Ale v tomto prípade ju prehrá oveľa rýchlejšie. Okolo polovice storočia bude Rusko a Čína rozdelené na časti, pričom Japonsko a Turecko dostanú od USA, ktoré už nebudú svetovým lídrom, úlohu ochrancov euroázijského kontinentu. Friedman súhlasí s tým, že jeho prognózy sa zdajú neuveriteľnými, ale aj tak tvrdí, že Japonsko o 40 rokov vyvolá ďalšiu svetovú vojnu, pričom vojnová činnosť nebude na Zemi ale v kozme. Ako hovorí analytik: "V Deň vďakyvzdania 2050 Japonci napadnú vojnové centrá USA na orbite.", čo bude podľa Friedmana „orbitálny Pearl Harbour". Formálnym víťazom sa napriek tomu stanú USA. Tak to je prognóza hodná vízie Baby Vangy. Ale, čo keď má pravdu....?

Neuveriteľná je aj prognóza Web Bot-u, internetového softvéru, technológie, ktoré dokáže predvídať budúcnosť. Je to akýsi typ umelej inteligencie, vyhľadávača a spracovateľa údajov, ktoré možno získať na internete. Dokáže rýchlo spracovať naraz 300.000 kľúčových slov emotívneho charakteru. Podľa popisov fungovania, môže o 6 sekúnd skôr ako človek analyzovať čokoľvek. Je to vlastne 6 sekundová predpoveď . Clif High a George Ure, dvaja z tvorcov Web Bot-usvoje tvrdenia berú vážne. Začalo to analýzou burzového trhu. Neskôr sa prognózovanie rozšírilo aj na iné oblasti. Spracovaním dát predpovedali  teroristický útok na dvojičky 11. septembra o takmer 90 dní, pád lietadla 587, zničenie raketoplánu Columbia, zemetrasenie v Indickom oceáne roku 2004, hurikán Katrina a nehodu Dicka Cheneya pri love. To všetko dokázal Web Bot. Zatiaľ nie je technológia vo vedeckých kruhoch braná vážne. Ani vyhliadka na rok 2012 nás nenechá pokojne spávať. Predpovedá katastrofu - devastáciu planéty, podobnú sérii nukleárnych výbuchov, ktorá zmení magnetické polia Zeme. Podľa Web Bot-u to však nebude znamenať celkové zničenie. Hmmm....počítač...., a čo keď má pravdu......?

Dúfam, že tento posledný klinec do rakve budúcnosti vás neodradil od ďalšieho čítania, pretože bude nasledovať text pod krycím názvom. Čo robiť? Što delať, názov diela jedného z ruských profesionálnych revolucionárov (volali ho Lenin) je výstižný. Musí všetko prebiehať podľa predpovedí? Nemôžeme niečo urobiť, aby sme to odvrátili, zastavili, prípadne zmenili kolobeh udalostí, aby sme z tejto depky vyšli zdraví a plní optimizmu?

Tu je jeden optimista - teda aspoň všetko pre to robí - Francis Fukuyama, americký filozof, ekonóm a spisovateľ, autor viacerých kníh, plných najrôznejších myšlienok o fungovaní štátu, ľudstva, či politiky. V roku 1992 sa preslávil sa dielom The End of History and The Last Man (Koniec dejín a posledný človek). Podľa Fukuyamovej nematerialistickej dialektiky je historický proces hnaný dvoma silami: rozvojom modernej prírodovedy a bojom o uznanie. Jeho myšlienka, že sa ľudstvo ocitlo na konci svojich dejín, pretože neexistujú životaschopné alternatívy voči trhovej ekonomike a liberálnej demokracii, vyvolala búrlivé diskusie. Rôzne doterajšie ekonomické interpretácie histórie sú nekompletné a neuspokojivé, pretože človek nie je jednoducho ekonomický živočích.  Fukuyama  je tvrdým zástancom liberálnej politiky, ktorá podľa neho jediná rieši náboženskú toleranciu. Potvrdzuje, že liberálna demokracia je najlepší možný sociálno-politický systém pre rozvoj slobody a hlása, že pravdepodobne už nebude prekonaný lepšou, vyššou formou vlády. Ostatné formy vlády, od monarchie po komunizmus zlyhali, pretože boli nedokonalým prostriedkom pre slobodu. Liberálna demokracia umožní ľudstvu najvyššiu možnú slobodu, bude triumfom. Na jednej strane koniec dejín tento hegelovec považuje za finálny triumf slobody a na druhej strane predvída, že koniec histórie bude veľmi smutné obdobie, pretože verí, že veci ako odvaha, idealizmus, imaginácia budú nahradené ekonomickou špekuláciou a čiastočne preto, že v „posthistorickom období“ nebude ani umenie ani filozofia, len večné spravovanie múzea ľudskej histórie. Duchovný život zakrpatie a bude sa transformovať na ochabnutú kreatúru typu Nietzscheho „posledného človeka“ opísaného v knihe Tak hovoril Zarathustra.  Naznačuje vyhliadky Večnej nudy, ktorá ľudstvo čaká. Určitou hrozbou pre vyspelé liberálne demokracie posthistorického sveta môžu byť strety s historickým svetom či so svetom, ktorý dosiaľ väzí v dejinách (sem patria krajiny, ktoré zatiaľ nedospeli k fungujúcej tržnej ekonomike a liberálnej demokracii). Tieto strety by sa mohli tykať ropy, prisťahovalectva či usporiadania "svetového poriadku" v oblasti životného prostredia prípadne vývozu technológií. Vážnejšou hrozbou pre liberálnu demokraciu sú podľa Fukuyamu  nebezpečenstvá vnútornej povahy, a to nadmiera túžby po nadvláde, megalothymie, alebo nadmiera isothymie v podobe fanatickej túžby po rovnoprávnom uznaní. Liberálna demokracia totiž potrebuje megalothymiu ako protipól meštianskemu egoizmu a hedonizmu moderného posledného človeka, ktorý povýšil túžbu po pohodlnej sebazáchove nad ochotu riskovať život v boji o prestíž. Mala by ju však usmerňovať do podnikania, demokratickej vnútornej politiky, zahraničnej politiky, športu, snobstva atd., a to sa jej zatiaľ darí. Súčasná liberálna demokracia má síce rad problémov (bezdomovci, drogy, organizovaný zločin, konzumerizmus), ale tie sú podľa Fukuyamu v zásade riešiteľné v rámci liberálnej demokracie, ktorá naviac netrpí žiadnymi elementárnymi vnútornými rozpormi.

Vo svojej eseji "Koniec hry na konci dejín" prechádza všetkými problémami spoločnosti, cez mulikulturálne prostredie po identifikáciu skupín a jednotlivcov, ktoré chápe ako spoločenské uznanie vlastnej identity. Islamizmus vidí ako problém identity v politickom živote, čo sa odráža v jeho radikalizácii. V práci poskytuje názory filozofov, ekonómov, sociológov a politológov, ktoré otvára v snahe objasniť udalosti súčasného sveta.

Takže predsa len je tu jedno východisko, akýsi plán ako vyjsť z jaskyne čiernej budúcnosti. Veľká nuda nám však podľa všetkých predpovedí a proroctiev nehrozí, práve naopak. Je koniec nudy, ľudia musia začať niečo so sebou robiť.

Pozrime si ešte jedno pikantné proroctvo, ktoré vzniklo v hlave múdreho skeptika. Albert Einstein o budúcnosti povedal: „Neviem, s čím sa bude bojovať v tretej svetovej vojne no vo štvrtej to budú kamene a palice".  Naopak, Konštantín Eduardovič Ciolkovskij (1857 – 1935), vedec-naturščik má na pamätníku v Kaluge napísané: „Slnko nebude svietiť večne, ľudstvo musí byť nesmrteľné." Tak čo, budú to palice, alebo nesmrteľnosť? Že by aj to - aj to?". Môj africký priateľ hovoril Same-Same /sejm-sejm/.

A je opäť ďalších pár dní po Silvestri viac. Stačilo to na to aby, sa roztopil sneh a pivnicu mi zaliala voda. Ten rok začína akosi apokalypticky. Dúfam, že aspoň v tých správach na Markíze (taká jedna slovenská komerčná televízia) sa dozviem niečo optimistické. Máte vidieť! Včera kamióny na protest ucpali Rožňavskú, takže sa dá autom prejsť len obchádzkou. Že by to bol už ten očakávaný začiatok konca....?

Nie som ideológ, ani filozof a o politiku sa zaujímam len vtedy, keď mi niečo prekáža. Preto aj správy o konci sveta, či novom začiatku, páde civilizácie, poslednom súde sú mi viacmenej ukradnuté. Ale predsa, čo keby mali všetci pravdu a ja sa na veľké finále o konci sveta nepripravím? Už viem, začnem od seba, idem si kúpiť fľašku červeného.....a začnem rozmýšľať leninsky - ČO ROBIŤ? Pridajte sa, aj bez toho červeného!

V Bratislave, 10.1.2010

Ľubomír Belák

P.S. Mám taký dojem, že tento článok bude mať pokračovanie.