Aby ste mi rozumeli, hneď na úvod sa musím  jednoznačne  prihlásiť k vete Milana Lasicu, ktorý okomentoval jeden môj verš pesničky Mám rád víno, rum a čaj...., kde sa v závere dodáva "keď nieto whisky, aspoň stock mi daj". Vtedy zareagoval poznámkou, že mu môj poetický slovník pripomína slovné spojenie "usalašil sa na Broadwayi". Ach, tá angličtina naša. Áno naša, slovenská, írečitá, všetkým Slovákom zrozumiteľná, ktorá sa nenápadne plazí po kútoch reštaurácií, barov, supermarketov a billboardov / vidíte, opäť vystrčila rôžky/. Skúste si vypýtať "rožok s párkom", nahradil ho hot dog. Ale o tom nie je týchto pár viet. Vrátim sa k súrodencom cool a in, pretože patria do našej súčasnej slovenčiny.

Ako mnohé prevzaté výrazy, ani "cool" a "in" nemajú v slovenčine zastúpenie. Skúste namiesto "cool" použiť chladný, studený, alebo slovíčko "in" nahradiť slovenskou predložkou "v, vo"! Nefunguje to. Prečo? Jednoducho s novým vekom postsocializmu prišiel aj nový "cool" pohľad na všetko, čo by malo mať nálepku súčasnosti. Nestačí byť módny, vkusný, úspešný, progresívny, mladý a ešte bohviečo ďalšie bez toho, aby to nebolo "cool" alebo "in". Sám som si vstúpil do svedomia a začal som sa prezerať, či som "cool"  a "in". Hmmm, nuž pravdu povediac, asi som "out" a "hot", pretože akosi neviem súhlasiť s predstavou, že by som napríklad mal povinne rád hranaté a škaredé škatule nových stavieb súčasných developerov, počúval rapotanie rozprávača, ktorý takmer v rytme recituje obzvlášť chudobné verše a nosil nohavice s pudlom pri kolenách. Neraz sa to interpretuje poznámkou, že neviem čo je súčasný život, trendy v spôsobe bývania, obliekania, umenia, stravovania, alebo tej najobyčajnejšej zábavy. Vtedy sa rozbehne moja predstavivosť a vyjaví sa mi "cool"  zdravotné poistenie, prípadne dôchodkové poistenie, ktoré je "in", či "cool"  pohreb s "trendy" rakvou.

Svojim spiatočníckym rozumom si neviem navodiť situáciu, že nie je cool plakať, žiarliť, ľúbiť, obdivovať krásu, dobro, či spravodlivosť. To všetko je "out". Vyradené zo života, ktorý naozaj žijem. Prichytím sa pri zradcovskej myšlienke, či nie som príliš starý, senilný a zbytočný, keď sa ku všetkým spomenutým citom alebo cnostiam hlásim.

Zmenilo sa niečo, alebo nám len niekto tlačí kaleráby do hlavy, aby nás zblbol a takých potom použil na čokoľvek ako mlynčeky na kávu? Úprimne podozrievam prostredie, v ktorom žijem, že mi vnucuje niečo, s čím v osobnom živote nevystačím. Na to, aby som naplno prežíval svoj život, musím byť banálny, obyčajný, so všetkým, čo má človek vo svojej výbave. Neviem sa toho vzdať a tváriť sa, že som "cool". Pretože nie som...

Po istom čase som zistil, že takých ako som je, je viac. Sú nenápadní, ale o to istejší. Nepodobajú sa navzájom a treba ich hľadať. Aké majú poznávacie znamienko? Žiadne, pretože každý jeden je iný, zvláštny, osobitý. Vie hovoriť vlastnými slovami vlastné myšlienky, ale najmä mať svoj názor, za ktorým si stojí. S takými sa dá dokonca aj diskutovať, hádať, nenávidieť, súhlasiť, dokonca aj opovrhovať a ľúbiť. Keby ste boli "cool", nič také vás nečaká. Takýto stav osobnosti sa podobá  kúskom ľadu, pretože sa podobajú ako vajce vajcu. Sú chladné, priehľadné a tvrdé. Len ťažko sa dostanú do situácie, aby sa roztopili i napriek zúriacej víchrici, či cunami.

A keď je toho priveľa, zavriem sa do izby a prečítam si niečo z minulého storočia. Z písmeniek vyteká farebný príval horúcich myšlienok o tom ako žili ľudia, a verte, toho chladného a trendového je tam veľmi málo. Dokonca máloktorý dobrý spisovateľ  minulého storočia bol "in", pretože by to znamenalo, že súhlasí s daným stavom, panujúcej ideológie a krutosti spoločnosti, v ktorej tvorí a bol "cool", že by ho nič nerozhádzalo, nevzrušovalo, alebo neštvalo.

Skúste byť aspoň na chvíľu iní, len takí obyčajní. Oplatí sa to už aj preto, lebo budete mať o čom hovoriť a na čo spomínať.

Nie je to "cool" , čo som napísal?

Ľubo Belák

25.12.2009