Čierne na bielom
Návštevnosť
 | Dnes | 596 |
 | Včera | 836 |
 | Tento týždeň | 3312 |
 | Tento mesiac | 13653 |
 | Celkove | 998465 |
Čitáreň
Video vyhľadávanie
Foto
Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Ten, čo menil bigbít na hudbu
Kedysi dávno jeden menil vodu na víno, iní nemajú čo vymeniť, tak si len tak berú, ale len málo ľudí vedelo meniť bigbít na hudbu. Takouto schopnosťou vládol Marián Varga.
Spoznali sme sa ešte začiatkom šesťdesiatych rokov, kedy sme sa stretli na parenisku slovenského bigbítu. Tiene, The Buttons, Matadors, The Beatmen, Jolana, či môj The Players s Jožkom Barinom. Ani neviem, ako sme sa zoznámili, ale hneď na druhý deň sme zakladali novú bigbítovú skupinu. Už vtedy mal pohľad generátora s veľkými očami a telo vyschnutej pšenice. Naša skupina vydržala spolu týždeň. Boli tu Prúdy a Marián na pár mesiacov zakotvil v prístave Paľa Hammela.
Neskôr tých spoločných stretnutí bolo viac. Či už pri hudbe, keď som dramaturgoval v Československej televízii, alebo v tandeme Varga – Belák na koncertnom turné po Slovensku, kde Marián zápasil na pódiu kultúrnych domov s miestnymi piánami a ja za mixážnym pultom. Vtedy som naozaj pocítil slobodu, ktorú mi Marián ponúkal pri jazde na jeho hudbe.
Boli sme susedia. Podjavorinskú a Koziu spájal jeden uličný roh. Marián, aj pre svoju známu nepraktičnosť, občas u nás zazvonil a poprosil ma o výpomoc. Pokazená predlžovačka, vypálená lampa, alebo Hammond organ v oprave.
Vlastne aj prvý Hammond organ, na ktorom Marián s takou vášňou zahral svoj Haydnov koncert, som priviezol z Rakúska ja. Vlastne som ho prepašoval a vyložil vo Véčku, vysokoškolskom klube, kde sme sa všetci, čo mali vtedy ruky a nohy namočené v hudbe, stretávali.
Všetko zostalo len v spomienkach, roky, týždne a dni nás odpojili ako vodu v delte rieky. Naposledy sme sa stretli na Novej scéne. Zaznela tam hudba z Cirána z predmestia. Netušil som, že Marián dýcha z posledných síl. Dokonca aj Kamil Peteraj ma presviedčal, že to už s ním bolo aj horšie. Uľavilo sa mi, žiaľ len na chvíľu.
Marián Varga dofajčil svoju poslednú cigaru, vypočul si svoju skladbu pre sláčikové kvarteto a pobral sa niekam, kam žiadne ľudské oko nedovidí. Našťastie nám nechal ďalekohľad, ktorým možno dovidieť tam, kde sa robí božská hudba. A on nám ju zahral ešte tu, na zemi, kde premenil bigbít na hudbu.
Ľubo Belák
9.8.2017
Dnešný dátum
Návštevníci
Práve tu je 427 návštevníkov a žiadni členovia on-line
Novinky
2024-04-08 -
“Chcem vám povedať jedno zreteľne a jasne. Toto vám... Čítaj viac
2024-03-28 -
Každá televízna show potrebuje hviezdy a “hviezdny “ komparz,... Čítaj viac