Posledný autobus - odpoved Martina Šmatlá na môju žiadosť

From: Lubo Belák [mailto:Táto e-mailová adresa je chránená pred spamovacími robotmi. Na jej zobrazenie potrebujete mať nainštalovaný JavaScript.]

Sent: Saturday, April 14, 2012 7:10 PM

To: Natália Bošelová

Subject: pre p. Kolevsku

Vážená pani predsedníčka Rady audiovizuálneho fondu  pani Kolevská,

posielam Vám môj zverejnený text, ktorý som publikoval dňa 14.4.2012. Obsahom otvoreného listu adresovaného tvorcovi animovaného filmu Ivanovi Popovičovi, je rad otázok, ktoré rozvírili hladinu medzi filmovými tvorcami a producentmi po zhliadnutí výsledného diela Posledný autobus.

Preto sa obraciam na Vás so žiadosťou o odborné stanovisko k rozhodnutiu Rady audiovizuálneho fondu, zaradiť dielo Posledný autobus do programu 1.3 ako animovaný film.

Celá korešpondencia s Martinom Šmatlákom, riaditeľom verejnoprávnej inštitúcie Audiovizuálny fond

Môj blog

Martin Šmatlák - prvá odpoveď

Môj blog

Martin Šmatlák - druhá odpoveď

Moja odpoveď

Martin Šmatlák - tretia odpoveď

Autorka výzvy generálnej riaditeľke - Magda Kmeťková

Otvorený list – výzva

Vážený pán minister minister kultúry,

vážený pán predseda výboru NR pre kultúru a média,

vážená pani generálna riaditeľka RTVS,

vážený pán predseda Rady RTVS,

vážení priatelia slovenskej verejnoprávnej televízie, ktorí to s autorskou, námetovou a projektovou spoluprácou s verejnoprávnou televíziou myslíme skutočne seriózne, transparentne a systémovo v dlhodobehších horizontoch, nielen cez optiku aktuálne prebiehajúcej ekonomickej fúzie RTVS.

Priznám sa, podobne ako

pánovi Ľubovi Belákovi v “Otvorenej korešpondencii s STV”,

či ako Asociácii nezávislých producentov, ktorí v novembri 2011 žiadali riaditeľku RTVS o väčšiu transparentnosť pri výbere koprodukčných projektov

i ako režisérovi Jurajovi Nvotovi, ktorý na prelome rokov 2011 a 2012 protestoval pred ministerstvom kultúry proti neštandartnému prerozdeľovaniu finančných prostriedkov v RTVS zo zmluvy so štátom v roku 2011 z obavy, aby financie zo zmluvy pre rok 2012, určené aj na spoluprácu s nezávislými filmármi, opäť nenávratne nepohltil moloch bermudského trojuholníka momentálne fúzujúceho ekonomického systému RTVS,

či ako ďalším bezmenným,

ani mne nie je všetko, čo sa deje v RTVS – STV ohľadne hľadania námetov, projektov, objednávkových zakáziek, vývoja programu, programových formátov a autorskej, či projektovej spolupráce s externými tvorcami, jedno.

Verejnoprávny úradujúci Mačo

Netušil som, že blogom, v ktorom som vyjadril počudovanie nad neanimovaným filmom Posledný autobus, rozprúdim takú živú korešpondenciu s pánom Šmatlákom, riaditeľom Audiovizuálneho fondu. Priznám sa, strávil som pri tom na môj vkus až priveľa času a vydal nespočetne veľa energie. Nech mi to Pán Boh odpustí.

Vlastne o čo ide? Pri odovzdávaní cien filmovým a televíznym tvorcom, IGRICA, dostali hlavnú cenu za animovanú tvorbu tvorcovia filmu Posledný autobus. Keď som si ho pozrel, zistil som, že to nie je žiadny animovaný film a tak cenu nemal dostať. Podobne sa začudoval aj môj priateľ Ivan Popovič, známy priekopník animovaného filmu. Úryvky z tohto filmu som mal možnosť vidieť aj pri odovzdávaní cien Slnko v sieti. Aj tu sa dielko objavilo medzi nominovanými filmami ako animovaný film. Žeby ho akademici nevideli? V záverečných titulkoch tvorcovia ďakovali Audiovizuálnemu fondu a Ministerstvu kultúry za finančnú pomoc. Pre nič netušiacich čitateľov podotýkam, že je veľký rozdiel, najmä vo financiách a v čase, ktorý sa venuje animovanému a hranému filmu. V porovnaní s hraným krátkometrážny filmom sú náklady, ale aj čas na realizáciu niekoľko násobne vyššie. Teda, aspoň by mali byť. Desaťminútový poctivý animovaný film vzniká aj niekoľko rokov, pokiaľ hraný kratučký film sa dá úsporne a hravo nakrútiť za jeden - dva týždne. Iste, nedá sa to porovnávať aritmeticky, ale predsa len, spôsob výroby, financie a čas sú diametrálne iné.

Odišiel televízny džezmen

Bobby Novan bol pre mňa človekom, ktorého som od prvého momentu poznal ako televizáka. Píšem to v minulom čase, pretože Bobby Novan odišiel do televízie večnosti, kam sa nedostane každý. Musí si odrobiť tu na zemi stovky relácií. Spoznal som ho ešte ako muzikant v štúdiu Československej televízie v Bratislave. Bol hudobník, takže aj jeho televízna tvorba bola úzko spätá s hudbou rôznych žánrov. Ale jeho srdcovka boli Džezové dni v Bratislave. Tu sme, ja ako hudobný režisér pre sálu a on ako režisér pre televíziu spoločne strávili nejeden ročník.

Posledný autobus ide ďalej....

(odpoveď riaditeľovi Audiovizuálneho fondu Martinovi Šmatlákovi na jeho email)

Vážený pán Šmatlák,

ďakujem za odpoveď na môj email. Som rád, že ste v nej na pravú mieru uviedli podiel AVF na financovaní projektu Posledný autobus.

Pri príprave môjho blogu som vychádzal z informácii na Vašej web stránke

http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_id=608

Tam figuruje projekt v podprograme 1.3.4. - Produkcia animovaných kinematografických diel.

1531/2011-4/2.1.1). (http://registracia.avf.sk/formular_statistiky.php?x_krok=1&x_id=1716).

Chcem podčiarknuť, že mi nejde o samotnú výšku dotácií, tie sú pre slovenských tvorcov neustále pod hranicou reality. Ani o fakt, že žiadatelia boli a možno aj dnes sú presvedčení, že ich žiadosti boli podané riadne, aj keď ide o iný druh spracovania filmovej poviedky a nie o animovanú tvorbu. Ani nespochybňujem výšku požadovaných finančných prostriedkov na krátkometrážny hraný štylizovaný film. Navyše sú mi mladí tvorcovia sympatickí a ich práca sa mi páči. Mojou snahou je pomenovať veci správnym menom. A v prípade, že ide o podozrenie z netransparentného úmyslu, požadovať o  vysvetlenie. Možno sú moje blogy emotívnejšie a expresívnejšie, ale to je už môj literárny štýl, aký pri tomto type internetovej literatúry používam. Som presvedčený, že moje texty nie sú odistenou zbraňou, ale skôr povzbudzujúcim prostriedkom zakríknutých, naštvaných a skeptických čitateľov a možno aj žiadateľov o štátny príspevok na animovanú tvorbu.

Bigbítová skúška

15.december sa nezadržateľne blíži. Preto začalo aj intenzívne skúšobné obdobie Ľuba Beláka s Peci Uherčíkom a skupinou Grapefruit Death. Tentoraz sa rozhodli spoločne zahrať pár skladieb Ľuba Beláka z jeho CD Bigbíťák. Súčasťou krátkeho spoločného vystúpenia bude aj svetová premiéra skladby Kúpil som si..., kde si Ľubo Belák zaspomína na V klub. Ďalšou bonusovkou je aj historický song Povedz mi otec. Zaznie v bigbítovej verzii. Čoskoro sa s pesničkami a hudobníkmi stretneme v kultúrnom dome na Vajnorskej ulici, kde nebudú chýbať aj ostatní slovenskí a českí bigbíťáci pod taktovkou promotéra Juraja Šeba.