Kultúrny Buratino Daniel Krajcer

Tak sa nám náš minister opäť vyfarbil. Lepšie povedané zafarbil v efektových svetlách televízneho prenosu Legendy Popu. Slovenská televízia, ako súčasť brontosaura RTVS aj tentoraz musela pánovi ministrovi zaplatiť za štedré dary v podobe finančných injekcií. Jednoducho si už dnes predplatil na politickú volebnú kampaň, ktorú spustil v piatok večer na Jednotke. Žoviálne si sadol medzi obecenstvo v štúdiu a vehementne ťapkal ručičkami, aby národ, ale najmä jeho potenciálni voliči videli, že aj on je súčasťou fan-klubu Legendy slovenskej populárnej hudby, Elánu. To, že je to politická fraška a  neustále vstrihávanie jeho detailu pri potlesku do výsledného zostrihu nebolo náhodné, trčalo z obrazovky ako smutný gag dreveného panáka za asistencie celého televízneho štábu. Čudujem sa len Jožovi Rážovi, že dovolil, aby on, jeho spoluhráči a meno Elán bolo zneužité na politické ciele. Určite nič netušil, pretože by s tým rázne sekol.

Otvorená korešpondencia so Slovenskou televíziou

(alebo, nie sú tu len Legendy Popu)

Priznám sa, nie je mi všetko jedno. Tak sa stalo aj pri otvorení obálky listu od generálnej riaditeľky Rozhlasu a televízie Slovenska – RTVS. Myslím si, možno vianočný pozdrav, alebo si nedajbože na mňa spomenuli pri 55 výročí vysielania STV. Omyl. Bolo to strohé zamietnutie môjho návrhu na realizáciu dokumentu o hudbe a hudobníkoch 80-tych rokov. Na chvíľu ma to vyviedlo z rovnováhy, ale o pár sekúnd som stál už na vlastných nohách s jasným predsavzatím, že sa musím ozvať. Príbeh môjho návrhu na televíznu reláciu bol prostý. Peci Uherčík raz prišiel za mnou s knihou Bratislavský nárez. Obsahom boli príbehy muzikantov, ktorí tvorili nezávislú rockovú scénu. Neboli a nie sú Legendami Popu. Sú to tí, ktorí nevyužívali slnko vtedajšieho politického režimu. Práve naopak, neraz sa s ním stretli v tej najkrutejšej podobe. Preto som sa podujal ako producent zrealizovať dokument o hudbe a dobe 80-tych rokov. Vzhľadom na vtedajšie možnosti vyhotovovať nahrávky a videozáznamy, materiálu nebolo veľa a tak som sa s týmto zaujímavým projektom obrátil na Slovenskú televíziu. Práve v 80-tych rokoch som v nej pôsobil ako dramaturg relácie Triangel a tak som vedel, že nejeden protagonista z 80-ych rokov sa zúčastnil nakrúcania hudobnej relácie, ktorá leží nedotknutá v archíve STV. Samozrejme, že som rátal s tým, že STV zaujme môj projekt a prevezme ho do vysielania. Moje predstavy boli mylné. Odmietnutie bolo strohé a kategorické, bez možnosti sa s niekým stretnúť, vysvetliť, prípadne upraviť projekt do predstáv dramaturgie STV. Moja komunikácia začala slušne a poctivo. Splnil som všetky náležitosti akejsi novodobej komunikácie s novým verejnoprávnym vysielateľom. Vzhľadom na závažnosť dialógu, ktorý nastal najmä s hlavným predstaviteľom terajšej STV pánom Andrejom Miklánkom, som sa rozhodol zverejniť náš dialóg, ktorý hovorí o mnohom.

Tu je doslovný sled e-mailov. Ako to už pri takejto komunikácii býva, prvé emaily sú na konci zoradených textov, preto odporúčam začať od konca.

Bigbítová skúška

15.december sa nezadržateľne blíži. Preto začalo aj intenzívne skúšobné obdobie Ľuba Beláka s Peci Uherčíkom a skupinou Grapefruit Death. Tentoraz sa rozhodli spoločne zahrať pár skladieb Ľuba Beláka z jeho CD Bigbíťák. Súčasťou krátkeho spoločného vystúpenia bude aj svetová premiéra skladby Kúpil som si..., kde si Ľubo Belák zaspomína na V klub. Ďalšou bonusovkou je aj historický song Povedz mi otec. Zaznie v bigbítovej verzii. Čoskoro sa s pesničkami a hudobníkmi stretneme v kultúrnom dome na Vajnorskej ulici, kde nebudú chýbať aj ostatní slovenskí a českí bigbíťáci pod taktovkou promotéra Juraja Šeba.

WikiLeaks dorazil na Slovensko, alebo hľadá sa Richelieu

Megaškandál s odpočúvaním: Minister Galko prehovoril! - Pravda terčom útoku vojenskej tajnej služby - Galkovi tajní monitorovali premiérku Radičovú - Baška priznal, že sa odpočúvalo aj v minulosti - Kaliňák obvinenia popiera: Nikoho z Pravdy som neúkoloval!

Úvod môjho blogu som prepožičal titulkom zo slovenských médií. V tomto prípade nikomu nemusím vysvetľovať o čo ide. Toľko informácií, koľko prebehlo médiami v týchto dňoch, snáď nebolo o žiadnej kauze, či škandále. Pretrhlo sa vrece s prepismi rozhovorov, ktoré legálne, či nezákonne získavala zákonom ustanovená VOS. Priznám sa, doteraz som netušil, že aj armáda má svoje Vojenské obranné spravodajstvo, ktoré sa asi v ničom neodlišuje od preslávenej SIS. Nie každý občan má svoju štátom platenú tajnú službu. Jeden minister a jedna ministerská predsedníčka ich majú. Prídu ráno do práce dajú si kávičku a namiesto dennej tlače si otvoria denníček utajovaných informácií, ktoré sú také tajné, že ich nesmie takmer nikto vidieť. Občania sú kŕmení inými informáciami, ktoré si buď niekto vymyslí alebo účelovo upraví, aby mali šťavu a dobre sa predávali, aj keď ich hodnota je ako týždeň starý banán. Určite na to niekto prišiel a poponáhľal sa podobne ako neziskové združenie WikiLeaks priniesť čerstvé správy z tunelov štátnej moci. Inak si to ani neviem vysvetliť. Keď som si položil základnú otázku „Komu to prospeje?“, prišiel som na to, že z politikov hádam nikomu. Otvorila sa téma spravodajských služieb, ktorú po desaťročia politici zametali pod stôl. Vyhovoval im neprehľadný a nekompetentný stav našich štátnych informačných, podľa popisu práce tajných, agentúr, ktoré na základe nálady svojich šéfov zháňali informácie odkiaľ sa dalo a na kohokoľvek, o kom by bolo dobré niečo vedieť. Veď sa zíde, napríklad pri najbližších voľbách, alebo neúspešných, či úspešných tendroch.

Keď odchádza priateľ

Spomienka na Paľka Horečného, kameramana a priateľa

Keď odchádza priateľ

horko je na duši

Pri odchode plakať

chlapom sa nesluší

Verše úryvku textu z mojej piesne tentoraz posielam za ozajstným priateľom a spoluhráčom pri hre zvanom život, Paľom Horečným. Pred týždňom som sa chystal na návštevu do nemocnice, kde ležal. Musel som odcestovať do zahraničia. Hovoril som si, pôjdem budúci týždeň. Už nepôjdem. Paľo je mŕtvy. Nie je to fráza, ani blbý fór. Je to nezvratný fakt, že človek, s ktorým som prežil časť života, je na večnosť preč. Spojila nás televízia a hudba.