Otvorená korešpondencia so Slovenskou televíziou

(alebo, nie sú tu len Legendy Popu)

Priznám sa, nie je mi všetko jedno. Tak sa stalo aj pri otvorení obálky listu od generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska – RTVS. Myslím si, možno vianočný pozdrav, alebo si nedajbože na mňa spomenuli pri 55 výročí vysielania STV. Omyl. Bolo to strohé zamietnutie môjho návrhu na realizáciu dokumentu o hudbe a hudobníkoch 80-tych rokov. Na chvíľu ma to vyviedlo z rovnováhy, ale o pár sekúnd som stál už na vlastných nohách s jasným predsavzatím, že sa musím ozvať. Príbeh môjho návrhu na televíznu reláciu bol prostý. Peci Uherčík raz prišiel za mnou s knihou Bratislavský nárez. Obsahom boli príbehy muzikantov, ktorí tvorili nezávislú rockovú scénu. Neboli a nie sú Legendami Popu. Sú to tí, ktorí nevyužívali slnko vtedajšieho politického režimu. Práve naopak, neraz sa s ním stretli v tej najkrutejšej podobe. Preto som sa podujal ako producent zrealizovať dokument o hudbe a dobe 80-tych rokov. Vzhľadom na vtedajšie možnosti vyhotovovať nahrávky a videozáznamy, materiálu nebolo veľa a tak som sa s týmto zaujímavým projektom obrátil na Slovenskú televíziu. Práve v 80-tych rokoch som v nej pôsobil ako dramaturg relácie Triangel a tak som vedel, že nejeden protagonista z 80-ych rokov sa zúčastnil nakrúcania hudobnej relácie, ktorá leží nedotknutá v archíve STV. Samozrejme, že som rátal s tým, že STV zaujme môj projekt a prevezme ho do vysielania. Moje predstavy boli mylné. Odmietnutie bolo strohé a kategorické, bez možnosti sa s niekým stretnúť, vysvetliť, prípadne upraviť projekt do predstáv dramaturgie STV. Moja komunikácia začala slušne a poctivo. Splnil som všetky náležitosti akejsi novodobej komunikácie s novým verejnoprávnym vysielateľom. Vzhľadom na závažnosť dialógu, ktorý nastal najmä s hlavným predstaviteľom terajšej STV pánom Andrejom Miklánkom, som sa rozhodol zverejniť náš dialóg, ktorý hovorí o mnohom.

Tu je doslovný sled e-mailov. Ako to už pri takejto komunikácii býva, prvé emaily sú na konci zoradených textov, preto odporúčam začať od konca.

Sled e-mailov do 9.10.2011 do 17.12.2011

 

Zatiaľ posledný jedenásty e-mail zo 17.12.2011 od Ľuba Beláka

(odporúčam začať od prvého emailu na konci stránky.)

Vazeny pan Miklanek,

dakujem za rozumne slova a zmierlivy ton. Akosi mi vsak chyba to podstatne, dovody, preco bol zamietnuty navrh na relaciu. Myslim tym argumenty pochadzajuce od dramaturga, vyroby alebo programu, kde by bolo jasne vymedzene v com moj namet nezodpoveda zamerom STV. Ked som sa ja vynasnazil aspon pisomne a strucne zdvovodnit potrebu naktrutit tento dokument, preco sa mi v rovnakej kvalite nevratila aj odpoved. Navyse mi aj tak chyba priamy kontakt, pretoze bez neho je kazda dramaturgia iba vypisanie titulkovej listiny. Prave preto som Vas na zaciatku, pred dvoma mesiacmi ziadal o osobne stretnutie. Emailom ste ma poslali na inu adresu, kde mi pan Kocner, tiez prostrednictvom emailu dal konecnu cervenu pre akykolvek osobny kontakt. Ako si to mam vysvetlit? Zeby osobna zaujatost? Keby sme si hned na zaciatku vysvetlili nase postoje terajsia korespondencia by sa podstatne zjednodusila.

V kazdom pripade problemy zabezpecenia vyroby, financii a neadekvatnost temy navrhovaneho dokumentu u mna neobstoja. Vase rozpoctove moznosti neovplyvnuju realizaciu mojho nametu, pretoze neziadam ziadne financne ani vyrobne prostriedky. Jedinou realnou polozkou pre STV je umoznenie pouzit archivne zabery. Vsetko ostatne zabezpecim sam. Samozrejme az na vysielanie.

Nikdy som neargumentoval verejnopravnostou. Moja argumentacia stoji na obsahu verejnej sluzby. Verejnopravnost je len zakonom a pravne zadefinovana pozicia vysielatela voci statu. To nema nic spolocne s obsahom verejnej sluzby. Takze, zial ani tento Vas postreh nemozem brat vazne. Neraz mam dojem, ze verejnu sluzbu za vas supluju komercne televizie s daleko lepsou kvalitou a sledovanostou. Pritom im to ziadny zakon neprikazuje. Musi byt vsak pritomna citliva a profesionalna dramaturgia. Chcem tym iba podciarknut, ze verejna sluzba realne existuje aj mimo verejnopravneho vysielatela.

Co sa tyka uspechov Legiend, tak moje cislo je spriemernenie vysledkov sledovanosti, ktore sa pohybuju podla mojich informacii okolo 3 %. Sam priznavate prepojenie vedenia STV a vyrobcu relacie. K tomu nemam co dodat. Neviem, co na to povie verejnost. Podobne ako so zneuzitim priameho prenosu Ministrom Danielom Krajcerom. Odporucal by som mu, ak sa chce vratit na obrazovku, aby sa vratil spat do televizie Markiza na moderatorsky post. Len neviem, ci sa tam ma sancu este dostat. Ale moj odkaz mu asi neodovzdate.

Zdravim

Lubo Belak

Desiaty e-mail zo 17.12.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Pán Belák, ale ved my si svoju zákonnú povinnosť starať sa o národnú kultúru plníme. Konkrétne si ju plníme tým, že dodržiavame všetky zákonom stanovené pomery vo vysielaní- pôvodná tvorba, nezávislá tvorba, .... a podobne. Zákon predsa nehovorí, ani nemôže, že máme vysielať nejaký konkrétny dokument. Ponúknem ešte silnejší argument- nevedieme žiadny súdny spor, v ktorom by nás ktokolvek žaloval za to, že nedodržiavame zákon čo sa týka Vami uvedenej povinnosti. Zákon to samozrejme rieši- pomermi vo vysielaní. Tie dodržiavame. Ostatné je vecou našej internej dramaturgie a nie zákona a jeho prípadného porušovania. Inými slovami, v tom programovom segmente, do ktorého spadá aj Váš námet, si svoje zákonné povinnosti vieme splniť aj bez toho, aby sme konkrétne Váš námet vybrali. Zo všetkých televízií zo sídlom na Slovensku investujeme do dokumentov nedostihnuteľne najvyššiu čiastku, kedže sme verejnoprávny vysielatel..

Ad Legendy, ano Vlado Burianek robil v MAYA a teraz robí pre nás. Legendy dodáva MAYA. Ved my to netajíme. Množstvo ludí z STV robilo v Markíze, JOJ, TA3, množstve produkčných spoločností, dodávalo predtým rôzne tovary, služby. Sme malý trh, je logické, že sa ludia presúvajú medzi firmami v rámci brandže. My sme naopak radi, že Vlado Burianek má skúsenosti aj z prostredia formy ako MAYA a práve vdaka nemu sa nám podarilo dosiahnuť výraznú efektivitu, ak prepočítame pomer „náklady/výkon“. S výkonom sme spokojní, o zlepšení dramaturgie sa samozrejme dá hovoriť vždy. Vo Vašej argumentácií ste doteraz použili jedno číslo- že Legendy, kde bol aj minister kultúry videlo približne 90.000 ludí. Nie, bolo to 265 tisíc ludí. A sme radi, že ste ich pravdepodobne pozerali aj Vy, ked ste si všimli veci, ktoré spomínate.

Súcastou nasej práce je aj to, že niektoré námety jednoducho musíme odmietnuť. Ich ponuka totiž výrazne prevyšuje naše možnosti. Drvivá väčšina odmietnutých projektov argumentuje verejnoprávnosťou. Keby sme odmietli iné, tiež by tie odmietnuté argumentovali verejnoprávnosťou. Prijať všetky však nie je možné, na tom sa snáď zhodnúť dokážeme. Potenciál len externých námetov približne 20 násobne prevyšuje naše rozpočtové možnosti.

Ja si samozrejme vážim to, ze sa snažíte konať a nie „len“ kritizovať. Váš námet podúdila nasa Komisia v plnom zložení a s plným vedomím si dosledkov tohto postoja. Budeme sa však na tú tému ešte rozprávať a ak dôjdeme k inému názoru, prípadne budeme potrebovať doplnujúce informácie, tak Vás budeme kontaktovať.

S uctou

AM

Deviaty e-mail zo 17.12.2011 od Ľuba Beláka

Vazeny pan Miklanek,

nuz, nech sa paci. Tu je moja iracionalna odpoved.

Povinnost starat sa o narodnu kulturu, jej dedicstvo ako aj o verejne temy mate priamo v zakone o RTVS. Je sucastou sluzby vo verejnom zaujme. Sam som temu o verejnom zaujem definoval ako verejnu sluzbu verejnopravneho media. Ak mate cas, tak si pozrite moj projekt o Slovenskej televizii,

http://belak.blog.sk/detail-projekt-rozvoja-a-riadenia-slovenskej-televizie.html?a=a83780deeb4aa42bbe482dd3d60353dd

pripadne clanok o verejnej sluzbe na linku

http://belak.blog.sk/detail-verejna-sluzba----pojem-neznamy.html?a=f55b1fcbe5263868d442fdb0b0adc5d4

Ak si myslite, ze je to iracionalne, tak potom pochybujem o vasich moznostiach racionalne riadit instituciu s takymto poslanim.

Je nestastne, ze zneuzivate meno svojej generalnej riaditelky, ked neadekvatne pouzivate jej Projekt o RTVS. Necital som ho, ale ako ju poznam, urcite tam mala rozvedenu cast o verejnej sluzbe. Ved to je zakladna filozofia verejnopravneho media, od ktoreho sa odvija aj zakon. Bez toho by to boli len pravnicke floskule. Preto moja poznamka o povinnosti nepatrila iba mojmu projektu.

K dalsim vasim uvaham dodavam, ze Vasou ulohou nie je podporovat kulturnu historiu ale ju spracovat v audiovizualnej forme a predkladat verejnosti, myslim tym tu cast aktivnej verejnosti, ktora ma zaujem o to zit v kulturnom prostredi. Nie je Vasou ulohou zavriet sa do institucie a sami si tvorit vo vlastnom prostredi. Vasou ulohou je zapojit profesiolalnu scenu, ktora na Slovensku existuje a vytvorit im prostredie na realizaciu uz spomenutych uloh (verejna sluzba).

Spominate ulohu vytvarat aj zabavne programy. Asi narazate na Legendy popu. V tomto pripade ide o dovodne podozrenie o prepojeni medzi byvalym pracovnikom externeho vyrobcu Legiend, terajsim veducim pracovnikom STV, a tym istym vyrobcom – byvalym zamestnavatelom dotycneho terajsieho pracovnika STV, ktory relaciu dodava “na kluc” za pol miliona eur. Viem, ze to bol vzdy problem, ako nastavit spolupracu so sukromnymi produkcnymi spolocnostami. Ale tu ide o ine. Vtahujete osobne ciele do prace, kde je to neakceptovatelne.

Osobne ako dramaturg a navyse predstavitel starsej generacie beatovej a popularnej hudby mam velke vyhrady nielen k realizacii plnej nedostatkov, ale k samotnej dramaturgii cyklu, ktora je nedomyslena, povrchna a v dosledku aj interpretacne nekvalitna. Chcelo by to samostatnu dramaturgicku analyzu. Ale tu asi nepotrebujete. Ako obcan Vam vsak vytykam skrytu politicku reklamu v ostatnej casti relacie Legendy Popu so skupinou ELAN, ktori boli tym tiez zneuziti. Ucastnikom prenosu bol neslavny Minister kultury Daniel Krajcer, clen strany SaS. Az neumerne casto bol zamerne prestrihavany do vysledneho zostrihu relacie. Iste namietnete, bola to nahoda. Ja Vam vravim, ze nebola. Bol to prvy predvolebny miting pana Krajcera, kde vedel, ze relaciu, ktoru cez statnu dotaciu plati, bude vidiet priblizne 90.000 ludi, co v politickej praxi uz nieco znamena. Este stastie, ze vedla neho nesedela pani generalna riaditelka, pretoze potom by to bolo neodskriepitelne.

Posledna poznamka bude patrit k vasej ponuke, ze mozem pokojne konkurovat pri najblizsej volbe (asi vedenia media). To znamena, ze dovtedy nemam pravo vyzadovat od verejnopravneho vysielatela, aby si plnil svoje poslanie? Navyse si nemyslim, ze volba noveho vedenia RTVS nieco zmeni. Niekolko krat som sa vyberu na generalneho riaditela STV zucastnil. V pozadi mi bolo naznacene, ze ked nemam politicke krytie, tak som vopred zo sutaze vyluceny. Preto pokial sa nezmeni sposob volby, financovania a fungovania smerom k nezavislosti tohto media, dovtedy bude zbytocne chodit na vyberove konania. Vitaz je vzdy jasny a ten vsetko berie. Ja som to robil preto, lebo chcem mat pred svojimi priatelmi a rodinou ciste svedomie. Nestaci len kritizovat. Musis pre to aj nieco urobit.

Aj tuto komunikaciu berte ako moju povinnost k svojmu svedomiu a nie ako exhibiciu. Nie som urazeny pre odmietnutie mojho navrhu - nametu. Som urazeny za vsetkych tych, o ktorych mal byt dokument. O tych vtedajsich mladych ludoch, ktori v tych casoch aj napriek politickemu sikanovaniu si hrali svoju hudbu. Malou odmenou za ich statocnost by mal byt dokument, aby sa na nich nezabudlo. Tak ako sa dennodenne zabuda na to, co zjednocuje spolocnost. Ked to v nasich podmienkach uz nie je nabozenstvo, ani nacionalizmus, tak je to predovsetkym kultura, ktora vie ludi zjednotit a dat im perspektivu. Nikto a nic to za nu nedokaze. Ale to je uz ina tema, tema o kulture a jej poslani.

Zelam vam viac skusenosti v praci a porozmyslajte o mojich slovach. Nehladajte obranu svojich tvrdeni tam, kde nie su.

Zdravim

Lubo Belak

Ôsmy e-mail zo 17.12.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Vázený pán Belák, aj ked z tejto komunikácie to nie je možné stanoviť jednoznačne, s veľkou pravdepodobnosťou bude naozaj pravda, že máme „celkove inú predstavu o fungovaní verejného média“. My sme našu predstavu jasne zadefinovali v Projekte, s ktorým sa pani GR Zemková uchádzalka o zvolenie a tento projekt v konkurencií ostatných projektov uspel. Tak ho realizujeme. Naše rozličné predstavy môžu pokojne konkurovať pri najbližšej volbe.

Na väčšinu Vašich otázok neviem reagovať, lebo sú stavané podla mna do veľkej miery v iracionálnej rovine. Ak sa domnievate, že „sme povinní“ váš dokument vysielať, tak nám prosím ponúknite relevantné právne argumenty. Nie sme si vedomí takejto povinnosti. Naše povinnosti stanovuje Zákon o RTVS + niektoré daľsie, napríklad zákon o volbách do NR SR v niektorých častiach. Našou úlohou samozrejme je podporovať kultúrnu históriu, to aj robíme, dodržiavame všetky zákonné limity a podiely vo vysielaní, ale zákon nehovorí (ani samozrejme nemôže) ísť do takého datailu, aby nám stanovoval povinné témy relácií. Našou povinnosťou podľa zákona o RTVS (z roku 2010) je napríklad aj vysielať zábavné programy. Rovnaké argumenty by teda mohli používať aj tvorcovia týchto programov. Rovnako šport, ..... Množina predstáv odbornej verejnosti z tej ktorej oblasti vždy výrazne prevyšuje reálne programové a rozpočtové možnosti RTVS.

My sa rovnako snažíme, aby si verejnosť urobila a zlepšila obraz o verejnoprávnom médiu, takže tento cieľ máme spoločný a sme radi, že na jeho plnení možeme s Vami spolupracovať.

Z 258 dodaných projektov z externého prostredia sme prejavili záujem o 58, takže približne o jednu pätinu, všetky informácie sú dostupné na našom webe.

S uctou

Andrej Miklánek

Siedmy e-mail zo 17.12.2011 od Ľuba Beláka

Vazeny pan Miklanek,

dakujem za informaciu. Aj napriek tomu som presvedceny, ze mam narok na dôvody, v com moj navrh nevyhovoval. Vseobecne konstatovanie je rovnake ako ked ho hodite priamo do kosa. Nikdy som sa ako zodpovedny dramaturg STV takto k autorom a externym tvorcom nechoval. Vzdy som nielen chcel, ale aj musel polozit na papier par vecnych argumentov, preco je namet, scenar, navrh neprijaty. Navyse tento sposob “zuradovania” mi pripomina hrad s vysokymi bastami a branou zatvorenou na tri zamky. Iste ste “rovnako” (citacia: “aby veľká časť námetov vznikala a vyvíjala sa v našom internom prostredí.”) pristupavali aj v pripade spoluprace s externym dodavatelom relacie Legendy Popu za pol miliona eur.

Bolo by toho viac, co ma utvrdzuje v mojich tvrdeniach v predchadzajucom emaili.

Už viem, ze v buducnosti bude zbytocne nieco do STV posielat. Skonci to rovnako ako mnozstvo inych urcite dobrych navrhov. A na zaver len mala pripomienka, kde ste vzali, ze to nebol navrh na relaciu, ktora by vznikala v internom prostredi? Vy chapete “v našom internom prostredí” tak, ze si aj namety a scenare pisete sami? Svoju spolupracu na vyrobe som pripojil len preto, lebo som chcel odlahcit vyrobu a ekonomiku STV. V navrhu je to len akysi dovetok, aby bolo jasne, ze nechcem od Vas nic nic, len pouzit par ukazok z archivu STV a priestor vo vysielani. Som presvedceny, ze tema relacie patri do kategorie tych, ktore musi povinne verejnopravny vysielatel spracovat, pretoze ide o nasu kulturnu historiu. Podobne som pred par rokmi realizoval 50 minutovy dokument “Ked odchadza kabaret” o politickych represaliach v 60-70 rokoch. V novom predlozenom namete ide o alternativny rock a nasu nezavislu hudobnu scenu. Nie su to Legendy popu, su to legendy pravdy o stave nasej spolocnosti v osemdesiatych rokoch. Ale o tom asi vy v STV neuvazujete. Staci minat nase “koncesionarske a statne-nase”prostriedky tam, kde niekto vidi dobry kseft.

Celkove mam inu predstavu o kulturnej spolupraci a fungovani verejneho media, ktory musi akceptovat to, ze nie je majetkom internych pracovnikov, pripadne niektorej politickej strany. Aj odmietnutie musi mat dovod a formu. Ten som v liste pani generalnej riaditelky darmo hladal.

Tuto odpoved ako aj ostatnu komunikaciu ponukam verejnosti, aby si urobila vlastny obraz o verejnopravnom mediu, ktore pomaly, ale iste prechádza z ruk obcanov do ruk statu.

Lubomir Belak

šiesty e-mail zo 16.12.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Prajem dobrý den pán Belák,

Komisia na posudzovanie námetov a projektov pozostáva z:

-          Generálnej riaditelky RTVS- šéfka Komisie

-          Programového riaditela STV

-          Programového riaditela SRo

-          Riaditela Centra dramatickej tvorby

-          Riaditela Centra publicistiky a dokumentov

-          Riaditeľa centra hudobných programov

-          Riaditeľa Jednotky

-          Riaditeľa Dvojky

-          Analytika programov

 

Poradný hlas majú:

-          Riaditeľ RTVS media (predaj komerčných prvkov)

-          Riaditeľ výroby

Komisia zasadala vždy v plnom zložení a každý námet posudzovala individuálne. Nie je v našich možnostiach riešiť námety na platforme individuálnych stretnutí, kedže tu máme približne 300 námetov. Okrem toho toto sú len námety z externého prostredia, našou ambíciou je, aby veľká časť námetov vznikala a vyvíjala sa v našom internom prostredí.

Vase podozrenie, za návrh nebol prerokovaný, sa nezakladá na pravde. My nespochybujeme Vase dramaturgické skusenosti ani si samozrejme nemyslíme, ze ste nula. Výber alebo nevýber konkrétneho námetu s tým nesúvisí. Rovnako vieme o vasej skvelej dramaturgickej minulosti. Tento konkrétny námet sme však nevybrali.

S uctou

Andrej Miklánek

Piaty e-mail zo 16.12.2011 od Ľuba Beláka

Vazeny pan Miklanek,

po dvoch mesiacoch od podania mojho navrhu na koprodukciu som dostal od pani generalnej riaditelky strohu a nic nehovoriacu odpoved, kde na zaklade programovych, kapacitnych a financnych dovodov bol moj projekt VYBEROVOU KOMISIOU zamietnuty. Neviem podla coho hodnotili moj navrh, ked som nemal moznost sa s nikym zo Slovenskej televizie stretnut a upresnit sposob spoluprace. Nechcel to ani pan Kocner, ktory sa vyhovoril na televiznu prax. Neziadal som od televizie nic, len par archivnych zaberov a priestor vo vysielani. Celu vyrobu by som zabezpecil vo vlastnych vyrobnych a financnych kapacitach.

Som v novej historii televiznej tvorby prvy, kto zacal nezavislu tvorbu v novych podmienkach. Je za mnou vela uspesnych projektov, ktore som pripravoval zvacsa pre STV. Na cele je RHYTMICK s M. Zbirkom a Co dokaze ulica, ktorej sledovanost dodnes nebola prekonana. Samozrejme, ze by som mohol pokracovat vo vypocte svojich prac. Spomenie len posledu – Ked odchadza kabaret, kde som pre vysielanie pripravil hodinovy dokument bez toho, aby bola STV nejako zatazena. Vtedy ma aspon prijalo vedenie, kde som mohol vysvetlit svoj navrh. Myslim si, ze nikto rozhodnutie spolupracovat so mnou neolutoval. Odrazilo sa to na pocte repriz tohto dokumentu, ktore som pocas par rokov zaznamenal.

Preto som hlboko znechuteny Vasim postojom nie preto, ze ste neakceptovali moj navrh, ale ste sa nepokusili, alebo mi neumoznili sa s Vami stretnut a nechat si vysvetlit o com moj navrh je. Som ostrielany televizny dramaturg a tak viam, co znamena praca s externym prostredim. No takuto ignoraciu som este nezazil. Beriem to ako znak nekompetentnosti v rozhodovani a fungovani sucasnej verejnopravnej televizie.

Viem, ze nemusite na moj mail reagovat a je Vam vlastne jedno co si mylim, ale vedzte, ze nie som nula, aby sa komunikacia so mnou niesla v takomto duchu. Snad by som rad vedel, ake bolo zlozenie ODBORNEJ KOMISIE (ak to nepatri medzi utajovane skutocnosti). Mam podozrenie, ze moj navrh nebol ani len prerokovany, pretoze som nedostal ziadne relevantne argumenty, preco bol moj navrh zamietnuity.

Zdravim

Lubo Belak

štvrtý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Ďakujem. Ak by ste mali pocit, že môžem pomôcť, pokojne sa ozvite.

Am

Odoslané z iPhonu

Tretí e-mail z 9.10.2011 od Ľuba Beláka

Dňa 9.10.2011, o 18:27, "Lubo Belák" <Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.> napísal:

Dakujem za rychlu odpoved. Budem sa riadit Vasimi pokynmi.

Zdravim

L. Belak

Druhý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Prajem dobry den pán Belak,

Všetky dokumentárne projekty rieši pán Ivan Kocner, prosím stretnite sa s ním, pretože on všetky námety na dokumenty posudzuje. Je však dôležité dodržať oficiálny postup- podať námet cez podatelnu, my zverejnujeme na nasom webe základne informácie o každom namete, ktorý dostaneme. Aby bolo stretnutie efektívne, je nevyhnutne, ste mali zaevidovany námet. Všetky informácie o podavani nametov mame aj na našom webe.

Pán kocner si námet pozrie a určite sa Vám obratom ozve.

Ďakujem a pozdravujem

Andrej Miklanek

Odoslané z iPhonu

Prvý e-mail z 9.10.2011 od Andreja Miklánka (STV)

Dňa 9.10.2011, o 12:50, "Lubo Belák" <Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.> napísal:

Vazeny pan Miklanek,

obraciam sa na Vas so ziadostou o stretnutie na pode STV. Rad by som s Vami prekonzultoval moznost spoluprace STV pri vzniku dokumentu o hudobníkoch a hudbe osemdesiatych rokov na Slovensku v oblasti rockovej hudby.

Podobne pred par rokmi vznikol uspesny dokument o slavnom bratislavskom kabarete zo 60-tych rokov TATRA REVUE, ktory som vytvoril prave na zaklade spoluprace s STV. Navyse ani vtedy, ale ani v tomto pripade by nezatazil rozpocet STV, kedze podstatnu cast diela by som vytvoril vo svojich produkcnych podmienkach.

Zdravim

PhDr. Lubomir Belak