Pôvodné odpovede na otázky

Petržalské noviny

Aký bol dôvod, že sa sa stali súčasťou dokumentu o Lýre? Myslím tým, či bolo pre Vás príjemné vrátiť sa takýmto spôsobom do tých čias, prípadne ste mali pocit, že k tomu treba niečo dopovedať pre súčasných divákov....

1. Keď človeku pribúdajú roky, a ide to stále rýchlejšie, rád sa vracia späť do minulosti a vyberá si zážitky, ktoré sa hlbšie zaryli do pamäti. Aj festival Bratislavská Lýra patril k tým, ktorý vo mne kriesi spomienky nielen na hudbu, ktorú som hrával, ale najmä na tváre priateľov, hudobníkov, spevákov, ale aj úradníkov, zvukárov, či osvetľovačov. V tých časoch kraľovali speváci a speváčky. Kocianová, Vondráčková, Duchoň, neskôr skupiny Modus, Elán.....slovenská hudba žila naplno.

- Ako sa Vám páčil hotový dokument, myslíte si, že vystihol atmosféru a najdôležitejšie momenty festivalu a jeho doby?

2. Dokumentárny cyklus o festivale Bratislavská Lýra je v slovenskej dokumentárnej tvorbe ojedinelý a plným právom si zasluhuje to najlepšie oznámkovanie. Určite mnohí, ktorí zažili festival a dobu, v ktorej sa jeho príbeh odohrával, by mohli namietať tvorcom všeličo. Ja osobne sa vždy pokúšam pochopiť zámer vzniku diela a jeho dramaturgiu a nesnažím sa pristupovať k sledovaniu s cieľom porovnávať to s tým „ako by som to nakrútil ja a čím by mal byť obsah dokumentu jedinečný“. Preto pri hodnotení zostávam na úrovni diváka, ktorý sa chce niečo dozvedieť a niečo zažiť. Oba parametre desaťdielne dielo spĺňa. Rad autentických výpovedí ilustrovaný politickou atmosférou doby socializmu a normalizácie ponúkajú dostatočný obraz o vtedajšej spoločnosti. Keďže poznám pozadie slovenskej televíznej a filmovej tvorby, som presvedčený, že nakrútenie tohto diela je takmer hrdinstvom. Keby Patrik Pašš a jeho Trigon nezačali na dokumentárnom cykle pracovať, asi by osud Bratislavskej lýry zostal len v osobných spomienkach jej aktérov. Podobne to bolo aj s dokumentom Slovenský bigbít, na ktorom som tiež tak trochu spolupracoval. Ako generácia bigbíťákov, tak aj slovenské lýrové hviezdy, ale najmä ich diváci a poslucháči si to zaslúžia.

- Ak by mali porovnať súčasnosť a minulosť čo sa týka kultúry a kultúrnosti a to nielen v hudbe, myslíte si že je dnes situácia lepšia alebo horšia oproti časom minulým?

3. Téma kultúry aj z môjho odborného hľadiska, vyštudoval som teóriu kultúry, je nesmierne obsiahla a zložitá. Zväčša sa kultúra zamieňa za umenie, alebo etiketu, správanie ľudí, prípadne historické pamiatky. Moje chápanie kultúry je podstatne širšie. Kultúra je akýsi základný balík hodnôt, ktorý sa realizuje v tvorivej činnosti. Viem, je to príliš filozofické a neurčité tvrdenie, ale u mňa platí. Napríklad v balíku kultúrnych hodnôt sa nachádzajú ľudské práva, ktoré nám nikto nedaroval. Dnes ich máme priamo v Ústave. V dejinách ľudstva muselo pretiecť veľa vody a zomrieť veľa ľudí, aby sme si uvedomili hodnotu ľudského života, ktorý nemá žiadny hodnotový ekvivalent. Napríklad peniaze. Ak mám hodnotiť, či porovnávať kultúru, či kultúrnosť vtedy a teraz, aj napriek kritickým hlasom, že kultúra a kultúrnosť sa zo súčasného života vytratili, som optimista. Žijeme v čase, kedy sme prehltení informáciami a žijeme v akomsi virtuálnom svete, s ktorým si zatiaľ nevieme rady. Verím však mladým ľuďom a nasledujúcim generáciám, že aj túto ľudskú slabosť prekonajú. Tomu, čomu sme kedysi hovorili kultúra davu, teraz už nazývame kultúrou spotreby. O trochu sme zmúdreli a vieme pomenovať veci a činy, ktoré s kultúrou nemajú nič spoločné, naopak pôsobia negatívne. Keď tých, ktorí budú nosiť takéto okuliare bude väčšina, máme vyhraté aj napriek tvrdeniu, že peniaze a konzumný život definitívne tento zápas vyhrali. Všetkého sa raz preje.