Výzva členov Slovenského centra PEN

                                                                za slobodu slova a právo na informácie

K výzve členov Slovenského centra PEN
https://www.peticie.com/vyzva_clenov_scpen
sa pridávajú ďalší....Je nás už 1 040

                                                                                                           Signatári výzvy:
                                                                                                           Ľubomír Belák - hudobník
                                                                                                           Pavol Dinka - spisovateľ
                                                                                                           Anton Hykisch - spisovateľ
                                                                                                           Ivan Popovič - výtvarník
                                                                                                           Milan Richter – básnik
                                                                                                           Alexander Halvoník - literárny kritik
                                                                                                           Ladislav Volko - publicista
                                                                                                           Etela Farkašová - spisovateľka
                                                                                                          Ján Tazberík - básnik

k výzve sa pripája:

Eduard Chmelár historik
Milan Markovič scenárista
Vladimír Skalský Predseda Svetového združenia Slovákov v zahraničí
Olga Ruppeldtová prekladateľka
Michal Hatala profesor
Prof.PhDr. Eva Kollárová, PhD. prezidentka Asociácie rusistov Slovenska
Peter Kováč divadelník
Benjamín Škreko básnik
Jozef Špaček prozaik
Juraj Hradský spisovateľ
Ladislav Serdahely štatutár org.
Radoslava Brhlikova politologička
Jano Berky hudobník
Renata Mullerova speváčka
Jozef Špaček prozaik
Miloš Prekop výtvarník
Radoslava Brhlikova politologička
Miroslav Mihaĺ podnikateľ umelec
Norbert Mázik prekladateľ
Viktor Ležanský operátor kamerového systému
Jana Duzikova redaktorka
Juraj Michalič básnik
Ivan Greňa kňaz
Vlado Kolesár dramaturg

Je sloboda slova len fráza? Chceme obetovať vlastný život za mlčanie? Nemáme k tomu ďaleko.

V kalendári sa nám objavil rok 2023. Naštartoval “novú” etapu našich dejín. Na cestu sme si vzali dozvuky pandémie, vojnu na Ukrajine a pád Slovenskej vlády v priamom prenose. Poviete si, “nič nové na svete, dáme si repete”. Omyl, máme tu staronový pojem – predčasné voľby. Dokonca Slová doplnili aj Zbrane. Ozajstné tanky, rakety, delá, ale aj drony. Kde sú tie časy romantických bojov za slobodu? Časy, keď sme oslavovali víťazov, našich osloboditeľov. A nebola to len Červená armáda, teda predovšetkým Rusi. Na Slovensku bojovali aj Ukrajinci, Bielorusi, Gruzínci a mnohé ďalšie národy vtedajšieho Sovietskeho zväzu, rovnako ako mnohé iné európske národy, Rumuni, Francúzi, Španieli, Maďari, Česi či Poliaci. V protifašistickej koalícii bojoval skoro každý a  všade. Tých, ktorí si druhú SVETOVÚ vojnu pamätajú, už nie je veľa. Prichádzali ďalšie generácie, ktoré si cez kopirák odovzdávali ideologicky zafarbené odkazy na svetovú katastrofu. Bodku za vojnou urobili Američania. Dlho neuvažovali. Americkí inžinieri spolu s nemeckými, ktorých po víťazstve deportovali do USA, im pripravili atómovú bombu. Tú hneď aj využili na bezbranných obyvateľoch Japonska. Bola to odplata víťazov za roky vojny. Podobala sa skôr vendete, ako boju za slobodu. Vtedy zomrelo priamo pri leteckom nálete bombardérov a neskôr na dôsledky ožiarenia vyše 200 000 ľudí. Dodnes sa obetiam začiatku nukleárneho veku klania celý svet. Američania sa síce v roku 2010 zúčastnili pietneho aktu v Hirošime, ale dodnes sa za atómový útok Japoncom neospravedlnili.

Rozpálené Slovensko pomaly pripomína rímske Koloseum s gladiátorskými hrami. Ruleta, ktorú rozkrútili politici sa už nedá nazývať politickou súťažou. Obeťou a zároveň rukojemníkom ich krutých hier je verejnosť. Vo svojich vyjadreniach sa dostali za hranicu svojho územia, a tým je parlament. Pomaly už nie je miesto, kde netrčí aspoň slama z niektorej politickej strany. Dostali sa aj do ponuky detských rozprávok na internete. Čo ponúkajú? SLOVÁ.

Z histórie sme si zobrali ponaučenie, že vojny sa vedú so zbraňou v ruke. Či už je to puška, samopal, delo, alebo atómová bomba, vždy išlo o nástroj zabíjania. A to takého, kedy na bojisku zostávajú mŕtvi a ranení. Všade je veľa krvi a náreku. Nepripustíme si, že rovnako nebezpečnou a neraz i nebezpečnejšou zbraňou je SLOVO. Skúsený vojak slova vie trafiť priamo do duše. Aj napriek tomu, že je neviditeľná, zraniteľná a určite aj zakrvácaná. Jej zranenie však nevedie k smrti, ako je to s telom. Prejavuje sa strachom, neistotou, nedôverou. Navyše priamy zásah slovom nevyvoláva fyzickú bolesť. Možno ho skôr prirovnať jedu, ktorý účinkuje postupne.

Ľudia, ktorí so slovom pracovali sa spamätali a začali sa o slovo a jeho slobodu obávať. Literárne osobnosti, akými boli Karel Čapek, G. B. Shaw, H. G. Wells, A. Moravia, A. Műller v roku 1924 vytvorili združenie spisovateľov so značkou PEN (Poets, Esseists and Novelists) . Táto medzinárodná organizácia, ktorá pretrvala až podnes, si vytýčila chrániť slobodu slova, či prejavu. V ich výzve sa hovorí: „Každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice.“  Nešlo však o bezbrehú ochranu akéhokoľvek vyjadrenia. Zároveň sa vo výzve objavila aj podmienka „...zahŕňa aj povinnosti, aj zodpovednosť... v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných...“  V tých časoch právny pojem „ochrana ľudských práv“ neexistoval. Až v roku 1948 na pôde OSN Valné zhromaždenie schválilo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv pre všetky zúčastnené krajiny. Rezolúcia nebola právne záväzná a vtedajšie Československo sa hlasovania zdržalo. Neskôr, aj na Slovensku , sa ľudské práva dostali do národných ústav. Potiaľ história. A čo súčasnosť?

                                            Výzva členov Slovenského centra PEN

                                                            za slobodu slova a právo na informácie

Sme svedkami doby, keď eskalujú emócie a zdravé vnímanie sveta sa dostáva do vážnej krízy. Svet sa v novom tisícročí zmenil. Stal sa zložitejším, plný hrozieb a stúpajúceho napätia.

Keď koncom osemdesiatych rokov padla železná opona, všetci sme žili v očakávaní pozitívnych zmien. Verili sme, že sa ľudstvu podarí vyriešiť konflikty, ktoré hatili úsilie o porozumenie a vzájomnú spoluprácu krajín, národov, národností, ale i jednotlivcov. V roku 1948 Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo Všeobecnú deklaráciu ľudských práv, v ktorej významnú úlohu zohrávala a dúfajme, že zohráva dodnes - sloboda slova. Tak ako má človek právo na život, právo vyvinúť úsilie na základe politických a hospodárskych práv,  má aj nezastupiteľné sociálne a kultúrne práva.

Dnes sme však na rozličných úrovniach čoraz častejšie svedkami porušovania týchto základných práv, ktoré priamo, ale aj nepriamo ovplyvňujú kvalitu nášho života.

Preto vyzývame politikov, politické strany a významné názorové skupiny, aby sa zasadili za uplatňovania práva na slobodu prejavu, ktorá je podmienkou riešenia konfliktov negatívne ovplyvňujúcich kvalitu spoločenského, rodinného i osobného života.

Zároveň vyzývame, aby politické špičky energickejšie presadzovali  uplatňovanie Charty základných práv Európskej únie podľa článku 11 o Slobode prejavu a práva na informácie, ktorý jasne deklaroval odhodlanie európskych štátov uplatňovať vo svojich krajinách právo na dôstojnosť, slobodu, rovnosť, solidaritu, spravodlivosť a občianske právo na spravovanie vecí verejných.

Signatári výzvy protestujú proti svojvoľnému zasahovaniu štátnych inštitúcií do slobody slova, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou občianskych práv, zakotvených aj v Ústave Slovenskej republiky.

Jedine uplatňovanie zákonov môže vyviesť našu spoločnosť z krízy, ktorá už nie je len ekonomická, ale prerastá aj do spoločenskej a politickej oblasti, čo navyše neprispieva k mierovej koexistencii v Európe a následne aj na celom svete.

Signatári výzvy:

Ľubomír Belák - hudobník

Pavol Dinka - spisovateľ

Anton Hykisch - spisovateľ

Ivan Popovič - výtvarník

Milan Richter – básnik

Alexander Halvoník - literárny kritik

Ladislav Volko - publicista

Etela Farkašová - spisovateľka

Ján Tazberík - básnik

Pár slov na tému Demokracia...

(video)