Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Ohlasy na Listy I. Radičovej - 1
Gustáv Murín
Listy Ivete Radičovej – syndróm chorej doby
Osobný list, ktorý napísal hudobník Ľubo Belák premiérke tejto krajiny získal taký nečakaný enormný ohlas zjavne preto, že pomenoval niečo, čo oficiálni novinári, ani politici pomenovať nechceli. Ide o obrovské sklamanie nás všetkých, ktorí sme uverili možnosti, že sa vďaka voľbám dočkáme novej, eticky čistej správy vecí verejných. Zbavili sme sa dvoch monštier posledných dvoch desaťročí, Mečiara a Slotu, dokonca aj extrémnych maďarských nacionalistov. A odrazu zisťujeme, že za mravný úpadok politiky môžu nielen tí „zlí chlapci“, ale aj tí „dobrí“. Rovnakú skúsenosť urobili voliči v Českej republike, ale oni nemajú ten posledný záchytný bod v podobe politickej Popolušky -Ivety Radičovej. Paradoxné je, že toto pomenoval novinársky amatér Belák, keď dobre platení „politológovia“ a novinári mlčali. Za všetkých sa to rozhodla Belákovi „vysvetliť“, ale hlavne vytmaviť známa novinárka Ľuba Lesná. Dovoľujem si odpovedať za Ľuba Beláka, lebo Lesnej postoj som zaregistroval medzi viacerými „zasvätenými“, ktorí Belákove verejné vystúpenie považujú nielen za „naivné“, ale spolu s Lesnou priam za škodlivé.
Ako sa z Lesnej volá...
Vážená pani Lesná, nepoznám vás osobne, ale poznám vašu prácu, lebo som ju vo svojich knihách o mafii citoval. Na druhej strane poznám veľmi dobre Ľuba Beláka a osobne, hoci podstatne kratšie, aj pani Ivetu Radičovú. A som presvedčený, že medzi nimi nastalo veľké nedorozumenie, ktoré vy len prehlbujete.
Belákov list nebol agresívny, bol láskavý, priateľsky ladený.
V žiadnom prípade nebol výhradnou kritikou Ivety Radičovej a vo svojom dodatku, ktorý Belák zverejnil o pár dní, to ešte zdôrazňuje.
Belák a s ním desaťtisíce čitateľov tejto verejnej korešpondencie vyjadruje rozladenosť zo súčasného vládneho chaosu, keď sa slová rozchádzajú s činmi (a v tomto smere správne uvádza ako príklad aj zarážajúco netransparentnú hru Ministerstva kultúry vo veci DSS Budmerice, kedy niečo iné opakovane vyhlasujú a inak konajú). Iveta Radičová je našou, a aj Belákovou, poslednou (pretože najviac exponovanou) nádejou, že by to mohlo byť inak. My vieme, že to má veľmi ťažké a vidíme, pani Lesná, nie sme slepí, akou politickou kamarilou je obklopená. Nie ste jediná, čo nabáda, aby sme „našu Ivetu“ nechali konať v tichosti s nádejou, že to sama proti týmto politickým recidivistom akosi vykľučkuje. Nevykľučkuje, pani Lesná. Bez nás nie! Bez nás ju práve v tichosti jej vlastní uštvú ako niekoho, kto medzi nich nepatrí a kto ich svojím morálnym postojom kompromituje. Nevezie sa v ich kšeftoch, nezdieľala ich amorálne politické kompromisy (napríklad s Mečiarom). Nemôžeme a nesmieme ju v tom nechať samú. Sama proti nim nič nezmôže, len s nami, voličmi lepšej a eticky čistejšej budúcnosti, to môže vyhrať. Tým, že sa pridá.
Znie vám to trúfalo? Ale vôbec nie. Náš spoločný priateľ s pani premiérkou ma presviedčal, že súčasná politická koaličná scéna je tak komplikovaná, že nemožno robiť radikálne kroky a odhaliť dvojtvárnosť niektorých vládnych politikov vo veci etiky moci a jej priamych následkov – korupcie a rodinkárstva. Ale veď S TÝM „oni“ počítajú! Preto sa tak sebavedome vyškierajú, lebo veria, že Iveta Radičová sama proti nim a ich zákulisným ťahom (už desaťročia vyskúšaným) nič nezmôže. Ale ja si viem celkom dobre predstaviť, že na Belákovu výzvu by tá istá pani premiérka odpovedala stručným pritakaním – áno, máme problémy, a je dobre, že o nich hovoria verejne voliči, keď už nie politici a novinári. A, áno, nemám problém sa prihlásiť k etike v politike. Veď je jej symbolom! A odrazu by z nedorozumenia a nevraživosti medzi dlhoročnými priateľmi bol ten dôležitý krok k obnoveniu dôvery medzi nami voličmi a tými, kto za tú dôveru ešte stoja. Medzi prvými Ivetou Radičovou. Postoj typ – ja tu bojujem sama a vy mi podrážate nohy kritikou je nedorozumením. Belák a sním iste mnohí predsa nechcú, aby v tom boji bola sama! Preto Belák napísal a toľkí okomentovali už takmer legendárny list.
Vaša reakcia, pani Lesná, mi pripomenula komunistické časy. Vtedy mi na kritiku čohokoľvek odpovedali papaláši káravo – prečo kritizujete vlastnú krajinu a nevšímate si ako biedne žijú černosi v Amerike? Vaša logika je podobná - prečo kritizujete, keď to pani premiérka myslí tak dobre a keď vaša kritika otvára cestu „tým druhým“? Je to absurdné. Samotné chaotické vládnutie súčasnej koalície dláždi cestu opozícii, bez toho, aby museli pohnúť prstom. Len keď budeme hovoriť otvorene o chybách „našich politikov“, dočkáme sa nápravy a nie predčasných volieb.
Nepochopiteľné, pani Lesná, sú vaše výtky Belákovi, že prečo sa neozval vo veci (obrazne povedané) diskriminovaných černochov v Amerike, prečo nekomentoval hento a prečo tamto, ako keby tým pádom, podľa vás, nemal právo so ozvať nikdy? Nikdy a nikto, okrem vás, ďalších novinárov a politikov? Podľa mňa Belák prehovoril, lebo vy mlčíte. A podľa mňa nemusel hovoriť k témam, ktoré ste predsa spracovala práve vy. Veď to je vaša práca! A my by sme boli všetci šťastní, keby sme ju nemuseli robiť za vás a pomenovávať naše súčasné politické frustrácie.
Tu by som aj mohol skončiť, ale nedalo mi to a ako človek, čo profesne aj autorsky narába s faktami, overil som si vaše výčitka na Ľuba Beláka. Tu je výsledok:
Za Mečiarovské obdobie Belákovi zakázali ďalej vyrábať reláciu Redline, pretože tam zverejnil stretnutie KDH v Prešove.
Keď zrušili väčšinu zábavných relácii, bol vyslancom slovenských humoristov, ktorí protestovali proti diskriminácii politickej satiry v Slovenskej televízii. Odpoveďou bolo i napriek diváckemu úspechu zastavenie relácie „Čo dokáže ulica“ a ďalších.
Ako člen Akadémie humoru navrhol známu aféru „Počiatek na jachte“ na odmenu Trafená Hus teda adekvátne svojim možnostiam s humorom.
Julo Satinský nazval Beláka naivným, keď Belák chcel, aby sa vrátili do televízie cez vlastný program. Ako dnes vieme, tá skepsa bola na mieste. Ale naivnosť by som preto Belákovi nevyčítal.
A ešte drobnosť, ktorú by ste si mohla overiť. Vy píšete z privilegovanej pozície novinárky na blogu SME.sk. Na tom istom portáli však Belákovi publikovanie hneď po jeho prvom príspevku zakázali. A, čo je veľmi blízke obdobiu komunistickej cenzúry, len oni vedia prečo a dokedy.
Je smutné, pani Lesná, že nehovoríte teraz a tu o veciach, ktoré nás zaujímajú a iste o nich viete aj viac než my. A zahriakujete tých, čo o nich píšu, hoci aj amatérsky, pseudo-argumetmi, ktoré si neoveríte. A o tom je tá bieda etiky. Nielen politikov, ale aj novinárov. Komu teda veriť? Ja ešte stále verím Ivete Radičovej. Určite aj Belák, preto píše ako píše a preto to toľko ľudí číta a komentuje. Výzva o etike by predsa ani vám nemala robiť žiadny problém. Nechcete sa pridať?