3x a dosť

17.8. 2011 sa uskutočnilo podujatie Slovenského centra P.E.N. Predstavenie s výstižným titulom patrilo trom jubilantom. Prekladateľke a spisovateľke Vladimíre Komorovskej, hereckej dive Milke Zimlovej a mne, ktorý si rád spolu s divákmi zaspomína na všetko, na čo si v mojom veku ešte spomeniem. Našťastie zatiaľ je toho dosť.

Čo sme na pódiu U červeného raka robili? Tu sú slová Vlaďky Komorovskej:

Spomienka na priateľa

Včera, stredu 5.októbra, sa stretli priatelia Mila Pavelku, aby si zaspomínali na človeka, ktorý žil svoj život nielen pre seba ale aj pre svojich blízkych. Aj preto mu aspoň takto oplatili jeho úsmevy, dobé slovo a jeho hudbu, ktorú rozdával rád a plným priehrštím. Nebolo to sentimentálne spomínanie, aj keď sa v očiach nejedného objavili slzy. Dúfam, že tam niekde medzi nimi bol aj Milo, pretože človek sa z tohto sveta len tak nevyparí. Tradične sa hovorí o odchode do večnosti. Pri týchto slovách sa mnohí zahľadia do neba a predstavujú si to nekonečno niekde ďaleko, mimo územia ľudských pohľadov. Pritom si neuvedomujú, že to naše, ľudské nekonečno je v nás, v našich srdciach, spomienkach a príbehoch. Preto si uctime pamiatku na Mila ako jeho odchod do každého z nás a tá bude živá dovtedy, kým si to nekonečno budeme v sebe každý deň pripomínať. Tak to bolo včera, dnes a určite to bude aj zajtra.

Ľubo Belák

Foto: Peter Procházka

6.10.2011

Mailom som dostal text, pod ktorým bol podpísaný Milan Lasica.

/M.Lasica: "Radosť vládnuť tomuto národu"./Národ? Či?/Realita súčasnosti ..../

Priznám sa na chvíľu som nepochyboval o pravosti, aj keď sa mi obsah a štýl, ktorým bol napísaný akosi nezhodoval s človekom, ktorého poznám. Ako zvyčajne som ho dostal od priateľa, ktorému dôverujem a on ho dostal tiež od niekoho známeho. Toto reťazenie dôvery cez internet je nebezpečné. Vie spustiť lavínu nekontrolovateľnej psychózy bez triezvej úvahy.

Moje pochybnosti sa potvrdili. Na moj mail Milan stručne odpovedal......Je to podvrh.

Boh nás ochraňuj od takýchto reťazí. Máme ich v živote dosť.

Prepáčte, pán Lasica. Za všetkých podvedených sa Vám ospravedlňujem.

Krst generácie

Človek je taký starý, ako sa cíti. Nie je to nové tvrdenie a ani som si ho nevymyslel. Je to skúsenosť, na ktorej sa dá v každom veku postaviť akákoľvek blízka alebo vzdialená perspektíva. Jednoducho v každom veku je ešte stále na čosi čakať, niečo získať, niečo urobiť. Takýmto impulzom bol aj vznik najmladšieho hudobného CD jednej z najstarších bigbítových skupín n a Slovensku THE BUTTONS. Iste, v skupine už nie sú všetci z pôvodného obsadenia. Duch doby, kedy skupina hrala a generácia, ktorá túto hudbu počúvala však prežil všetky revolúcie, obsadenia, krízy a zemetrasenia. Generácia 60-károv sa stretla na mieste bývalého vysokoškolského klubu v Bratislave V-klubu, aby oslávila svoje – naše prežitie a dostatok chuti niečo urobiť. Stretli sa tam dokonca aj viaceré generácie. Deti véčkarskych rodičov, ktoré sú dnes už takmer v strednom veku a ako sa hovorí, tvrdia hudbu dnešnej doby.

Keď kádruje Ľuba Lesná

Portál JeToTak.sk

23.05.2011

Michal Havran ml.

Kedy, kde a kto sa môže k čomu vyjadrovať? Existuje poradovník vo verejnej diskusii? Fabriková cvikačka na názory ?

Môže sa architekt vyjadriť k zdravotníctvu, alebo hudobník k premiérke?  Podľa pani Ľuby Lesnej, ktorá sa, po kompilovaní predvolebných novín KDH,  začala venovať z pozície  analytičky Úradu vlády blogovaniu, to také jednoduché nebude.

Ak má napríklad Ľubo Belák pocit, že ako volič, občan a  priateľ  Ivety Radičovej  môže verejne povedať, čo si myslí o jej zlyhaniach, nemal by zabúdať, že podľa Lesnej  jeho kádrový posudok, nespĺňa predpoklady na takúto riskantnú činnosť. Belák totiž v minulosti neodsúdil vraždu  Remiáša, ruskú inváziu, nástup komunizmu, Mníchovskú dohodu, defenestráciu pražských mešťanov a Hanibalov prechod Alpami. Jeho morálny profil  na to, aby verejne apeloval na nami platenú úradníčku Radičovú, je nulový.

Vernisáž u priateľa

Nie každému sa podarí mať priateľa, na ktorého vernisáž si môžem pozvať kohokoľvek a popýšiť sa jeho prácou. Ja som mal šťastie. Raz som stretol Ivana Popoviča a už nikdy sa ma nezbavil. Od prvého stretnutia u mňa v štúdiu prešlo veľa rokov. Neboli to roky o ničom. Vždy išlo o niečo. V prvom rade to bola radosť z tvorby. Prizval ma k spolupráci na viacerých jeho projektoch animovaných príbehov. Tým najvýznamnejším a dá sa povedať stálym je projekt Mať tak o koliesko viac. Animovaný seriál o tých, ktorí nelenili a niečo pre tento svet priniesli.

SMS-ka od Ivety Radičovej

Milá Ivetka,

Po zverejnení listu som očakával, že zareaguješ a začneš konať. Stalo sa.