Čierne na bielom
Návštevnosť
 | Dnes | 8838 |
 | Včera | 6960 |
 | Tento týždeň | 41574 |
 | Tento mesiac | 100001 |
 | Celkove | 2362745 |
Čitáreň
Video vyhľadávanie
Foto
Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Bieda kultúry, bieda Juraja Kušnierika.
Bieda kultúry, bieda Juraja Kušnierika.
To, že kultúra na Slovensku sa potáca od parlamentu k vláde je už všeobecne známy fakt. To, že časopis, ktorý si dáva do portfólia označenie kultúrny a pri tom o kultúre neraz prináša platenú inzerciu časti politického spektra je tiež už stará pesnička. O tom, že Kušnierik je žurnalista pre všetko, si mnohí už zvykli. Ale to, že existuje aj časť kultúrnej obce a nie je malá, ktorá nesúhlasí s takto interpretovaným postojom ku kultúre, vie hádam len pár extrémistov, ktorí nehltajú všetko, čo im každodenne tlač a médiá prinášajú.
Stretnutie s Mariánom
Stretnutie s Marianom
Včera podvečer sme sa v petržalskej reštaurácii stretli s Mariánom. Marán Bednár síce do Bratislavy neprišiel, ale to sme vedeli. Možno sa na nás díva z neba, kam pred pár dňami odletel ako sa patrí, s dobrou rockovou hudbou. Tí, ktorí prišli si chceli spoločne zaspomínať na bratislavského chalana, bigbíťáka a priateľa, s ktorým prešli spolu kus spoločnej cesty či už ako priatelia z ulice, hudobníci alebo rodina.
Marián Bednár
Zomrel bigbíťák s veľkým B
Dnes ma zastihla smutná správa. Včera 17.2.2011 odišiel do neba ďalší priateľ, výborný muzikant a člen jednej z najúspešnejších bigbítových skupín na Slovensku - Marián Bednár (12.8.1947-17.2.2011).
V prvej polovici 60-tich rokov sa preslávil ako basgitarista a spevák skupiny THE BEATMEN. To čo v Anglicku boli Beatles, u nás znamenali The Beatmen. V skupine sa vystriedalo pár muzikantov. Ale najslávnejšie zoskupenie bolo Ursíny, Bedrik, Bednár a Petro. Ich šedou eminenciou a organizátorom bol Peter Tuscher. Dnes sa tomu hovorí manažér. Vtedy sme to nevedeli.
Budmerický kaštieľ patrí umeniu – nie privatizérom!
Výzva slovenskej kultúrnej obce
Budmerický kaštieľ patrí umeniu – nie privatizérom!
Dnes sme si nebezpečne zvykli na slovo privatizácia. Iste, štát sa ukázal ako zlý vlastník a správca spoločného. Je to tak aj v kultúre? Ťažko presne ukázať prstom kde a ako. Je tu však jeden príklad úcty k zverenému majetku. Je to Budmerický kaštieľ, známy ako miesto, kde vznikala slovenská literatúra, scenáre pre film a navštevovali ho významné osobnosti. Zrazu sa stal pre súčasnú moc tento kultúrny ostrov, kam nevstúpila noha nových žralokov, nepohodlný. Veď prečo by mal tento architektonický skvost patriť len hŕstke pisálkov a necelebít /poznámka - celebrity podľa vzoru bulvárnych denníkov/. A tak sa noví slovenskí kulturisti, teda tí ktorí s kultúrou majú spoločnú len moc riadiť ju, rozhodli zrušiť užívanie kaštieľa Litrárnym fondom a dať ho potichu niekomu z politických investorov.
Našťastie sa kultúrna obec ozvala. Výzva, ktorá je zverejnená na stránkach portálu Slovenského PEN je určená všetkým, ktorí to so slovenskou kultúrou myslia úprimne. Ide o jednoznačný postoj proti praktikám vlády a ministrov SR. Preto aj ja prostredníctvom mojej stránky Vás žiadam podporiť túto ušľachtilú vec a pripojiť svoj hlas k výzve. Stojí to za to, a pri tom nejde o peniaze.
Ľubo Belák
signatár výzvy
Oslava No.60
Oslava No.60
Stretnutie s priateľmi 19.1.2011
Klub slovenských spisovateľov
Preniesol som sa do veku, kedy každé stretnutie s priateľmi začína byť skôr oslavou ako obyčajným posedením. Také bolo aj to včerajšie. Moja pozvánka do Klubu slovenských spisovateľov sa dostala do správnych rúk.
Priznanie šesťdesiatnika
Priznanie
Priznávam sa! - Aj keď mi to trvalo šesťdesiat rokov. Moje priznanie prichádza v pravý čas. Za mnou je už dosť rokov a predo mnou jasná budúcnosť s pevným cieľom. Takže nemám ani po priznaní čo stratiť.
Bol som bezcharakterný egoista s patologickými zmenami altruizmu. Pre tých menej oboznámených s pojmami, altruista nemá nič spoločné s egoistom. Táto moja schizofrénia pochádza z prežitých rokov v socializme s ľudskou aj neľudskou tvárou, kde si každý musel navodiť stav schizofrénie, aby to niekam dotiahol. Mne sa podarilo môj egoizmus doviesť až k neopodstatnenému altruizmu, ktorý je navyše doplnený o nepríjemný vírus vnímania reality, takej aká je – holá.
Dnešný dátum
Návštevníci
Práve tu je 191 návštevníkov a žiadni členovia on-line
Novinky
2024-11-06 -
Stalo sa to, čo si „európski politici“ ani v zlom... Čítaj viac
2024-10-28 -
Samotné meno Mojžiš hádam každému pripomenie biblický... Čítaj viac
2024-10-24 -
Aby sme vedeli o čom bude reč, dajme si dokopy pár faktov.... Čítaj viac