Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
NA CESTE
Ľubo Bálak kvintet
Ľubo Belák kvintet
Boli to krásne šeťdesiate roky. Ako stredoškolák, ktorý sa pomaly chystal na maturitu, som po rokoch bigbítu založil orchester, kde už neboli len gitary. Pribudol klavír a saxofón. Zo skupiny Players som do partie so sebou zobral basgitaristu Ďura Korenka, zvaného Kofa. Za bicie si zasadol Marián Kleis, alias Karol, Otto Meluzín si vybral klavír a saxofón Fero Majbo. Nacvičili sme tanečný repertoár a o pár mesiacov sme už žali úspech v Bernoláčke, terajšom vysokoškolskom internáte Juraja Hronca. K mikrofónu sa postavila šarmantná mladá speváčka Evička Kostolányiová. Svet sa pre mňa otvoril. O rok nato som si mohol vo Švajčiarsku kúpiť môj vysnený hudobný nástroj - Fender Stratocaster.
Skupina Ľuba Beláka - video
Roky sa začali sypať ako husté sneženie. Evu Kostolányiovú vystriedala moja sestra Jana. Aj kapela sa zmenila. Prišiel Dušan Valihora, budúci manžel Jany, Juraj Bartovič, klavírista a výborný spevák. Aj táto pieseň je toho dôkazom.
Skupina Ľuba Beláka
Ľubomír Belák kvintet, prvý názov hudobnej skupiny, ktorú som po rozpade THE PLAYERS založil za pomoci Ďura Korenku, spoluhráča z bigbítovej skupiny. Hneď na začiatku sme mali šťastie nielen na muzikantov, ale aj na speváčku. Práve sa narodila na doskách bratislavského kabaretu TATRA REVUE. Evička Kostolányiová okamžite zapadla medzi mladých hudobníkov. Zároveň so sebou priniesla veľa energie a profesionality. Bol to vlastne môj otec, Michal Belák, ktorý dotiahol na jednu skúšku kapely aj Evu. Niečo zaspievala, my sme niečo zahrali a bola ruka v rukáve. Hneď prvé "angažmán" /tak sa tomu vtedy medzi muzikantmi hovorilo/ bolo vo vysokoškolskom klube Bernoláčka, Hrávali sme tam každý týždeň, po celý 68 a 69 rok. Po prvý krát som zažíval, že na naše tanečné podujatia sa ľudia priam dobíjali. V roku 1969 sme sa za pomoci sestry Jany a Braňa Hronca dostali do Švajčiarska. Ako tanečná skupina sme odvtedy brázdili Európu krížom krážom. Zastavili sme sa až začiatkom 80tych rokov, keď som sa rozhodol zostať doma a venovať sa škole a kariére v Československej televízii.
Za tie roky sa v skupine vystriedalo viacero hudobníkov. Tu je krátky prehľad.
Dušan Valihora
Cyril ZeleňákLadislav Píšťanský Oto Meluzín Juraj Korenko František Majbo Anton Kubasák Dušan Kleis Janko Lehotský Pavol Barna Juraj Bartovič Juraj Žigo Ali Beladič Marián Mozola Miloš Vaňo |
Skupina Ľuba Beláka
S tebou ísť
Ráč nám vrátiť