Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.
BIGBÍŤÁK
SLOVÁ
Spomienka na Mariána Vargu
Ak sa bude niekedy spomínať na Mariána Vargu tak určite cez hudbu, akou bola aj táto skladba. Na koncerte je medzi muzikantami Mariánom, Fedorom a Ferkom aj Martin, ako nový člen Collegia Musicum.
Ten, čo menil bigbít na hudbu
Kedysi dávno jeden menil vodu na víno, iní nemajú čo vymeniť, tak si len tak berú, ale len málo ľudí vedelo meniť bigbít na hudbu. Takouto schopnosťou vládol Marián Varga.
Spoznali sme sa ešte začiatkom šesťdesiatych rokov, kedy sme sa stretli na parenisku slovenského bigbítu. Tiene, The Buttons, Matadors, The Beatmen, Jolana, či môj The Players s Jožkom Barinom. Ani neviem, ako sme sa zoznámili, ale hneď na druhý deň sme zakladali novú bigbítovú skupinu. Už vtedy mal pohľad generátora s veľkými očami a telo vyschnutej pšenice. Naša skupina vydržala spolu týždeň. Boli tu Prúdy a Marián na pár mesiacov zakotvil v prístave Paľa Hammela.
Parlamentní gambleri a Kasíno RTVS
Gambling je jedna z vážnych závislostí, ktoré sa liečia v Centre pre liečbu drogových závislostí, prípadne v resocializačnom zariadení Čistý deň. Čo to má spoločné s voľbou generálneho riaditeľa verejnoprávnych médií? Určite veľa. Aj závislosť na hazardné hry, aj závislosť politikov na verejnoprávne médiá sa dá liečiť. Jeden rozdiel tu však je. Parlamentní gambleri, na rozdiel od poctivých hazardných hráčov v kasínach, ktorí hrajú za vlastné peniaze, tí parlamentní vsádzajú do hry o RTVS pár miliónikov z našich usporených koncesionárskych poplatkov a ukradnutých daní.
Na kus reči bez zbytočných rečí
Vajnorská, lepšie povedané kultúrny dom na Vajnorskej ulici sa na jeden večer stal útulkom pre pár priateľov a ich hostí. Jožko Banáš si pozval Ivana Popoviča a mňa Na kus reči. Nezaprel svoju schopnosť, ktorú určite zdedil po svojej Adelke, moderovať svoje TÓKŠOU pred plnou sálou. Naozaj sa v utorok 6. júna zišla úctyhodná partia spriaznených duší na javisku a v hľadisku.
Kotleba, RTVS, Sulík, pán premiér a občania druhej kategórie
Je na čo pozerať, čo počúvať a čomu, tomu privoniavať. Slovenskom sa opäť šíri zápach „veľkých myšlienok“ a vyhlásení. Sú venované „občanom druhej kategórie“. Ktorí sú to? Netreba dlho hľadať, stačí sa pozrieť do zrkadla. Síce sa vidíme pravdivo, takí, akí sme, ale keď začneme počúvať politikov, začíname o sebe pochybovať. Jednoducho s jarou na Slovensko zavítal politický šoubiznis, dostatočne rezký, farebný, ale aj dostatočne zapáchajúci.
Čítať ďalej: Kotleba, RTVS, Sulík, pán premiér a občania druhej kategórie