Havran, či Kuffa?
Michal Havran ml., protestant, vek 44 rokov. Marián Kuffa, katolík, vek 56 rokov. Dvaja teológovia, ktorí rozhýbali v posledných týždňoch Slovensko. Je to začiatok, alebo pokračovanie delenia spoločnosti na bielych a čiernych? Nejde však o rasizmus, aj keď to z perspektívy Mount Everestu takto vyzerá. Pokiaľ Kiska so svojou ESET sieťou pripravovali (a stále sa tomu venujú) politický kotrmelec, na poli náboženstva sa na obzore vytvoril búrkový mrak.
Protestant a katolík, dvaja teologicky vzdelaní páni opustili svoje vyhradené územia viery a vstúpili do priestoru, ktorý určite žiadnej cirkvi neprináleží, do politiky. Pokiaľ by sa každý, zo svojej cirkevnej perspektívy vyjadroval k veciam viery, náboženstva, filozofii, určite by nevyvolali taký rozruch. Mnohí na Slovensku sa o oboch dozvedeli až po vydaní článku Michala Havrana ml. „Pošlite Kuffu do cirkusu“. Jeho tvrdé vyjadrenie na Kuffovu adresu najlepšie vystihujú slová:“ Toto sú psychotické interpretácie textov človeka, ktorý text nečítal a nepoznal, napriek tomu sa stal ikonou autentického katolicizmu. V skutočnosti pôsobí ako vyšinutý metafyzický predátor, ktorý nenávidí svet, nenávidí ľudské spoločenstvo, štylizuje sa do polohy Jána Krstiteľa a každý deň vyvoláva v mnohých veriacich ľuďoch pocit, že to, čo hovorí, nie je viera našich spoločenstiev a našich farností, ale šialená póza potulného kazateľa z konca renesancie pripravujúca ľudí na skorý Kristov návrat.“ Na rozdiel od Havranovej apokalyptickej vízie parúzie (druhý príchod Ježiša Krista do mesta) katolícky farár Kuffa ako dobre rozbehnutý vlak cestuje za svojimi hriešnikmi a popri vtipoch, narážkach, príbehoch a vysvetľovaní katolíckej viery vo svojich kázňach bubnuje na poplach proti „Dženderu“, zakotvenému v Istambulskom dohovore. Jednoducho vyšiel na ulicu a začal svoje ovečky bombardovať výzvami na odpor proti pripravovanej úprave rodovej rovnosti v našej legislatíve. Je zásadne proti tvrdeniu, že: „Ženské a mužské vlastnosti nevyplývajú z biologickej prirodzenosti žien a mužov, ale sú vytvárané spoločnosťou a reprodukujú sa prostredníctvom tzv.socializácie.“ Inými slovami „Nerodíme sa ženami, stávame sa nimi“. V 40tych rokoch minulého storočia to napísala družka J.P. Sartra Simone de Beaviou. Naznačila tým, že : „...hoci sa ľudia rodia s biologickým pohlavím ako muži a ženy, až počas života sa pod vplyvom očakávaní a noriem spoločnosti v nás formuje to, čo je všeobecne považované za „ženské“ a „mužské“. Uznaním rodovej rovnosti sa LGBTI - lesby, gejovia, bisexuálni, transrodoví a intersexuálni ľudia v spoločenstve stávajú rovnocennými partnermi aj v otázkach uzatvárania manželstiev a adopcie.
Pokiaľ by tento spor zostal len na úrovni správ o živote na Slovensku, asi by sme sa o Havranovi a Kuffovi dozvedali len z televíznych relácií a dokumentov, kde jeden „vlastní“ pravidelnú diskusnú reláciu na RTVS „Večera s Havranom“ a o druhom sa dozvedáme z Kabošovych filmových dokumentov o trpezlivej a náročnej práci kňaza, ktorého krédom je pomoc tým najslabším v spoločnosti, podľa neho hriešnikom, ktorí potrebujú, aby sa ich niekto ujal. Pokiaľ Havran z nepochopiteľných príčin dlhodobo pripravuje a moderuje „zbytočnú a nepodarenú“ diskusnú reláciu o „hocičom“, Kuffa pomáha Rómom v osadách, renovuje dom pre bezdomovcov a alkoholikov a hlása slovo Božie. Pokiaľ Havran robí niečo, „na čo nemá“ (moderovanie), Kuffa zostáva vo svojich Žakovciach pri Kežmarku a robí „čo sa dá“. Spadá do toho aj jeho záujem o veci verejné. Navyše oproti Havranovi vie Kuffa osloviť aj tých ľudí, ktorí nepoznajú veľký svet, politiku, biznis. Žijú na vidieku a trápia sa s tým, aby mali kde a za čo žiť. Havran nechodí za svojimi poslucháčmi. Sedí v televíznom štúdiu, pozve si neraz prekvapených hostí a „darí“ sa mu mútiť obsah rozhovoru. Keby sme ho porovnali so Štefanom Hríbom, povestným manipulátorom vo svojej Pod Lampu, Havran má čo doháňať.
Potom, čo sa stalo, že sa spor dostal na prvé miesto novinových správ? Žiaľ je za tým opäť politika, tentoraz nie Havranova, ani Kuffova. Politika, ktorá na Slovensku doteraz vždy znamenala hádky, obviňovanie, deštrukciu a neistotu občanov s legitímnou otázkou „Quo vadis Slovensko?“ Kňaz Kuffa si dovolil vstúpiť na pôdu parlamentu a svojou prítomnosťou verejne deklarovať svoj názor ako kňaz, občan, človek, ktorému nie je všetko jedno. Rozhodol sa tak po zverejnení návrhu Kotlebovej strany ĽS – NS na sprísnenie zákona o umelom prerušení tehotenstva, čo dlhodobo zamestnáva najmä katolícku cirkev, ale aj veriacich. Už sme si zvykli, že majstri konšpirácie, a nie tí na webe (Zem & Vek, Hlavné správy), ale takzvaní „liberáli“, vyznávači post demokratickej spoločnosti, prostredníctvom článkov a blogov začali vytvárať obraz o Kuffovi, že svojim postojom propaguje fašizmus a fašistickú stranu. Dokonca je Kuffa prirovnávaný prezidentovi Tisovi. Kuffu tieto tvrdenia vyvracia slovami: „Kto predloží takýto zákon, toho podporím a prídem za ním do parlamentu. Nezabiješ platí pre každého.“ Prameňom konšpirácie sú vety vystrihnuté z jeho kázní. Keď Kuffa prehlási :“ Gayovia a lesby sú niekedy horší než tí vrahovia.“, je navyše označovaný za blázna a cirkusanta. Nedoplnia to, že tieto tvrdé slová patria iba tým, “... ktorí nevedia čo od rozkoše, on si už vyskúšal všetky ženy, teraz si chce vyskúšať mužov...“. To, že si Kuffu začali prisvojovať politici hrajúci sa na reinkarnáciu vojnového Slovenského štátu, by si mali všimnúť práve poslanci v Národnej rade. Nestačí byť proti niečomu. Nestačí vytvárať konšpiračné teórie o hrdinovi Kiskovi, zneužívať demonštrantov „nezávislými“ aktivistami Za Slušné Slovensko pod taktovkou sieťky ESET. Nestačí napísať ponižujúci a povýšenecký článok Havrana. Nestačí robiť z kňaza fašistu. Ľudia na Slovensku nemajú len oči a uši, ale aj rozum, aj keď niekedy sedliacky a naivný. Prizerajú sa hŕstke politikov a niektorým takzvaným občianskym združeniam, ktoré sejú vietor. Všetci Havranovia, Kiskovia, Zajacovici, Štefunkovci, Hríbovci by sa mali pozrieť do zrkadla a povedať si, že tadiaľto cesta nevedie. „Liberáli“, ak to myslíte s budúcnosťou Slovenska úprimne, prestaňte konšpirovať a klamať.
Ľubo Belák
8.7.2018