Lubo Belak - Ľubo Belák

ÚVOD

Čierne na bielom

Predaj * Martinus * ArtForum Pantarhei

Návštevnosť

2362815

	Dnes	8908
	Včera	6960
	Tento týždeň	41644
	Tento mesiac	100001
	Celkove	2362815

Čitáreň

Video vyhľadávanie

Foto

Facebook

Lubomir Belak

Vytvorte si svoju vizitku

Pozývam všetkých na okružnú cestu po mojom živote. Nie že by bol niečím výnimočný, ale nechcem byť na tejto ceste sám.
Internet je dnes pre mnohých jediným spôsobom ako sa stretávať s ľuďmi, vymieňať si názory a tak trochu si aj posťažovať. Pre mňa je to jeden z novodobých spôsobov poznania. Keď sa chcem porozprávať s priateľom tak ho radšej pozvem na pohár vína, prípadne kávy.
Preto je moja webová stránka tak trochu zrkadlom mojej práce a názorov, ktoré nemusia a ani neboli geniálne, naopak niekedy až zarážajúco naivné. Ale taký je človek. Géniovia žijú iba v memoároch a v tradícii.
Niekedy mám pocit, najmä keď sa pozriem späť, že som prežil niekoľko životov a už ma na tomto svete nič neprekvapí. Viem, je to len nostalgia za tým, čo bolo, pri čom som bol aj ja a kde som stretol veľa nových ľudí, v nových prostrediach a situáciách. Je stále čo objavovať, čomusi sa priučiť. Práve vtedy mám pocit, že som malé dieťa a priznám sa, veľmi rád sa tajne vo vnútri správam ako puberťák.
Ponúkam informácie nielen o tom, čo som vytvoril, ale aj práce svojich priateľov alebo ľudí, ktorých si vážim. Viem, že tu nebudeme naveky a je dobre si zalistovať v denníku osudov každého človeka.

BIGBÍŤÁK

SLOVÁ

NA CESTE

V slovných súbojoch narastá agresivita

rozhovor pre Slovenské národné noviny

Celý pôvodný článok v neskrátenej podobe

Čítať ďalej: V slovných súbojoch narastá agresivita

Ukradnuté Slovensko, alebo správa o republike 2023

U nás je to raz tak. Kradne sa nielen hotel, televízia, ale aj republika. Akosi sme si na to zvykli. Stále platí - Kto nekradne, okráda svoju rodinu.

Najprv nám, myslím tým občanom Slovenskej republiky, rozkradli majetok štátu. Volalo sa to malá a veľká privatizácia. Zrazu od Bratislavy po Michalovce vzniklo pár milionárov, ktorí nelenili a jednoducho si vzali to, čo im nepatrilo. Pamätné sú slová vtedajšieho predsedu parlamentu, keď na otázku či je spôsob privatizácie spravodlivý, odpovedal stručne: “Neviem či je privatizácia spravodlivá, ale je určite zákonná”. Odvtedy uplynulo veľa rokov a vymenilo sa veľa milionárov, ktorým pravidelne na štátnych kortešačkách papaláši požehnávali “čestne nadobudnuté” fabriky, firmy, banky, vlastne všetko, čo sa dalo predať, či jednoducho za korunu darovať. Nakoniec už nezostalo nič, a tak sa začalo moderné rozkrádanie z vybratých daní. Ak si niekto myslí, že to boli poctiví zlodeji, čo deň čo deň v pote tváre s maskou vylamovali zámky na trezoroch, mýli sa. Oveľa ľahšie bolo dohodnúť sa na malých stotisícových balíčkoch, ktoré roznášali poštári ukrytí v bavorákoch a mercedesoch. Začalo sa tomu hovoriť klientelizmus a korupcia. Chceš štátu niečo predať, rád sa zapojíš svojimi službami do budovania našej spoločnosti? Nech sa páči, stačí málo. Navonok všetko fungovalo, len akosi drahšie s pridanými percentami na cene, ktoré išli do vreciek politikov a úradníkov. Potichu, elegantne a “cnostne”. Nikomu to nevadilo. Snáď len zdravotníctvu, poľnohospodárstvu, sociálnej poisťovni a ďalším životne dôležitým orgánom spoločnosti. Neskôr sa tento kolobeh nezdanených príjmov obohatil o podvody s DPH. Ako príklad slúži romantický príbeh Dobrého anjela Andreja Kisku, ktorý si na prezidentskú kampaň zarobil podvodom. Rovnako zázračne údajne zbohatol nedávno odvolaný premiér Igor Matovič počas svojej podnikateľskej minulosti.

Čítať ďalej: Ukradnuté Slovensko, alebo správa o republike 2023

Odišiel posol zvuku minulého storočia

Žijem vo veku, kedy je každá spomienka na priateľov, ktorí tu už nie sú, oveľa bolestivejšia. Tentoraz sa so mnou na večnosť rozlúčil Janko Červenka. Mnohým asi jeho meno nič nepovie, ale mne áno.

Spojila nás jedna vášeň – hudba. Nebolo to však pri spoločnom muzicírovaní, ale pri spoločnom počúvaní. Viem, že to vyzerá čudne, ale je to tak. Hudba bez toho, aby sme ju počuli neexistuje. Od čias rock´n´rollu, keď nastúpili elektronické nástroje, najmä gitary vznikla nová profesia. Zvukár. Stretli sme sa v nahrávacom hudobnom štúdiu v Slovenskej televízii. Bol tam aj ďalší zvukový fanatik, Jožko Krajčovič. Žili sme v analógovej dobe. Tí, ktorí nevedia o čo ide, pripomeniem, že hudobníci hrali na hudobných nástrojoch a v štúdiu sa všetko zaznamenávalo na magnetofónový pás. Žiadne samplery, digitálne prevodníky, servery a počítače tam neboli. Bol to náš svet analógovej slobody, ktorý sme dostávali po dávkach od najvyššieho. Aj toho sme brali do partie, určite bol gitaristom.

Čítať ďalej: Odišiel posol zvuku minulého storočia