Nohavica spieva nielen o Rusoch

Mailom mi prišlo video s piesňou Jaromíra Nohavicu. Už som si dávno zvykol, že jeho piesne sa nielen dobre počúvajú, ale sú aj vždy o niečom. Tentoraz to nie je len o Rusoch

 

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

K dejinám sa nevyjadrujú len prozaici a blogeri, ale aj básnici,

akým je môj priateľ Ireney Baláž

    ŽALMY

     Prečo sa prejedáme dejinami...Pane?

     Aby nám popol padal na hlavy

                                  ako bezohľadná samizdatová smietka

                                  nebies?

17.november, Zuzana Piussi, Vašo Mika – Čo majú spoločné?

Neviem, prečo si revolúcie vyberajú práve jeseň, nevľúdne dušičkové počasie a akúsi naštartovanú depresiu, ktorá vyvrcholí na Štedrý večer. Je to asi preto, aby filmové dielo malo ideálne podmienky na vyvolanie blbej nálady. Tak ako všetko, čo vzniká pod rukami človeka, je aj film, revolúcia, protesty len výsledkom niekoho rozhodnutia. Umelca, riaditeľa, politika, revolucionára, eštébáka, vlastne každého „tvorcu“. Už dávno sme sa začali hrať na Boha, aj keď o ňom vlastne nevieme nič. Vieme len to, čo sme si sami vymysleli, na čom sme sa dohodli, prípadne o čom niekto rozhodol.

Poslanci celého sveta spojte sa!

Ďuro Tokár mi poslal link na videoklip, ktorý som si nemohol nechať pre seba. A tak Vám ho ponúkam ako lahôdku z tvorby ruských muzikantov a filmárov. Jedine, čo mi vo videoklipe chýba, sú naši politici. Dúfam, že sa tak onedlho stane.

You must have the Adobe Flash Player installed to view this player.

Spomienky s Evou

(spomienka na Evu Kostolányiovú)

Zvláštne, že s príchodom Dušičiek mi na okno emailovej pošty zaklopala správa o okrúhlom výročí Evy Kostolányiovej. Nezostalo to len pri správe. Požiadali ma aj o krátku spomienku na Evu do pripravovanej publikácie a pred pár dňami aj s kamerou u mňa v štúdiu padlo pár otázok redaktorky Slovenskej televízie o slovenskej speváčke. Preto mi prepáčte, že moje zastavenie pri tomto výročí nie je len spomienkou na Evu, ale aj na čas, ktorý sme spoločne strávili pri hudbe, tanci, spoločných výletoch a červenom vínku. To posledné mala rada aj Eva. Spomínam si Ženevu v roku 1971. Bolo 24.12., deň Vianoc a Štedrého večera. Mesto bolo zaprášené snehom a plné žiarivých svetielok a hviezd. Ako každý deň aj dnes sme mali nastúpiť na pódium v dancingu Le Gallion, aby sme hrali do tanca a na počúvanie švajčiarskym kalvínom. Aspoň si myslím, že boli kalvíni, pretože pre nich štedrý večer nič neznamenal. Pokiaľ u nás na Slovensku sa rodiny pripravovali v tom najužšom kruhu osláviť najväčší sviatok rtoka, vo Švajčiarsku sa chystali do reštaurácií, zábavných podnikov a vysvietených ulíc. Iný kraj, iný mrav. S Evičkou sme si preto naplánovali, že si Štedrý večer urobíme sami. Na poludnie sme zašli do útulnej reštaurácie v centre Ženevy a objednali sme si typické vianočné jedlá. Nechýbal ani kapor a akási kapustnica. Aspoň som si myslel, že v tej vode pláva originálna kapusta. Na čo si však spomínam najradšej, bolo práve to červené vínko. Mali sme ho obaja veľmi radi a keďže sme boli vo frankofónnej časti Švajčiarska, objednali sme si Beaujolais Villages. Pamätám si to ako dnes. Stálo to síce o pár frankov viac, ale cena vtedy nerozhodovala. Objednali sme si celú sedmičku. Prvý prípitok patril našim rodinám doma , na Slovensku. Boli sme plný sentimentu. Nebol to však sentiment plný smútku. Boli sme šťastní, že máme niekoho, na koho si môžeme spomenúť a zároveň vedieť, že niekto na nás doma myslí. Spoločný obed sa pretiahol až do podvečera. Boli to moje prvé Vianoce bez stromčeka, rodiny, ale zato s dobrou priateľkou.