Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Návštevnosť

1399382
DnesDnes4489
VčeraVčera5725
Tento týždeňTento týždeň45741
Tento mesiacTento mesiac100000
CelkoveCelkove1399382

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Sme banner central

 

lubo4

Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

BIGBÍŤÁK

Predna strana Bigbitak web

  SLOVÁ

                                                                                                                                                                                         Lubo CD predny obal web

 

Daniela Beláková

dana-solo30Daniela Beláková

(moja sestra)

Sme traja - traja súrodenci, ktorí si rozumejú. Janka a Danka, tak ako mená hlavných predstaviteliek rozprávok Márie Ďuríčkovej. Bola prvá, teda najstaršia. Po nej prišla na svet Jana a na koniec niečo "po meči", konečnéééééééééé syn Ľubomír. Naše detstvo sme prežívali najprv na Bakuninovej ulici (terajšej Riazanskej) v Bratislave. Až po mojom narodení  sme sa presťahovali na Drevenú ulicu. Originálny názov a pamätná ulica, ktorá sa nachádzala /a ešte existuje jej pravá strana/ vedľa Jamy. Čo to bola Jama? Počas vojny, keď nás američania oslobodzovali, najprv nás obdarili plným košom leteckých bômb. Jedna z nich padla priamo do centra. Bola to veľká bomba a tak po nej vznikol aj veľký kráter. A kedže na nové domy vtedy nebolo, z krátera sa stala Jama, park a zároveň ihrisko pre nás, deti z Vysokej, Obchodnej a Drevenej ulice.

Danica, ako sme ju doma volali, vyštudovala umelecké návrhárstvo. Ale móde sa v Makyte - Púchov venovala len dočasne. Podobne dočasne /ako ruské vojská/ začiatkom sedemdesiatych rokov minulého storočia sa vydala na "západ" do Hamburgu, kde žije doteraz. Má dcéru Klaudiu a manžela Hansa. Je to Nemec, preto sa volajú rodina Luth. 

Slnko v sieti

SLNKO V SIETI

V roku 1963 sa na Slovensku dostal do kín nový, v poradí druhý hraný film Štefana Uhra. "Chvíľu trvalo kým film prelomil bariéry nedôvery kompetentných, ktorým sa videl priveľmi zložitý, nezrozumiteľný, nejednoznačný, nesmierne kritický a komerčne riskantný."(1) Film pre a o mládeži, samotnej mládeži však neprístupný.

"Štefan Uher, slovenský režisér a scenárista. V roku 1955 absolvoval štúdium réžie na FAMU v Prahe. Od r.1955 režisér Štúdia krátkych filmov, od r.1960 Štúdia hraných filmov v Bratislave. Jeho druhý hraný film svojou sviežou poetikou spojenou s dokumentaristickými prvkami znamenal prelom v čs. film. tvorbe 60. rokov, bol začiatkom čs. novej vlny."(2)

Slnko v sieti bolo u kritikov prijaté prevažne s nadšením: vyčítané mu boli iba mierne "nedostatky" ako postava slepej matky a pesimizmus, odvíjajúci sa od tejto postavy. Funguje totiž prevažne ako nemá výčitka, nedostáva sa jej dostatočný priestor na vykreslenie osobnosti, zanedbáva sa napriek tomu, že by mohla byť pre dej prospešná. Tak sa stáva v podstate menej potrebná - slúži výhradne na vykreslenie pocitu samoty a izolácie. Naopak vyzdvihované boli dokumentárne postupy, zužitkované v hranom filme.

Režisér rozpráva príbeh dvoch mladých ľudí, prežívajúcich svoju prvú lásku a sleduje ich počas troch ročných období. Film začína na jar záberom na zahmlené koryto Dunaja. Voda vyplavila k brehu hniezdo, zaznie lodná trúba. Strih, obraz a hluk mesta, detské hlasy. Harmónia opusteného riečišťa je preč, sme hodení do deja. Kamera sa za hudobného doprovodu malého tranzistoru prepletá pomedzi veľké množstvo televíznych antén a my spoznávame našich hrdinov. Sú nimi 15 ročná Bela a o niečo starší Oldřich Fajták, prezývaný Fajolo. Vždy sa schádzajú na streche. Rozprávajú sa, alebo opaľujú. Podľa počasia.

 

 

V úvode filmu sa všetko točí okolo nastávajúceho zatmenia slnka. Fajolo je navyše vopred znechutený z otcovho zámeru poslať ho na žatevnú brigádu. S Belou plánuje spoločné pozorovanie zatmenia. Lenže počasie nespolupracuje- predstavenie sa nekoná. Na streche sa však zišlo viacero zvedavcov. Fajolo, Bela, jej mladší brat a matka. Milosrdná lož, malého Mila matke, ktorá sa ešte vo filme zopakuje v závere filmu, Fajola vyvedie z miery.

Keď mu neskôr Bela navrhne využiť matkinu slepotu na spoločné stretnutie v jej izbe, rozíde sa s ňou. Nastal čas na Fajolovu brigádu, a tak úplne odchádza z Bratislavy. Dostane sa do Meleňian, dedinky, z ktorej pochádza Belin otec. Tu sledujeme jeho ľúbostný zážitok s brigádničkou Janou a ešte niekoľko peripetií  súvisiacich s prácou v JRD. Bela, prežije v Bratislave krátky vzťah s Peťom. Obaja si však uvedomia, že ich letná láska nestála za nič a po Fajolovom návrate sa dávajú znova dokopy. Po opätovnom sklamaní, sa definitívne  rozchádzajú. Film sa končí opäť scénou z brehu Dunaja, kam Bela zaviedla svoju matku a opisuje jej vymyslenú scenériu, a scénou zo strechy, kde Fajolo stojí na mieste kde sa zvykol stretávať s Belou.

"V prvom období sa uvažovalo, že by Bednárov text realizoval Stanislav Barabáš. Po jeho zamietavom stanovisku ponúkol Albert Marenčin scenár Štefanovi Uhrovi."(3) rovnako ako vo svojom predchádzajúcom diele My z IX. A, sa Uher rozhodol využiť nehercov. Teda prevažne, hereckú obec zastupovala Eliška Nosáľová (slepá matka).

Ako som spomínal, dej sa odohráva počas troch ročných období. Tri sú však aj hlavné prostredia, do ktorých je dej zasadený. Mesto, dedina a pontón. Mesto, aj keď vykreslené poeticky, je autentické, nepotláčajú sa prirodzené zvuky, naopak vyzdvihujú sa (stíhačka, buchot dverí). Pontón je oáza. Nedotknuté útočište, kde sa akoby zastavil čas. Vystupuje tu aj postava starého, zmrzačeného rybára, ku ktorému má Fajolo pocitovo najbližšie (okrem Bely a stohára z Melenian). Títo dvaja starci predstavujú akýsi Fajolov ideál. Tento mladík má vlastný svet. Svet rúk, Bely, slnka. Svet, v ktorom sa odmieta podrobiť akémukoľvek diktátu, či zo strany otca alebo spoločnosti. Je to človek opovrhujúci daným stavom, hľadajúci svoju vlastnú "správnu" cestu. Hľadá ju aj prostredníctvom svojho koníčka. Z rúk vie vyčítať viac ako z tváre alebo prejavu, ktorý je plný falše a pretvárky. Ruky preňho zrkadlia realitu bez sebemenšieho prikrášlenia.

Autorské trio Uher- Bednár- Szomolányi, ktoré sa pri tomto filme zišlo po prvý raz, vytvorilo "moderní filmovou báseň o dnešním životě. Zavrhli epické postupy, u dosavadního našeho filmu běžné až do šablonovité konvence a vytvořili bohatě rytmizovanou filmovou lyriku. Slunko v síti je tedy film, který vědomě usiluje o nové vyjádření nové skutečnosti. Spíš než o postižení jednotlivých lidských profilů mu jde o polyfonní zachycení mladého života v jeho maximální šíři." (4)

Námetom filmu boli tri poviedky Alfonza Bednára, ktoré do scenára prepísal Štefan Uher v spolupráci so samotným autorom. Film ponúka viac ako len príbeh. Dalo by sa dokonca povedať, že príbeh samotný je sekundárny. Nič strhujúce ani dramatické sa nedeje. Dej vytvára iba priestor pre myšlienky a pocity vtedajšej mladej generácie. Týmto spôsobom je vyrozprávané, alebo lepšie povedané naznačené nepochopenie rodičov. Fajolo s matkou komunikuje prevažne cez zatvorené dvere. Nie sú zamknuté, iba privreté, napriek tomu však predstavujú bariéru.

 

80963 1200x 

 

Pozoruhodné je, že autor neupadá do idealizovania, či už v rodinných vzťahoch, alebo v scénach z dediny. Tu sa objavuje niekoľko veľmi zvláštnych postáv, sú však vykreslené s citom a absolútne vierohodne. Z veľkej miery je to aj zásluha kameramana Stanislava Szomolányiho. Ten, po prvý krát v hranom filme používa veľkú optiku. Je to dôsledok režisérovho rozhodnutia odsadiť nehercov, ktorí týmto spôsobom získajú odstup od techniky (neuvedomujú si ju v plnej miere). Vďaka tomuto spôsobu nakrúcania pôsobí film mierne dokumentárne - hlavne scény z dediny, ale aj velmi citlivé zachytenie atmosféry a osobitej poetiky bratislavského sídliska.

"Szomolányi prvý raz v slovenskom filme uplatnil metódu známu u niektorých svetových režisérov. Pripomína tvorbu  francúzskej dokumentaristky A. Vardovej, ktorá tvrdí, že realita, naaranžovaná s dokumentaristickou vernosťou pred kamerou, nie je ešte realitou, a radšej vychádza z vymysleného príbehu zakomponovaného do reálneho prostredia a tým ho robí realistickým." (5)

Pozoruhodné je taktiež narábanie so zvukom a s jeho využívaním. Jednak asynchronita, ktorá však neprekáža ale dotvára celkový obraz, a jednak stále sa vracajúce hudobné a zvukové efekty, ktoré film akoby trieštia, a zároveň nás nútia neustále premýšľať, čo je nesporná výhoda, nakoľko film sa nesie skôr v pomalom tempe.

Z filmu sa vytráca symfonická hudba, je nahradená elektronickou, ktorá vystupuje skôr v pozícií ruchu. Hudba a ruch sa v Slnku v Sieti skĺbili v jeden celok, stávajú sa súčasťou obrazu, postavou vo vedľajšej úlohe (tranzistorka).

Jediným prvkom narúšajúcim harmóniu, atmosféru a pocit zo sledovania filmu, je Bednárov fiktívny slang. Je umelý, nedôveryhodný a hlavne absolútne nepochopiteľným protipólom k využívaniu nehercov za účelom autentickosti. Mimo tejto drobnej zvláštnosti je Slnko v sieti filmom o každej mladej generácií a to bez ohľadu na čas.


Slnko v sieti (SR, 1962, 90 min.)
Réžia: Štefan Uher. Scenár: Alfonz Bednár, Štefan Uher. Kamera: Stanislav Szomolányi. Hudba: Ilja Zeljenka. Hrajú: Marián Bielik, Jana Beláková, Eliška Daňová-Nosálová, Oľga Šalagová, Ľubo Roman


Citované zdroje

1 Magál, Slavomír. Slnko  v sieti po rokoch. 6.04.1988, str.4
2 Blech, Richard. Encyklopédia filmu. Bratislava : Obzor, 1993. Str. 844
3 Macek, Václav. Štefan Uher. Bratislava : SFÚ, 2002. Str.55
4 Franci, Gustav. Tleskáme slovenskému filmu. Lid.demokrat,
5 Slnko v sieti. Televízia, 1989, č.23, str.22

Jana Beláková

 

......spev bol jej celý život,

pre rodinu ho vedela zmeniť......

 

Jana detail copy
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jana Beláková
/moja sestra/
 
V šeťdesiatych rokoch sa stala známou nielen ako speváčka, ale aj ako predstaviteľka Bely v slovenskom filme Štefana Uhera "Slnko v sieti". Začínala v Tatra revue s piesňou "Povedz mi otec". Neskôr spevala v kapele Braňa Hronca. V roku 1970 sme si s Braňom vymenili speváčky. Eva Kostolányiová išla k nemu a miesto nej nastúpila Jana. Odvtedy sme boli " súrodenci Belákoví ", alebo jednoducho belákovci...
 
 
 
 
 
 
 
 
 
mistrik30janaocko
      ......s Ivanom Mistríkom                        ......Povedz mi otec

 

 

janarodinasexteto_cele30

....Jana s rodinou /Jana, Zuzka, Martin, mama, Dana/                          .......Sexteto Ľuba Beláka

 

Martin Valihora

(* 4. máj 1976 Bratislava) je slovenský hráč na bicie nástroje a perkusie. Narodil sa v hudobníckej rodine (jeho otec, Dušan Valihora bol profesionálny basgitarista a jeho mama Jana Beláková, speváčka). Valihora študoval klavír v rokoch 1986-1987, kedy prešiel na bicie a začal chodiť na lekcie slovenskému bubeníkom Oldovi Petrášovi. Valihora vyštudoval bicie a perkusie na Konzervatóriu v Bratislave v rokoch 1990-1992. Hral v množstve slovenských popových, rockových a jazzových kapiel ako IMT Smile, Midi, Prúdy, Fermáta, Kvartet Gaba Jonáša, Barflies, Deepnspace, Collegium Musicum a ďalšie. Momentálne pracuje s japonskou jazzovou klaviristkou Hiromi Uehara a hosťuje rôznym interpretom v Amerike.

Dnešný dátum

nedeľa, 14 júl 2024

Návštevníci

Práve tu je 394 návštevníkov a žiadni členovia on-line

Novinky

Vždy s úsmevom… Vždy s úsmevom… 2024-07-09 - Takto si budem pamätať Palka Zelenaya, guru slovenskej populárnej... Čítaj viac
RTVS v čiernom? RTVS v čiernom? 2024-06-24 - Tentoraz budem osobný. Mám za sebou takmer celý život spojený... Čítaj viac
Kam mieri v mieri Európa? Kam mieri v mieri Európa? 2024-06-11 - Napriek zhodnej podobe slova „mieri“ sú jeho významy v... Čítaj viac
Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici Svetová premiéra kvadrofonickej AIDY v Banskej Bystrici 2024-05-27 - Ak by si niekto myslel, že v Banskej Bystrici zaúradovala umelá... Čítaj viac
Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia Občianska vojna, politický gýč, Snowden, nebinárny sex a Európska únia 2024-05-16 - Na premiéra Slovenskej republiky bol spáchaný atentát! Toľko... Čítaj viac

JEvents Calendar

July 2024
S M T W T F S
30 1 2 3 4 5 6
7 8 9 10 11 12 13
14 15 16 17 18 19 20
21 22 23 24 25 26 27
28 29 30 31 1 2 3
Používame cookies!

Na našej webovej stránke používame cookies. Niektoré z nich sú nevyhnutné pre fungovanie stránky, iné nám pomáhajú zlepšovať túto stránku a používateľskú skúsenosť (tracking cookies). Môžete sa sami rozhodnúť, či chcete cookies povoliť alebo nie. Upozorňujeme, že ak ich odmietnete, možno nebudete môcť využívať všetky funkcie stránky.