Dve otázky pánovi Kiskovi
Vážený pán prezident, aj napriek tomu, že ste mi zatiaľ neodpovedali ani na jedu z mojich predchádzajúcich otázok, prosím vás o vyjadrenie. Aj vzhľadom na požiadavky demonštrujúcich občanov za politické zmeny bude určite dôležité dopovedať to, čo aj Vás určite ťaží.
Tá prvá otázka je už dnes čiastočne zodpovedaná „Dokedy bude podvodník bývať v prezidentskom paláci a dokedy bude bývať premiér v dome podvodníka?“. Otázka o ubytovaní je stále legitímna, pretože sa zakladá na zrejmých faktoch. Odstúpením premiéra je časť otázky zodpovedaná, a čo s tou druhou?
Občan a súčasne prezident Slovenskej republiky Kiska sa vo svojej jedinečnej funkcii hlavy štátu správa ako triedny nepriateľ tých občanov, ktorí ho nevolili a nevolili ani súčasné opozičné strany. Určite je jeho správanie v rozpore s povinnosťami prezidenta, nehovoriac o tom, že morálne zlyhal. Škoda, že v ústave nie je zakotvený článok, že prezidentom nemôže byť podvodník, aj keď ku svojmu konaniu vysloví ľútosť. Rovnako by nemal vlastniť ukradnutý majetok ako náš súčasný prezident. Navyše porušil zákon o výške použitých finančných prostriedkov na voľbu prezidenta. Osobne je pre mňa nielen nedôveryhodnou osobou, ale mám podozrenie z činnosti namierenej proti suverenite Slovenskej republiky. Myslím tým srdečné vzťahy s Georgom Sorosom, ktorý je vo svete, ale aj u nás známy ako podporovateľ aktivít smerujúcich ku vzniku Otvorenej spoločnosti a zániku suverénnych štátov, aspoň to vo svojom pseudofilozofickom diele tvrdí. Samozrejme, že nie je Bin Ladinom tajnej organizácie, ktorá by na Slovensku pripravovala prevrat, ale svojimi peniazmi dotuje na Slovensku organizácie a novinárov, ktorí zjavne realizujú jeho „revolučnú“ teóriu. Nie je to náhoda.
Preto moja druhá otázka znie „Kedy sa prezident Slovenskej republiky jasne vyjadrí k uvedeným skutočnostiam o daňovom podvode, vlastníctve ukradnutého majetku, protizákonnému financovaniu prezidentských volieb a zverejní svoj postoj k šíreniu protispoločenskej teórie pána Sorosa na Slovensku?“
Prispeje to k upokojeniu výbušnej situácie nielen na námestiach, ale aj medzi ostatnými občanmi našej vyše päťmiliónovej, zatiaľ suverénnej Slovenskej republiky. Možno by stálo za to spýtať sa verejnosti ľudovým hlasovaním, referendom, či si takéhoto prezidenta želajú.
Ľubo Belák
15.3.2018