Slobodne, len tak............o našich celebritách a doktorovi Vogelovi
Slobodne, len tak............o našich celebritách a doktorovi Vogelovi
Július Vogel bol doktor. Neliečil, pretože sa zväčša staral o obvinených delikventov. Bol advokátom v jednom nemenovanom slovenskom mestečku na strane 61 v poviedke Vtáčí spev od Leopolda Laholu. Nie, neprestaňte čítať ďalej, príde aj na celebrity, aj keď si myslím, že doktor Vogel bola miestna celebrita. Poznala ho väčšina miestnych slovenských občanov a mohli sa na neho vždy s dôverou obrátiť. Mal však smolu, a to nielen v poviedke. Podobne ako niekoľko tisíc židov žil za Slovenského štátu, v prostredí gardistických uniforiem, nemeckého patriotického dohľadu nad politickým rozhodovaním a novín plných xenofóbnych výkrikov. V Laholovej poviedke, hneď na strane 62, ho podvečer na miestnom námestíčku zdrapil barnavý gardista. Nemal meno, podobne ako hrbatý, jeho militantný kolega. Ešte pre neskôr narodených pripomeniem, že barnavý je hovorový výraz pre hnedý. Taká bola jeho uniforma, ktorá zakrývala nielen jeho meno, ale aj dušu a dávala mu božský pocit víťaza bez boja. Neobmedzeného vládcu, diktátora a policajta, a kata. Stretnutie sa odohrávalo po schválení Zákona o židovských podnikoch a o židovských zamestnancoch v podnikoch, po schválení Ústavného zákona o vysťahovaní židov z roku 1942, ale aj po tom ako sa židovské zlato ocitlo v 20 zaplombovaných bedniach v Kremnici.
V tejto situácii sa advokát, doktor Vogel ocitol v hlúčiku gardistov na námestí plnom anonymných okoloidúcich, návštevníkov miestneho divadla, ktorí postávali pred vchodom a iných spokojných a pokojných občanov Slovenského štátu. Barnavý gardista pána doktora vyzval, aby predložil svoj osobný preukaz. Keď si prečítal meno Vogel, začala hra na reality show plnej celebrít, akou nesporne doktor Vogel bol, akými boli aj barnavý gardista a jeho hrbatý spolubojovník. Ako to už býva v celebrity show, moderátor, barnavý, ktorý už mal aj meno – Barnavý, vyzval doktora Vogla, aby ako obhajca, advokát, obhájil svoje meno Vogel, čo v takmer árijskej slovenskej podobe znamenalo Vták. A vtáci spievajú. Úloha bola zadaná. Už stačilo doktorovi vyletieť a začvirikať. Zožal by veľký úspech a reality show by sa na Slovensku vyšplhala v podiele sledovanosti, v takzvaných ratingoch na popredné miesto. Keď Barnavý videl, že sa doktor nemá k tomu, aby splnil svoju úlohu, pretože lietať nevedel, pozmenil v rýchlosti pravidlá a požiadal doktora uprostred námestia, aby sa vyšplhal na neďaleký strom a pekne všetkým zaspieval svojim vtáčím hlasom. Obyčajný ľudský strach z nesplnenia úlohy vyprovokoval doktora k tomu, že sa pokúsil vyšplhať na strom. Tak ako to v reality show býva, pomohli mu aj okolostojaci gardisti. Podvihli ho a tak sa pán Vogel, miestna celebrita, ako vták položil na konár a po výzve moderátora gardistickej súťaže začal spievať. Okoloidúci, ale aj postávajúci občania spozorneli. Zaujal ich výkon miestnej celebreity. Spievať síce nevedel, ale stačilo to na to, aby stratil svoju rokmi budovanú ľudskú dôstojnosť. Stratil právo na človečenstvo, právo na súkromie, právo na úctu, alebo aj na súcit. Ľudská dôstojnosť sa rozpadla a poudierala sa o tváre anonymných divákov. Doktor Vogel, advokát, obhajca, úlohu splnil za cenu najvyššiu, stratu vlastnej ľudskosti, dôstojnosti, úcty k hodnotám. Finále patrilo jemu. Z konára sa hlavou dole zrútil na dlažbu a zabil sa. Poviete si, to bolo kruté, takúto reality show si nezaslúžil, chudák.....
Prešlo pár rokov. Pár?.....niekoľko desaťročí. Narodila sa, vyspela a postavila sa na vlastné nohy televízia. Židovské zákony prestali platiť. Začalo sa tvrdiť, dokonca ústavne, že ľudská dôstojnosť, ľudskosť, úcta k životu, ku kultúrnym hodnotám , je nezastupiteľné právo všetkých občanov..........ak chcú. Vyrástli nové celebrity. Tým, zo Slovenského štátu sa podobali len navonok. Najdôležitejším poznávacím znamením celebrít bola frekvencia bulvárnych článkov o tom, s kým a kam sa chodia zabávať, kto komu ukradol frajerku a kto trávi väčšinu času pri fľaši a iných nekonvenčných dobrotách. Sú aj moderátori. Už sa neobliekajú do rovnakých uniforiem. Práve naopak, každý má tú svoju. Dokonca jej dali aj meno – imidž. Ten je dôležitejší ako meno. Stačí keď má prezývku – barnavý, hrbatý, Ičo, Pepe, Baki, Pico. Všetko je dovolené. Tá dnešná reality show je oveľa atraktívnejšia ako tá z minulého storočia. Odcestuje sa s veľkým televíznym štábom na exotický opustený ostrov a začína súťaž. Len tie úlohy sa akoby podobajú tým z minulého storočia. Zaspievajte na strome ako vták, oblečte filipínskych domorodcov do slovenských krojov a naučte ich odzemok, natrepte nič netušiace zvieratá do člna a vyberte sa s nimi na plavbu po mori. Že tie zvieratá nie sú ľudia? Nemajú dôstojnosť? Nevadí, veď v komentári sa zaručíme, že to, čo nemajú im ani nezoberieme. Veď sú to len rekvizity do reality show. To prasiatko od strachu kvičí, keď ho nakladajú do malého člna. Sliepky a kačice sú dobité ako po ranách tĺčikom. Je to v poriadku, nikto nič nestráca, veď je to len hra. A tak sa naši Mgr., PhDr., JUDr. a exministri, či veľkopodnikatelia, jednotne nazývaní celebritami, pustia do plnenia úloh. Že je plnenie úloh pod ľudskú dôstojnosť? No a čo, tá sa síce rozpadáva na prach, ale je to za peniaze a nakrúcajú to do televíznej reality show. Všetci nás uvidia, a diváci majú radi, keď sa niekto správa ako doktor Vogel. Že s tým celebrity tajne vnútorne nesúhlasia, že sa z doktorov, magorov, právnikov, inžinierov, exministrov a veľkopodnikateľov, vážených spevákov a skladateľov stávajú hlúpi šašovia? To všetko je vynahradené. Celebrity, aby boli celebritami, musia dennodenne dostávať vitamín B – bulvár. To ich drží pri živote. Jedna z celebrít, istá obstarožná speváčka dokonca verejne obviní jednu zo súťažiacich celebrít, že celebritou nie je. Dôvodí tým, že dotyčná, okrem toho, že je manželkou speváka, nič pre to neurobila, aby sa mohla stať celebritou. Nepije, nechodí s inými chlapmi a preboha ani o nej nepíšu v bulvári. To je škandál. Veľkopodnikateľ pred očami....kamery oficiálne odovzdáva miestnej domorodkyni sponzorský dar 500 dolárov. Tá mu so slzami v očiach a za rehotu okolostojacich ďakuje. Nezostalo to bez reakcie. Obstarožná speváčka vyrukuje, že takéto sponzorovanie je len ukazovanie sa pred kamerou. Ona sponzoruje dve africké deti, ktoré nikdy nevidela a nechváli sa. Naozaj kamera, to je dobrý vynález najmä pre sponzorov, ktorí „nezištne“ obdarúvajú domorodcov ako Krištof Kolumbus. Ten však nemal so sebou kameru.
Reality show končí. Aj tá spred polstoročia, aj tá dnešná, odvysielaná jednou komerčnou televíziou. Doktor Vogel a Mgr., JUDr., exministri a veľkopodnikatelia. Ten prvý nestrpel stratu ľudskej dôstojnosti a radšej skočil zo stromu s výkrikom – Zabili ste ma! Tí ostatní zostali na konári stromu a ďalej spievajú ako.....nevedia spievať?, je to príšerné?, za prachy a slávu si nechajú vziať niekoľko svojich ústavných práv? Veď je sloboda, každý si môže robiť čo chce. A keď sa mu nepáči, vypne televízor a je....po vtákoch.
Sedím v obývačke sám. Čítam poviedku od Laholu. Myslím si, že doktor Vogel mal na strane 75 jedinú možnosť – skočiť a zabiť sa, aby si zachoval ľudskú dôstojnosť. A o tom bolo len tak slobodne dnešných pár viet.
Ľubo Belák
Bratislava, 12.4.2007